S Milanom Kuruczom ● O činnosti oázy slovenskej kultúry v Budapešti

Pre Slovákov v Maďarsku je zvlášť významná činnosť Slovenského inštitútu

v Budapešti. Viac ako dva roky stojí na jeho čele Milan Kurucz, s ktorým sme sa rozprávali o činnosti tejto oázy slovenskej kultúry v Budapešti.

Slovenský inštitút v Budapešti už 15 rokov prezentuje Slovensko v Maďarskej republike prostredníctvom šírenia poznatkov o histórii SR a o aktuálnom dianí v oblasti kultúry a umenia, propagovania Slovenska ako krajiny atraktívneho cestovného ruchu a bohatých prírodných krás, vytvárania priestoru pre obchodno-ekonomické kontakty medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Pre nás, Slovákov v Maďarsku, je zvlášť významná činnosť SI zameraná na našu minoritu, predovšetkým spolupráca s našimi organizáciami a spolkami. Viac ako dva roky je jeho riaditeľom kariérny diplomat Milan Kurucz.

- Aké sú vaše plány na tento rok?

- Aj v tomto roku chceme plniť svoj hlavný cieľ, aby sme boli otvoreným domom pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o Slovensko, o slovenskú kultúru. Na tento rok plánujeme veľa podujatí, ako vždy, ale ťažiskom našich aktivít je dvadsiate výročie revolúcie, to znamená dvadsiate výročie politických a sociálno-ekonomických zmien na Slovensku. V tejto súvislosti pripravujeme celý rad akcií. Jednak by sme radi predstavili tie zmeny, ktorými slovenská spoločnosť prešla za posledných dvadsať rokov. K tomu pozývame slovenských historikov, ekonómov, sociológov a politológov, ktorí budú hovoriť o tomto vývoji. Predpokladáme, že budeme na toto podujatie pozývať aj ich maďarských partnerov a širšiu maďarskú verejnosť. Uvažujeme nad tým, že od februára by sme začali v našom kine seriál, ktorý chceme nazvať Filmy z trezoru. Chceli by sme predstaviť filmy, ktoré boli síce na Slovensku nakrútené, ale do osemdesiateho deviateho roku nemohli byť premietané. Tieto filmy by sme chceli v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom predstaviť maďarskej verejnosti. V súvislosti s dvadsiatim výročím, keď boli veľmi aktívni študenti, plánujeme ukázať súčasnú mladú generáciu tvorivých umelcov, alebo tých, ktorí sa pripravujú na umeleckú dráhu, predstaviť výsledky ich práce. V septembri by sme chceli urobiť spoločnú výstavu literárnych umeleckých vysokých škôl v Bratislave a v Budapešti, teda výstavu prác ich študentov. V novembri plánujeme usporiadať výstavu plagátov, ktoré boli výsledkom ľudovej tvorivosti a ktoré boli v oných novembrových dňoch umiestňované v Bratislave a v iných slovenských mestách s vyjadrením politických postojov, ktoré vtedy zaujímala slovenská verejnosť. Okrem toho pripravujeme celý rad zaujímavých výstav. Koncom januára bude výstava v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach „Zbohom koruna“, ktorá bude dokumentovať používanie tohto platidla na území dnešného Slovenska od konca 19. storočia až do 31. decembra 2008. Predpokladáme, že v tejto súvislosti sa uskutoční stretnutie maďarskej odbornej verejnosti s guvernérom Slovenskej národnej banky. Plánujeme ďalej výstavu pod názvom „Tibetské sklo“, expozíciu slovenského interiérového dizajnu a výstavu k pätnástemu výročiu zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva. Ďalej tu budú vystavené diela Miloša Alexandra Bazovského, ktorý bol popredným slovenským maliarom prvej polovice 20. storočia. Okrem toho, ako vždy, Slovenský inštitút pripravuje koncerty. 28. januára bude už tradičný novoročný cimbalový koncert s medzinárodnou účasťou. V spolupráci so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR) pripravujeme niekoľko podujatí. Vo februári plánujeme prezentáciu Vysokých Tatier. Bude tu výstava fotografií, informácie pre cestovné kancelárie, špeciality tatranskej kuchyne a krátky kultúrny program z tatranského folklóru. Tiež spolu so SACR plánujeme slovenský deň v marci v Miškovci a v máji v Debrecíne. Tam by sme chceli ukázať možnosti cestovného ruchu, zorganizovať kultúrne podujatia a pozvať do týchto miest podnikateľov zo Slovenska. Veľmi zaujímavým podujatím by mohla byť premiéra dokumentárneho filmu Dušana Trančíka Optimista o zakladateľovi piešťanských kúpeľov Ľudovítovi Winterovi. Plánujeme ďalej výstavu košického sochára Jána Mátého a radi by sme maďarskej verejnosti sprístupnili výstavu o Slovenskom národnom povstaní, keďže toho roku oslavujeme 65. výročie. Máme jeden plán, radi by sme využili priestor dvora na populárne koncerty. Koncerty pod platanom by sme začali koncom apríla a stretávali by sme sa raz mesačne.

- Ako budete v budúcnosti spolupracovať zo Slovákmi žijúcimi v Maďarsku?

- Pernamentne spolupracujeme s Celoštátnou slovenskou samosprávou a s jej inštitúciami. Určite tu bude celý rad podujatí, ktoré budeme robiť spolu so Slovákmi v Maďarsku. Už tradične veľmi dobre spolupracujeme s divadlom Vertigo, predpokladám, že v tom budeme aj v tomto roku pokračovať. Určite budeme robiť spoločné podujatia aj s dolnozemskými Slovákmi a s ostatnými slovenskými samosprávami. Chceme, aby inštitút bol Slovákom v Maďarsku oporou. Sme naďalej ochotní poskytovať priestory našim vonkajším partnerom, predovšetkým slovenským organizáciám v Maďarsku.

- Aká je vaša spolupráca s maďarskými partnermi?

- Máme vynikajúcu spoluprácu s mnohými inštitúciami. Nedávno som sa stretol so svojím partnerom z Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave, s pánom Krasztevom. Uvažujeme o možnom spoločnom paralelnom podujatí, o prezentácii Budapešti v Bratislave a Bratislavy v Budapešti. Prípadne sa to môže rozšíriť na hlavné mestá vyšehradských krajín. Samozrejme, tradične spolupracujeme s Maďarským filmovým archívom a s ostatnými kultúrnymi inštitúciami.

- Aká bude spolupráca s krajinami Visegrádskej štvorky?

- Vyšehradská spolupráca má svoje tradície. Veľmi významnou časťou budapeštianskeho jarného festivalu je tzv. Visegrádsky koncert. Tento rok je koordinátorom Česká republika. Minulý rok sme mali veľmi aktívnu spoluprácu s českými priateľmi, s poľskými kolegami, ale my už kontaktujeme aj širšie. Kultúrne inštitúty členských štátov EÚ, ktoré pracujú v Budapešti, minulý rok založili združenie pod názvom EUNIC. My sme vlani v rámci tohto podujatia participovali na dvoch akciách. Jednou bolo literárne fórum, ktoré sme realizovali v Stredoeurópskej univerzite za účasti spisovateľov z Maďarska, Slovenska, Česka, Poľska, Rumunska a Bulharska. Koncom roka sme urobili v SI inscenovanie úryvkov z hier mladých autorov z členských štátov EÚ pod názvom Európa na scéne. Ja si myslím, že aj v tomto roku sa pravidelne budeme schádzať. Táto spolupráca je na veľmi pružnom princípe. Nemusia sa všetkých podujatí vždy zúčastniť všetky členské štáty. Zásadou je, že dané podujatie sa považuje za akciu EUNIC. Teraz na dva roky sa stalo predsedníckou krajinou Nemecko. Práce združenia teraz usmerňuje riaditeľke Goetheho inštitútu.

- Ďakujem za informácie a prajem vám veľa úspechov v novom roku.

- Ďakujem za vašu prácu. Ľudové noviny pravidelne informujú o našich podujatiach, spoluprácu s vami vysoko oceňujem. Chcel by som vám za to poďakovať a chcem vyjadriť presvedčenie, že naša spolupráca bude pokračovať aj v tomto roku.

(aszm)