Celoštátne národnostné stretnutie v Ráckeve

Békešská Čaba, Čemer, Pišpek a Šóškút - tieto naše osady boli zastúpené

na Celoštátnom národnostnom festivale, ktorý sa konal v posledný aprílový víkend v malebnom podunajskom mestečku Peštianskej župy v Ráckeve.

Srdcom vyšité bol názov výstavy v priestoroch miestneho Arpádovho múzea, na ktorej sa predstavil výšivkársky krúžok Domu slovenskej kultúry (DSK) Rozmarín. Hostí z ďalekej Békešskej Čaby a záujemcov o ich ručné práce pozdravili riaditeľka múzea Réka Lindnerová Jákiová a riaditeľ dejiska festivalu, Osvetového strediska Károlya Ácsa, Gábor Budai. S históriou osady, ktorá sa po rozkvete v minulých storočiach stala pred 20. rokmi opäť mestom, ich zoznámil zakladateľ múzea, vedec Dr. József László Kovács.

Najväčším prínosom sprostredkovávania a prúdenia jednotlivých kultúr je nepochybne to, že súčasne s týmto procesom sa vytvárajú nové hodnoty, ktoré obohacujú nás všetkých, nezávisle od toho, z ktorej kultúry pochádzajú... - uviedla v spojitosti s tradíciami a integrovanými kultúrnymi hodnotami riaditeľka DSK Anna Ištvánová vo svojom otváracom prejave, ktorý predniesla po maďarských a slovenských ľudových piesňach v podaní čabianskej citarovej kapely Boleráz. Zároveň pripomenula, že o spôsobe, akým vedúca krúžku Rozmarín, ľudová umelkyňa Anna Illéšová Boťánska aplikuje napr. tradičné motívy gemerskej bielej výšivky na dnešné úžitkové textílie, sa s uznaním zmieňujú aj na Slovensku.

Ďalším slovenským programom bola ochutnávka špeciality slovenskej kuchyne v Čemeri. Krojované ženy z pôvodne viacnárodnostnej osady Peštianskej župy pripravili pre návštevníkov múzea tzv. gerhen, alebo gerhene, ktoré v iných našich osadách poznajú pod názvom baba, krumplová baba, krumplovník, alebo chamuľa, či zemiakové placky. Predstaviť práve túto rôznorodosť, jedinečnosť a pritom spoločné črty kuchyne 12 slovenských obcí v okolí Pešti si vytýčila za cieľ nová publikácia občianskej organizácie týchto obcí Dolina. Účastníkom národnostného festivalu ju prezentovala jej redaktorka, riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová. Ako uviedla, kniha „Takto varila starká“, ktorú zostavila spolu s predsedom spolku Dolina Ondrejom Csabom Aszódim, okrem toho, že dokumentuje recepty slovenských jedál pre budúcnosť, svedčí aj o pestrom dialekte jednotlivých osád. Pri redigovaní sa snažili uviesť jedlá podľa výročných zvykov a kalendárnych obyčají, brali pritom do ohľadu aj náboženské rozdiely: - Práve Čemer je dobrým príkladom pestrosti, kde popri Maďaroch a Nemcoch žili a žijú Slováci katolíckeho aj evanjelického vierovyznania, - dodala K. Királyová.

Miestni organizátori pre početnú skupinu Čabanov, ktorú netvorili iba členovia výšivkárskeho krúžku, ale aj iných záujmových krúžkov a kultúrnych telies Čabianskej organizácie Slovákov, pripravili na sobotňajšie popoludnie fakultatívny program. Učiteľ na dôchodku, miestny sprievodca István Huszár ich zaviedol do domu a ateliéru nebohého akademického maliara Lászlóa Pataya, ktorý pochádzal zo Slovenska. Umelec a jeho tvorba sú Čabanom blízke aj preto, že L. Patay je autorom mohutného diela, maľby al secco, ktorá zdobí interiér katolíckeho kostola v Békešskej Čabe, mestskej časti Jamina. Počas prehliadky mesta sa zoznámili aj s kostolmi, resp. sídlom kedysi početnej miestnej srbskej komunity, ako aj s elegantným kaštieľom Savoya, ktorý dnes slúži ako hotel.

Vyvrcholením celoštátneho národnostného festivalu bol nedeľňajší galaprogram, ktorý sa konal na otvorenom javisku Osvetového strediska Károlya Ácsa. Prezentovalo sa v ňom sedem národností s dvadsiatimi tromi súbormi, ktoré sa na javisko dostavili v krojovanom sprievode po tom, ako prešli úzkymi ulicami mesta. V programe, ktorý slávnostne otvoril riaditeľ Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Márton Molnár, Slovákov v Maďarsku zastupovali tri súbory. Tanečná skupina dospelých Večernica zo Šóškútu, ktorá pracuje pod vedením Hortenzie Mohácsyovej Lőrinczovej, sa predstavila s polkami typickými pre väčšinu zadunajských slovenských obcí. Tanečníci z Pišpeku predviedli choreografiu Zoltána Széphalmiho a Judity Tóthovej, ktorí spracovali tamojšie karičky a čardáš. Obecenstvo zaujali nielen tancom, ale aj pestrým slovenským krojom. Folklórny súbor Furmička z Čemeru sa predstavil s tancami zo Slovenska, choreografia Vladimíra Michalka bola vypracovaná na základe tancov zo šarišskej obce Raslavice.

(csl)