Najnovšie číslo časopisu Dolnozemský Slovák

Obľúbený časopis dolnozemských Slovákov založili Ľudovit Mičátek a Miloš Krno v Novom Sade v roku 1902. Cieľom vydavateľov bolo predovšetkým politicky zjednotiť dolnozemských Slovákov v zápase proti násilnej maďarizácii.

Vychádzal do roku 1920, ale počas prvej svetovej vojny, v rokoch 1914-1918, bolo vydávanie zastavené. V prvej ére časopisu uzrelo svetlo sveta dokopy 15 ročníkov. Začiatkom 90. rokov, keď sa komunikácia medzi slovenskými dolnozemskými komunitami zintenzívnila, Slováci z Maďarska, Rumunska a Vojvodiny sa rozhodli pokračovať vo vydávaní časopisu. Iniciatíva sa zrodila na prvom stretnutí dolnozemských Slovákov v Békešskej Čabe roku 1990, predložil ju básnik, vydavateľ Miroslav Demák. Plán sa realizoval o šesť rokov neskôr, prvé číslo obnoveného Dolnozemského Slováka vyšlo vďaka finančnej podpore materskej krajiny až v roku 1996. Prvý ročník uzrel svetlo sveta v Bratislave, od druhého ročníka tlačili časopis v Nadlaku, kde sídli aj jeho redakcia. Prvým šéfredaktorom bol vlani zosnulý Ondrej Štefanko, pod jeho vedením do roku 2007 vyšlo 12 ročníkov.

Po smrti hlavného a zodpovedného redaktora zasadala redakcia a redakčná rada v júni 2008 v Novom Sade. Hlavnou témou rokovania bolo zabezpečiť ďalšie vydávanie spoločného časopisu dolnozemských Slovákov. Účastníci rokovania jednohlasne schválili zmeny v zložení redakčnej rady a redakcie. Šéfredaktorom časopisu sa stal Ivan Miroslav Ambruš (Rumunsko) a členmi redakcie Alžbeta Uhrinová-Hornoková (Maďarsko) a Martin Prebudila (Srbsko). Predsedom redakčnej rady zostal Michal Harpáň, ktorý spolu s Vladimírom Valentíkom zastupuje Srbsko. Rumunsko reprezentujú Dagmar Mária Anoca a Pavel Hlásnik, Maďarsko Anna Ištvánová a Ján Fuzik. Mária Katarína Hrkľová a Miroslav Demák sa stali členmi redakčnej rady v mene materského štátu. Doterajším členom redakcie Miroslavovi Demákovi a Gregorovi Papučkovi, ako aj členom redakčnej rady Anne Makanovej-Tomanovej a Alexandrovi Kormošovi, sa predseda redakčnej rady DS poďakoval za ich všestranný prínos a prácu. Rozšíril sa aj okruh vydavateľov. Sú nimi Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Slovenská sekcia Spolku vojvodinských spisovateľov, Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, Celoštátna slovenská samospráva, Čabianska organizácia Slovákov, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Rumunsku.

Prvé dvojčíslo časopisu z r. 2008 je venované dvom významným predstaviteľom Slovákov v Rumunsku - básnikovi, redaktorovi Adamovi Suchánskemu a vedúcej osobnosti dolnozemských Slovákov, básnikovi, esejistovi, publicistovi, organizátorovi, redaktorovi Ondrejovi Štefankovi.

Štúdie, objektívne a subjektívne spomienky priateľov a kolegov, vlastná literárna tvorba a básne venované zosnulým priblížia čitateľovi životné dielo, jedinečnú tvorbu, duchovné dedičstvo i cenné ľudské vlastnosti dvoch nezabudnuteľných a nenahraditeľných reprezentantov Slovákov v Rumunsku, Slovákov v zahraničí.

3. a 4. číslo Dolnozemského Slováka z r. 2008 je tiež dvojčíslo. Ivan Miroslav Ambruš vo svojom príspevku My, tu na Dolnej zemi, ktorý odznel na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí v Bratislave v novembri 2008, hovorí za nás a v mene nás. Mnohí sme mali podobné skúsenosti a pocity v spojitosti s druhoradou slovenskosťou. Akoby na jeho slová rezonovali myšlienky a argumenty predsedu Svetového združenia Slovákov vo svete Vladimíra Skalského, ktorý sa podelí s čitateľmi o svoje poznatky a zážitky zo svojej prvej cesty po Dolnej zemi. (Maďarsko-rumunsko-srbský... ...slovenský cestopis)

Na jubilantov a jubilujúce inštitúcie sa ani v tomto čísle nezabudlo. Najviac autorov (Martin Prebudila, Mária Katarína Hrkľová, Ľubica Bartalská, Ján Kukučka, Anna Ištvánová, Etelka Rybová-Paulíková) vzdalo hold pomocníkovi a priateľovi dolnozemských Slovákov, dobrému znalcovi našich dejín, prvému profesionálnemu historikovi slovenského vysťahovalectva, tiež Dolnozemčanovi, rodákovi z Báčskeho Petrovca Jánovi Siráckemu, ktorý nás navždy opustil pred desiatimi rokmi. Vo svojom článku Viera Benková spomína na chýrečného slovenského staviteľa v Budapešti, kulpínskeho rodáka Milana Michala Harminca pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia. Ivan Miroslav Ambruš na pamiatku Adama Suchánskeho uvádza jeho básne z pozostalosti. Dvaja dolnozemskí básnici sa dožili okrúhleho životného jubilea. Popredného slovenského básnika v Maďarsku, prekladateľa, zberateľa ľudových piesní, bádateľa histórie, 70-ročného Gregora Papučka predstavuje básnik, jeho „žiak“ a nasledovník Imrich Fuhl. Pôvodom dolnozemskému básnikovi, prozaikovi, dramatikovi, publicistovi, prekladateľovi a vydavateľovi, jubilujúcemu Miroslavovi Demákovi, venujú článok Dagmar Mária Anoca a Víťazoslav Hronec. Na stranách časopisu je uverejnený aj výber básní jubilantov. Šéfredaktorka jediného týždenníka slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková vo svojom príspevku zachytila viac ako polstoročnú históriu Ľudových novín. Etnograf Ondrej Krupa predstavil 30-ročné dejiny národopisných výskumných táborov. Náročné a zaujímavé štúdie si môžeme prečítať z pera Michala Harpáňa (Dolnozemská básnická vetva), Jána Jančovica (Nadlackí Slováci na stránkach Národného hlásnika), Jaroslava Miklovica (Roky končiace sa na 9 v dejinách Starej Pazovy), Pavla Bujtára (Slovenský kultúrny spolok...), Pavla Husárika ( Na margo svadby...) a Vladimíra Valentíka (Výtvarná tvorba Pavla Popa). Číslo je ilustrované ukážkami tvorby výtvarníka Pavla Popa z Vojvodiny.

V tomto čísle prvýkrát môžeme získať informácie o spoločných projektoch, programoch dolnozemských Slovákov, ako o Prvom stretnutí dolnozemských Slovákov Na jarmoku (Anna Ištvánová), Vypustený roj - V. Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií (Mária Katarína Hrkľová), 10. ročník prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne na Dolnej zemi a medzinárodný seminár Otázky slovenského školstva v zahraničí a vzťah k materskému národu (Pavel Hlásnik).

Najnovšie číslo Dolnozemského Slováka obsahuje aj Závery zo Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. O spoločných akciách a aktualitách plánuje redakcia pravidelne informovať čitateľov. Úryvok z knihy Štefana Dováľa Úsmevy a chmáry predstavuje najnovšiu tvorbu autora. V rubrike Recenzie sú uverejnené kritiky na najnovšie vedecké diela dolnozemských autorov, resp. diela o dolnozemských Slovákoch: Slavomír Ondrejovič Slovenský jazyk v Maďarsku, Miroslav Dudok Jazyková identita v spoločenskom prostredí, Anna Divičanová Myšlienky k najnovšej knihe Jána Botíka, Ján Chlebnický O Slovákoch v Butíne, Martin Prebudila Balady smutné, ale naše. V poslednej recenzii Dagmar Mária Anoca predstaví najnovšiu zbierku Adama Suchanského Básnické dielo.

Resumé v anglickom, maďarskom, rumunskom a srbskom jazyku priblíži náš časopis aj slovensky nehovoriacim záujemcom.

Najnovšie číslo Dolnozemského Slováka si možno prečítať v Budapešti, v Dokumentačnom centre Celoštátnej slovenskej samosprávy a v Cudzojazyčnej knižnici, v Békešskej Čabe v Dome slovenskej kultúry a vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku. Redakcia časopisu sa bude tešiť vašim návrhom, pripomienkam a hlavne príspevkom.

Alžbeta Uhrinová- Hornoková