35 rokov slovenského rozhlasového vysielania v Maďarsku

Dňa 4. apríla 1974 pod sviatočnou červenou hlavičkou informovali Ľudové noviny o odštartovaní slovenského vysielania Maďarského rozhlasu. Červená hlavička síce patrila sviatku oslobodenia krajiny v roku 1945,

ale táto udalosť bola skutočne sviatočná pre príslušníkov našej národnosti.

Dôvod na oslavu?

Ako vyplýva zo správy, polhodinové slovenské rozhlasové vysielanie sa hlásilo zo štúdia v Szolnoku každý pondelok večer o siedmej hodine. Ako sa dozvedáme, zaoberalo sa politickým, hospodárskym a kultúrnym životom v Maďarsku žijúcich Slovákov. O význame udalosti svedčí aj fakt, že 1. apríla, v prvom vysielaní, mal slávnostný prejav vtedajší generálny tajomník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Ján Šuch, ktorý v plnom znení priniesli aj Ľudové noviny. Niektoré časti prejavu by sa dnešnému čitateľovi možno zdali byť čudné, ale jedna veta nič nestratila na aktualite: „V našej dobe, v čase rozvoja technickej a kultúrnej revolúcie, čoraz väčší význam nadobúdajú masové komunikačné prostriedky, medzi nimi aj rozhlas“.

Prvým redaktorom vysielania bol rodák z Pitvaroša František Zelman. Redakcia sa v nasledujúcich desaťročiach niekoľkokrát sťahovala, sídlila aj v Miškovci, až sa nakoniec usadila v Segedíne. Menila sa aj vysielacia doba, polhodinové celoštátne vysielanie bolo od 1. júla 1993 zvýšené na dve hodiny denne. Vo februári 2007 zriadil rozhlas stanicu MR4, na ktorej boli umiestnené relácie pre všetkých trinásť minorít v Maďarsku. Spolu s týmto dôležitým krokom sa vyriešil aj dlhoročný problém frekvencií, pretože národnostné programy boli dovtedy vysielané na takmer „nepočuteľných“ frekvenciách, navyše v čase priamych prenosov z parlamentu slovenské programy jednoducho neodvysielali. Zdá sa teda, že naše vysielanie V materinskom jazyku si v uplynulých desaťročiach našlo miesto nielen v kruhu svojich poslucháčov, ale aj v éteri.

Dlho som uvažovala o tom, čo pri tejto nevšednej príležitosti napísať. Napriek spomínaným pozitívnym udalostiam sa totiž finančné a personálne podmienky prípravy programov neustále zhoršujú. Nie je vyriešené ani archivovanie cenného zvukového materiálu, ktorý vznikol v uplynulých desaťročiach a je dokumentom o živote našej národnosti. Zákon o masmédiách a menšinový zákon okrem určenia smerníc využívania vysielacieho času a delegovania národnostného člena do kuratória verejnoprávnych elektronických médií prakticky nedáva orgánom zastupujúcich danú menšinu žiadny prostriedok na ovplyvnenie vývinu situácie.

Manažment rozhlasu môže zmietnuť zo stola nastolené problémy s tým, že inštitúcia si vyhradzuje právo, aby výrobu národnostných programov, ktorú zakotvuje dokument o verejnoprávnych úlohách inštitúcie, riešila v takom organizačnom rámci a za takých podmienok, aké uzná za vhodné. Zdá sa teda, že vtedy, keď kompetentné orgány našej národnosti chcú poukazovať na nevyhovujúce podmienky výroby slovenských programov v Maďarskom rozhlase, nemajú inú možnosť, ako obracať sa na manažment inštitúcie, ktorý však žiadne problémy nevidí. A kruh sa uzavrie.

Alžbeta Račková