Vágašská Huta je skrytým pokladom Zemplína - stojí v úvodnej vete webovej stránky obce. Mnohí sa o pravdivosti tohto výroku mohli presvedčiť na obecnej slávnosti, usporiadanej pri príležitosti 15. narodenín zmiešaného speváckeho zboru, ktorý sa zameral na zachovávanie miestnych ľudových tradícií a kultúry. Vo svojom repertoári má veľa ľudových piesní, samozrejme, po slovensky, presnejšie v zemplínskom nárečí.

V ňom si mohli v spomínaný deň návštevníci obce prečítať i názvy niektorých budov. Obcou možno prejsť za pomerne krátky čas, veď časť obce s menej ako sto obyvateľov dodnes nazývaná Dolina nie je dlhá. Vyššie časti nad brehom patria prisťahovalcom z iných kútov Maďarska. Vysvetlením je práve ten skrytý poklad Zemplína. Ukrývajú ho lesy na hranici niekdajšej Zemplínskej a Abovskej župy. Panoráme z „veľkého” brehu nad obcou odolá málokto. Je to ideálne miesto pre výletníkov.

Nebolo tak tomu vždy. V obci pred desiatkami rokov naplno pracovali sklárske huty. Založili ich v XVII. storočí, keď sa sem presídlili slovenskí sklári z horného Uhorska. Kvôli nedostatku základných surovín sa miestni muži preorientovali na vandrovnú profesiu a dali sa na zasklievanie okien. Na vandrovku sa po Trianone pustili i miestni chlapi, drotári. V lete vandrovali, v zime rúbali drevo a zhotovovali nástroje. Obrábaním pôdy sa zaoberali ženy. Okrem toho zbierali huby a lesné plody, ktoré potom predávali na trhoch.

Krátku históriu obce sme opísali práve preto, aby sme načrtli témy, ktorým sa venuje jubilujúci spevácky zbor. Jeho zakladajúcich členov v tento horúci júlový deň vymenoval nielen starosta obce Gábor Frank Tamás, ale písomne sa o nich zmienila i Slovenská samospráva Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy, keď tento kolektív nominovala na vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy Za našu národnosť. Fakt, že ho napokon zbor nezískal, nič nezmenil na dobrej nálade, ktorá ovládla javisko amfiteátra v centre obce.

Poďme však pekne po poriadku!

Predpoludním si návštevníci mohli pozrieť výstavu fotografií ručných prác. Mladší záujemci sa na oslavu mohli naladiť v tvorivých dielňach alebo v nafukovacom hrade, na jarmoku, či pri bábkovej hre o Zlatej rybke.

Popoludňajšie zvonenie v miestnom rímsko-katolíckom kostole ohlásilo začiatok omše. Podľa očitých svedkov bol kostol veľmi pekne vyzdobený a bol ozajstnou šperkovnicou. K tomuto dojmu zaiste prispeli i mariánske piesne v podaní oslávencov a hosťujúceho zboru zo slovenského Čerhova.

Po svätej omši sa začal pestrý program miestnych a pozvaných súborov. Medzi nimi po prvýkrát vystúpili dôchodcovia z novej partnerskej obce Apoštag, ležiacej pri Dunaújvárosi, ktorých do Vágašskej Huty odprevadil aj ich pán starosta. Ako povedal, vstávali o štvrtej ráno, no oplatilo sa. Po nich vystúpili v regióne viac-menej známe skupiny ako ženský spevácky zbor z Baňačky, speváci z Palházy a Fizéru a folkloristi z Čerhova na Slovensku. Svojimi vystúpeniami všetci zablahoželali miestnym spevákom. Na úspechoch vágašhutianskeho zboru má nemalý podiel miestna slovenská samospráva, vedená pani Ignáczovou, ako aj nadácia Za Vágaškú Hutu. Na pódiu sa predstavili aj deti zo susednej župy, ktoré tu boli na prázdninách - brušné tanečnice, obrancovia hradu z Fizéru a folklórni tanečníci, ktorí napokon pozvali do tanca i divákov.

Jubilejné oslavy pokračovali do noci tanečnou zábavou.

(jk)