U Rekeňovcov ● Keď sa minulosť stretne s prítomnosťou

Po šesťdesiatich rokoch nie je ľahké spomenúť si na niekdajšie časy, ani keď sme

sa v detstve dobre poznali. Stojí však za to sa o to pokúsiť. Nám sa to podarilo.

Skôr než by sme boli odcestovali s priateľom Gregorom Papučkom na oficiálne pozvanie do mesta Vrbové, dostali sme od Zuzany Hollósyovej, rodenej Šutinskej, úlohu: máme tam nájsť rodinu Paľa Rekeňa. Tento Pitvarošan sa priženil do tohto mesta na západnom Slovensku a podľa jej informácií tam žije podnes.

Prišli sme do mesta a za krátky čas sme objavili, že Pavol Rekeň skutočne žije vo Vrbovom so svojou manželkou Evičkou. Práve v týchto dňoch odbavovali svadbu tretej, najmladšej dcérky.

Ale čo spoločného môžeme mať my s Pavlom Rekeňom? Nuž ja ako Pitvarošan som kedysi býval v jednej ulici v Krajnom rade s Rekeňovcami a bývali tam aj Šutinskovci, ale ich dom stál pri Novom sídlisku. Preto sme sa zriedkakedy stretli. Jedni Rekeňovci žili aj bližšie k nám, ale tí sa nepresídlili do Československa. Báťa Miško neskôr viedol práce pri mláťačke. S jeho synom Michalom sme sa často navštevovali.

Rodina Paľa Rekeňa sa presídlila do Sládkovičova a my sme ostali doma. Styky s Pitvarošom a jeho obyvateľmi boli čoraz zriedkavejšie. Napriek tomu sa tento sedemdesiatročný muž presne pamätá na roky strávené v Pitvaroši.

Vo Vrbovom sme ho ľahko našli, veď nám boli na pomoci naši hostitelia - vedenie mesta a veliteľ polície. On dokonca Rekeňovcov poznal, aj to vedel, že nedávno vydávali dcéru. Rekeňovci boli prekvapení, nevedeli si predstaviť, kto ich to hľadá z Budapešti a čo od nich chce. Naša návšteva ich prekvapila. Keď sa dozvedeli, že ich hľadajú Pitvarošania, úsmev im sadol do tváre. Nestačili sme s otázkami a s okamžitými odpoveďami. Škoda, že poldruha hodinový rozhovor sme nenahrali na magnetofón, ale možno to bolo takto lepšie. Otázky sa len tak sypali... Pamätáš sa ešte na Nové sídlisko? Na pitvarošský rybník? A na pieskovisko? Do spomienok sa tlačili mená, ulice, známi...

Paľkova manželka síce nechápala súvislosti, ale zjavne ju tešilo, že si manžel spomína na roky svojho detstva. Samozrejme, preniesli sme sa aj do prítomnosti. O Pitvaroši už len zriedkakedy niečo počujú, zišlo by sa navštíviť rodisko.

- Ako vyzerá starý kostol? - pýta sa Paľko, - a čo je s niekdajším trhoviskom? Strešnú konštrukciu nášho kostola nedávno obnovili a za kostolom vybudovali nové moderné trhovisko. Trhový deň je teraz vo štvrtok.

- Pozdravujeme všetkých Pitvarošanov a sľubujeme, že ich ešte vyhľadáme. Ďakujeme za návštevu, - lúčili sa s nami manželia Rekeňovci.

František Zelman