Bratislava - Predstavili minulosť, aby žila v budúcnosti
- Podrobnosti
- Kategória: Kultúra
Bratislava ● Predstavili minulosť, aby žila v budúcnosti
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) pravidelne vydáva publikácie
o minulosti slovenskej menšiny. Tento krát predstavil v Klube slovenských spisovateľov v Bratislave až tri publikácie - každú z inej kuchyne, ale všetky začínajú svoje rozprávanie o živote pred mnohými rokmi, ešte v bývalej monarchii.
Tri naše publikácie
Rozsiahlu publikáciu Pitvaroš a Pitvarošania predstavil Prof. Ján Botík. Zaradil ju medzi odborné monografie a zdôraznil dve zvláštnosti. Jednou je sedemčlenný autorský kolektív (zostavovatelia Michal Kožuch a Juraj Majo), v ktorom sú piati autori povolaním prírodovedného zamerania. Druhou zvláštnosťou je rodisko knihy, ktoré je vzdialené od Pitvaroša na stovky kilometrov a generačné zaradenie autorov - sú to potomkovia pitvarošských Slovákov, ktorí sa koncom 40. rokov minulého storočia odsťahovali do Československa, čím bolo hľadanie materiálu náročnejšie. Prof. Botík zdôraznil, že tento krát sa autorský kolektív nevydal za naplnením nejakej svojej profesionálnej ambície, alebo nebodaj za nejakým komerčným záujmom. Tento kolektív sa vybral za niečím, čo by sme mohli pomenovať tým známym Štefankovským: pohľadaním koreňov svojich, a teda vydal sa na cestu hľadania akéhosi vlastného sebaobrazu.
Kniha je nasýtená dokumentmi a informáciami: doslovné citácie z kroník, hospodárske zápisy, slovenské chotárne názvy, nárečové slová... Ale kniha je aj zaľudnená a poľudštená. Je nielen o Pitvaroši, ale aj o Pitvarošanoch. Menovite sa spomína nielen vrchnosť a vzdelanci, ale sú v nej zachytené priezviská všetkých Pitvarošanov a 260 špecifických fotografií, ktoré majú ilustračnú i dokumentárnu hodnotu. Poslanie a posolstvo obrázkov je znehybnenie času, snaha zadržať neuchopiteľné a usúvzťažniť ho s tým, čo je. Pridanou hodnotou sú časti textu, napísané esejistickým štýlom, to, čo autori aj precítili. Takou je i vstupná esej Pitvarošana Štefana Maglovského Cesta, pitvarošsky ňárička.
Vetu z úvodného príhovoru predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmy Prívarovej: Podstata je slovo si dovolil opäť citovať ako východisko pre svoj predslov k prítomným aj jeden z autorov Juraj Majo: - Môžeme byť radi, že podstata knihy zostáva. Zostáva ako odkaz pre ďalšie generácie. Vyslovil poďakovanie predkom za to, že zachovali dokumenty i duchovné bohatstvo ďalším generáciám napriek mnohokrát ťažkým podmienkam... Slovo - kniha je zhmotnením vlastného ja, bytia všetkých Pitvarošanov, roztratených po svete - symbol odovzdávania identity - zdroj poznania, inšpirácií generáciám, ktoré prídu po nás... aby vedeli, kde ich predkovia nechali svoje srdce a svoj poklad.
Piesne z dolnozemskej roviny v podaní poslucháčky Akadémie umení v Banskej Bystrici, Komlóšanky Edity Šutovej preladili poslucháčov na vnímanie ďalšej publikácie.
Téma knihy Život a kultúra Slovákov v Budapešti v období dualizmu sa objavila už v dizertačnej práci autorky Anny Kováčovej. Osobnosti, vzdelanosť Slovákov v Budapešti, vzťah Matice slovenskej k budapeštianskym Slovákom v období dualizmu je téma nielen rozsiahla, hodnotná a zaujímavá, ale slovami autorky: „jej zámerom je podať obraz slovenskej tváre Budapešti“. Slovenská menšina žila popri židovskej a nemeckej menšine a mala nemenej zaujímavý kultúrno-spoločenský i politický život. Doc. Miroslav Kmeť analyzoval komplexnú prácu slovami: Anna Kováčová charakterizovala v diele pôvod Slovákov, ich počet, charakter migrácie, pracovné zameranie, texty, tlačené kázne Jána Kollára, upevňovanie a rozširovanie slovenskej komunity, evanjelickej cirkvi... Podľa dobových štatistík z roku 1891 viac než polovica obyvateľstva Budapešti hovorila dvoma jazykmi. Už Ján Kollár v 19. storočí zaznamenal postupnú asimiláciu: „rodiče jiným a dítky jiným jazykem Boha vyzývají...“ Autorka z dobových štatistík uvádza škálu zamestnaneckých činností, počnúc stavebníckym, kožiarskym a textilným priemyslom, službami... Len 184 obyvateľov sa živilo duševnou prácou. Aj sezónne práce a osobné služobníctvo - slovenské ženy, pestúnky a kuchárky - majú svoje nezastupiteľné postavenie v zamestnaneckých štruktúrach.
Kapitola o náboženskej príslušnosti uvádza, že evanjelikov bolo dvakrát toľko ako katolíkov, u ktorých dochádzalo aj k rýchlejšej asimilácii. Kňazi, redaktori, „úradní Tóti“ z radov inteligencie sa nezriekali svojej identity. Diferencovala sa aj skupina publicistov, stredné spoločenské vrstvy a študenti zakladali spolky, politické združenia, časopisy, noviny, ktoré výrazne ovplyvňovali aj slovenský politický život v hornej časti bývalého Uhorska. Pre dnešok je kuriózne, že vtedy vychádzalo 80 tlačených médií.
Aj budapeštiansky kultúrny a spoločenský život, literatúra faktu i beletria od domácich i dočasne tu pôsobiacich intelektuálov má zaujímavé pozadie. Podľa slov autorky sa napríklad v Metropolke na Rákócziho triede dalo skontaktovať so slovenskou inteligenciou - tak hovorí archívny materiál o tom, s akými informáciami prichádza do Budapešti na skúšku budúci literát, advokát a činiteľ slovenského národného hnutia Janko Jesenský.
Autorka osvetlila aj determináciu kompozície knihy, zdôraznila, že počet obyvateľstva, ktorý sa hlásil k slovenskému pôvodu, nebol konštantný, pretože sa menil príchodom sezónnych robotníkov, študentov, intelektuálov. Dvojjazyčné vydanie publikácie je opodstatnené a prínosné, pretože tým sprostredkuje možnosť oboznámiť sa s reáliami a bohatým životom slovenskej menšiny v dvojmiliónovej metropole na Dunaji aj súčasníkom, ktorí neovládajú slovenský jazyk. Spracované materiály z archívov a knižníc v Bratislave, Budapešti a Martine sa stávajú pootvoreným oknom do histórie života a aktivít Slovákov v Budapešti.
Publikum, ktoré zaplnilo miestnosť do posledného miestečka, si vypočulo aj ukážky z publikácií v podaní Vladimíra Dobríka z ÚSŽZ. Ukážkou sa začala aj v poradí tretia prezentovaná publikácia Jána Gomboša: Slováci v južnej časti Dolnej zeme, prvá z pripravovaného päťzväzkového cyklu o južnej časti Maďarska. Bíreši, želiari, gazdovia sa v tejto oblasti zaoberali intenzívnym chovom dobytka. Tí chudobnejší verili, že takto sa im podarí naplniť sen o vyššej životnej úrovni, sen o zbohatnutí. Ako to však bolo v skutočnosti, to sa dozvieme zo zbierky dokumentov, ktorá podľa historika Miroslava Kmeťa zviditeľňuje nielen známu oblasť života Slovákov, sprístupňuje dokumenty z 18. storočia, ale na prvú časť o obnovení Békešskej stolice naväzuje v druhej časti cesta z Horniakov na Dolnú zem. Tretia časť je obrazom života jednotlivcov v zrkadle dokumentov. Ťažkosti vysťahovalectva, situácia, do ktorej prišli novousadlíci, stav poľnohospodárstva, remeslá, jazykový fond, typická dobová a územná terminológia, netypické a z nášho pohľadu zvláštne oslovenia... to všetko spracúval v priebehu pätnástich rokov pracovník VÚSM v Békešskej Čabe Ján Gomboš. O „pozadí“ výskumu a knihy sám autor hovoril zámerne stručne - poďakoval sa za spoluprácu pánovi Bielikovi, ktorý mu pomáhal. Inšpiroval a vyzval prítomných k spolupráci, prezentoval zámer pokračovať vo výskume a zapojiť do ďalších pripravovaných publikácií aj historikov, kolegov zo Slovenska a Rumunska. Päťzväzkové dielo sa bude končiť dejinnými udalosťami roku 1989.
V histórii je vždy mnoho neodhalených a bielych miest, ktoré usilovní bádatelia postupne zapĺňajú ako mozaiku príbehov, dokumentov, faktov, ale i pocitov, snov, ktoré sú mnohokrát hybnou silou keď už nie svetových, tak aspoň tých našich súkromných dejín. Niekedy práve dejiny tých najmenších či bezmenných dodávajú mozaike jej osobitý ozajstný tvar a farby. Minulosť v budúcnosti.
Erika Fajnorová
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199