Starobudínske hody ● Sviatok nemeckej a slovenskej ľudovej kultúry

Starobudínske hody sú už dva a polstoročia najväčším ľudovým sviatkom tejto časti metropoly, ktorý sa viaže k sviatku tunajšieho kostola. Kultúrny spolok Nemcov Starého Budína „Braunhaxler” v roku 1995 obnovil túto veselicu.

Za finančnej podpory Samosprávy Starého Budína - Békášmederu pätnástykrát oživil túto tradíciu. Do organizačných prác starobudínskej veselice sa od svojho založenia zapája aj Slovenská menšinová samospráva III. obvodu hlavného mesta, pričinením ktorej sa účastníci dvojdňových programov na Hlavnom námestí Starého Budína oboznamujú aj so slovenskou ľudovou kultúrou.

Pravda, terajšie programy dvojdňových hodov sa vo veľkom líšia od dávnych starobudínskych veselíc, avšak ich charakteristické základné rysy sa zachovali dodnes. Ani na terajších hodoch nemôže chýbať nedeľná svätá omša v kostole sv. Petra a Pavla pri budínskom predmostí Arpádovho mosta. Kedysi sa v tento deň ešte aj z Nemecka húfom valili príbuzní do Starého Budína, aby mohli byť účastníkmi najveselších tradičných zábav a aby pri bohato prestretých hodových stoloch jedli a pili tradičné starobudínske jedlá a znamenité víno. Nie náhodou v jednom zo svojich diel známy starobudínsky labužník, klasik maďarskej literatúry Gyula Krúdy napísal, že počas hodov na starobudínskom úseku Dunaja od prevelikého množstva čriev z husí a kačíc, ktoré sa dostali do rieky, nemohli premávať lode s propelermi. Aj dnes pri tejto príležitosti v mnohých starobudínskych rodinách pečú husi alebo kačice a chýrny čerešňový závin. Hody sa totiž kedysi nazývali aj hodmi čerešňových závinov, lebo k 29. júnu dozreli čerešne. (Druhé starobudínske hody, ktoré slávili v mestskej časti Újlak 2. júla, na deň Návštevy Panny Márie nazývali aj hodami višňových závinov, lebo dovtedy dozreli aj višne.)

V sobotu, v prvý deň hodov, keď sériu programov otvorili vicestarosta Starého Budína Tamás Szepessy a predsedovia nemeckej a slovenskej menšinovej samosprávy Josef Fehérvári a František Križan, panovala pravá hodová nálada: kolotoče, obrovská moderná hojdačka, bufety a stánky s ľudovoumeleckými výrobkami čakali záujemcov.

Na javisku sa vystriedalo sedemnásť národnostných detských tanečných súborov a speváckych zborov dospelých. Popri 14 nemeckých súboroch naše slovenské ľudové umenie dôstojne reprezentoval detský tanečný súbor Furmička z Čemeru, v ktorom si deti osvojujú slovenské a maďarské tance svojej obce a okolia pod vedením Alžbety Szabovej. V Starom Budíne predviedli choreografie Kataríny Királyovej, A. Szabovej a Gábora Farkasa. Nemenšieho uznania sa dostalo aj Slovenskému ženskému páviemu krúžku z Čemeru, ktorý pod vedením Michala Tótha a Valérie Liškovej pôsobí v rámci Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa. Súbor vystupoval na mnohých domácich festivaloch, ale i na Slovensku a v Rumunsku. Prekrásnymi slovenskými a maďarskými ľudovými piesňami si právom získal priazeň obecenstva. Sílešský ženský spevácky zbor Zimozeleň, ktorý dvakrát vystúpil v popoludňajšom programe pod vedením Viliama Urbaniča, odmenili diváci búrlivým potleskom. Zbor na vysokej úrovni spieva sílešské ľudové piesne, o tom svedčí skutočnosť, že na troch kvalifikačných súťažiach získal dve zlaté a jednu striebornú medailu.

Popri národnostných programoch si účastníci starobudínskych hodov mohli dva dni vyberať z pestrej palety rôznych akcií. Veľký záujem bol o vystúpenia brušných tanečníc a o rôzne kvízy a súťaže, napríklad súťaž v pití piva a, samozrejme, o koncerty známych spevákov a skupín.

Starobudínske hody, najveľkolepejšia séria kultúrno-zábavných podujatí obvodu, sa aj v tomto roku skončili v neskorých večerných hodinách pouličnou veselicou.

(bárkányi)