Fašiangy v Békešskej Čabe ● Priadky a slovenský bál

Koniec zimy sa ani v Békešskej Čabe neobišiel bez patričných osláv fašiangov. Čabianska organizácia Slovákov, Dom slovenskej kultúry a slovenská samospráva mesta sa so svojimi programami včlenili do série fašiangových podujatí, ktoré už po siedmy raz usporiadal mládežnícky dom.

Oficiálne síce nepatrila do radu týchto aktivít, avšak práve v dňoch, keď sa v meste konali fašiangové programy, sa v mládežníckom dome v spolupráci s miestnou pobočkou cestovnej kancelárie Tourinform konala konferencia, nazvaná „Tradícia a turizmus“. V spoločnosti popredných odborníkov z oblasti cestovného ruchu vystúpila s referátom o významných slovenských osobnostiach mesta riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová. Rozprávala o živote a činnosti napr. Jána Vilima, Samuela Mokrého, Jána Pravdoľuba Bellu, Jána Valašťana Dolinského alebo Jána Gerčiho a upriamila pozornosť prítomných na to, že životné jubileá týchto významných osobností by mali byť zaradené do koncepcie cestovného ruchu mesta.

Keďže sídlo Békešskej župy i celý región sú známe typickou klobásou, ani na fašiangoch nemohla chýbať tradičná čabianska zabíjačka. Pripravili ju na druhý deň, 21. februára, členovia miestneho klobásového klubu. Ochutnávka skvostov miestnej gastronómie sa konala v pešej zóne, v centre mesta. Hold klobáse, jaterniciam a cigánke mohli vzdať aj účastníci XVIII. celoštátneho stretnutia vedúcich národnostných občianskych organizácií, ktoré bolo tiež súčasťou oficiálneho programu čabianskych fašiangov.

V ten istý deň záujemcov o slovenskú ľudovú kultúru pozvali na tradičné priadky do priestorov mládežníckeho domu, kde pri tejto príležitosti bola inštalovaná výstava výšiviek Anny IlIéšovej Boťánskej a Judity Ledzényiovej, vedúcich výšivkárskych krúžkov Rozmarín a Fajalka, pôsobiacich pri Čabianskej organizácii Slovákov. Na oživení ľudovej tradície priadok účastníkov a hostí privítal riaditeľ domu Béla Szente, ktorý zároveň vyslovil radosť z plodnej spolupráce so slovenskou komunitou mesta a okolia. Atmosféru niekdajších priadok, ktoré boli kedysi nielen pracovnou záležitosťou, ale aj spoločenskou udalosťou, početnému obecenstvu po sprievodných slovách Judity Molnárovej Pribojskej priblížili rôzne súbory. Okrem citarovej kapely Boleráz, speváckeho zboru Orgován a pávieho krúžku Čaba, ktoré boli na domácej pôde, sa publiku predstavili aj speváčky z Malého Kereša a z obce Piliš. O fašiangovú náladu sa zase postarali mladí tanečníci z miestnej skupiny Čaba a zo súboru z neďalekého Eleku, ktorí záverom programu na melódie békešských slovenských tancov pozvali tancovať rezký marš aj predstaviteľov staršej generácie.

Ďalšou veľkolepou slovenskou udalosťou tohoročného fašiangového obdobia v Békešskej Čabe bol tradičný slovenský bál. Na tomto obľúbenom zábavnom programe, ktorý kedysi usporadúvali v rôznych hoteloch mesta (Kőrös, Fiume) a ktorý sa už roky koná v Spoločenskom dome Tehla v mestskej časti Jamina, účastníkov v mene organizátorov privítala výkonná riaditeľka Čabianskej organizácie Slovákov Anna Ištvánová. Zvlášť vyslovila radosť z toho, že vďaka stretnutiu aktivistov občianskych národnostných organizácií sa na tohoročnom bále môžu zabaviť nielen Slováci z mesta a okolia, ale aj z iných regiónov Maďarska - od Černe cez Huť až po Pišpek. Zároveň na javisku pozdravila tanečnú skupinu Sálašan z rumunského Nadlaku. Súbor, ktorý vedie Kristína Žukanová, koncom minulého roka oslávil desiate výročie svojho založenia. Publikum v Békešskej Čabe potešil choreografiami Martina Urbana, pásmom slovenských ľudových tancov z bihorskej oblasti a z Nadlaku. Ich tance spestrili nadlacké slovenské ľudové piesne v podaní sólistiek Adely Bartolomejovej a Adelíny Olárovej, obe patria medzi výhercov renomovanej súťaže „Cez Nadlak je...“. Pestovateľom folklóru sa podarilo naladiť účastníkov bálu na ľudovú veselicu. Svedčil o tom tanečný parket, ktorý bol preplnený až do ranných hodín. Kapela Štefana Luštika si oddýchla iba raz: o polnoci boli totiž vylosované vzácne ceny, ktoré do tomboly venovali rôzne slovenské orgány a inštitúcie, ako aj podnikatelia z mesta a okolia. Tohoročnej hlavnej cene, veľkým stojacim hodinám antického štýlu, sa môže tešiť rodina pracovníčky Domu slovenskej kultúry pani Bartolákovej.

(csl)