Od Slovenska až po Indiu ● Stretnutie kondorošských rodákov

V Kondoroši usporiadali prvé stretnutie rodákov veľkoobce, na ktoré

prišli hostia z rôznych kútov sveta. Domáci organizátori na čele s nadáciou Kruhu priateľov Kondoroša im pripravili pestrý program.

V prvý deň víkendu sa záujemcovia mohli zoznámiť so zaujímavými životnými osudmi Kondorošanov, ktorí sa odtiaľto vybrali z rôznych príčin do vzdialených kútov sveta. V rámci pestrej prednášky sa predstavili rodáci, ktorých do ich novej vlasti pritiahla túžba po odbornom uplatnení sa, po poznaní, dobrodružstve, alebo po zlepšení svojho postavenia.

V sobotu sa obecenstvu predstavili rôzne kultúrne telesá, zavítala sem kapela Tibora Mótyána zo Sarvaša, úspešne sa predstavil miestny páví krúžok Ruža, kapela citaristov a tanečníci miestnej školy. V Základnej škole Istvána Petőfiho sa stretli nielen bývalí žiaci inštitúcie, ale pri tejto významnej príležitosti sem prišli aj niektorí z bývalých pedagógov. V priestoroch kultúrneho domu sa v rámci veľkolepej výstavy predstavili výtvarníci a umelecké skupiny obce (fotografi, maliarka, drevorezbár a klub výrobcov patchworku) a tu boli vystavené aj fotografie z minulosti Kondorošu. Originálnym nápadom bolo, že hostia mohli do knihy návštev zapísať také informácie, ktoré sa bádateľom histórie obce zatiaľ nepodarilo objaviť. Pozornosť návštevníkov kondorošského kultúrneho domu upúta rozsiahly rodokmeň rodiny Kožuchovcov, ktorá podľa jeho zostavovateľky Zuzany Janurikovej bola jedna z prvých osadníkov v čase znovuosídlenia Kondoroša Slovákmi.

Kondoroš dodnes obývajú Slováci evanjelického aj katolíckeho vierovyznania, výmena obyvateľstva pred 60 rokmi neobišla ani túto obec. Na svetové stretnutie zavítali aj rodáci zo Slovenska, resp. ich potomkovia, ktorí pátrajú, odkiaľ pochádzajú ich rodičia alebo starí rodičia. Stretli sme napríklad Máriu Jančíkovú, rodenú Molnárovú z Bratislavy, ktorá bola v čase presídlenia v pubertálnom veku. Z rodín, ktoré sa prihlásili na presídlenie, mohli ísť deti už skôr do Československa, buď do školy, alebo pracovať, - porozprávala nám pani Mária, ktorá sa takto dostala do sklárne v Čechách, kde pracovala od novembra 1946 do mája nasledujúceho roku. Potom odišla za rodinou do Tekovských Lužian, kde sa usadilo veľa Kondorošanov (nie náhodou má Kondoroš priateľské styky práve s touto osadou, jej delegácia, ako aj priatelia hostiteľov z Gabčíkova boli prítomní aj na stretnutí). Pani Mária má dodnes kontakty so svojimi príbuznými a známymi z detstva, ako aj s priateľkou, ktorá dnes žije v Békešskej Čabe. V Kondoroši bola naposledy pred piatimi rokmi, teraz prišla so synom Ivanom a so sestrou Alžbetou, ktorá mala sedem rokov, keď odišli z Kondoroša. Spolu si pozreli ich rodný dom, ako aj ďalší, ktorý si ich rodina postavila začiatkom štyridsiatych rokov. Pani Mária si zaspomínala aj na svoje školské roky. Dnes je na mieste jednej školy sporiteľňa a v druhej, tzv. Kartalikovej, je dom dôchodcov.

- Viete, náš otec bol uvedomelý Slovák, preto sa prihlásil na presídlenie. Nebolo to pre rodičov ľahké rozhodnutie, s viacerými deťmi v dome, ktorý si postavili pár rokov predtým... ale rozhodlo slovo otca... - zaspomínala si pani Mária.

V rámci bohatého programu sa v tzv. Občianskej ulici predstavili v jednom stane aj miestna slovenská samospráva, slovenský klub a páví krúžok Ruža, ktorý tohto roku oslavuje 35. výročie svojho založenia. Okoloidúcim prezentovali nielen predmety tradičnej ľudovej kultúry, ale na mieste ukázali aj to, ako sa varil kedysi v Kondoroši sapún (mydlo).

Kondorošania pripravili pre hostí aj prehliadky kaštieľa a kaplnky Batthyányovcov, ktoré sa neskôr dostali do vlastníctva rodiny Geistovcov a nachádzajú sa v chotári obce. Objekty, ktoré boli postavené podľa projektov Miklósa Ybla, sú v súčasnosti v schátralom stave. Niektorí z návštevníkov si zaspomínali na časy, keď tu sídlila sálašská škola s telocvičňou, ako aj kultúrny dom. Dokonca v jednom bývalom dome čeľadníkov bol ešte donedávna zriadený maďarsko-slovenský pamätný dom, po smrti jeho „gazdu“ uja Szabóa však ľudia výstavné predmety poroznášali. Pred stretnutím rodákov obce sa spojilo 5 rodín lokálpatriotov a dalo do poriadku kaplnku, ktorú by bolo treba izolovať pred zatekaním. Na čistení parku sa podieľalo vyše sto miestnych školákov. Obnova kultúrnej pamiatky by si vyžadovala veľa peňazí a energie. - Inak v záhrade kaštieľa sa nachádza starý buk, ktorý v roku 1848 zasadil predseda prvej uhorskej vlády gróf Lajos Batthyány - informovala hostí sprievodkyňa prehliadky, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Judita Krajcsoviczová.