V priestoroch Základnej školy Andrej Sládkoviča v Sliači zriadili Vlastivednú sieň Štefana Hudáka. V stálej expozícii sa nachádza množstvo materiálov z jeho tvorby. Sieň je organickou súčasťou Mestského kultúrneho strediska Sliač a návštevníkov oboznamuje formou historických fotografií, fotoalbumov, publikácií, študijných materiálov (nielen) o diele Š. Hudáka.

Kým mesto Sliač, ležiace v centre Slovenska patrí medzi najmladšie mestá na Slovensku, jeho kúpele sú najstaršími, kde sa už storočia liečia ľudia s ochoreniami srdca a ciev. Prvá zmienka o minerálnom prameni v osade Rybáre je z roku 1244, keď kráľ Belo IV. udelil Zvolenu výsady slobodného mesta. V roku 1478 k týmto prameňom prišiel kráľ Matej Korvín s manželkou Beatrix s početným sprievodom a vyskúšal, či dobrý chýr o vode a prekrásnom prostredí je pravdivý. Prvý kúpeľný hotel s 24 izbami bol postavený v roku 1819 a potom aj kúpeľný dom so štyrmi bazénmi. O štyri roky neskôr sa tu celý mesiac liečil Jozef Habsburský s manželkou Dorotou. V roku 1886 obsadila srbská kráľovná osem izieb s tromi komornými a osobným lekárom. Po návrate zo štúdia v Nemecku v roku 1844 v časti Rybáre pôsobil ako vychovávateľ básnik Andrej Sládkovič a rozmýšľal nad veršami Maríny. Nie je preto náhoda, že socha Maríny je umiestnená pred kúpeľným hotelom Palace, ktorý patrí medzi najmodernejšie stavby prvej tretiny minulého storočia v Európe. Na podstavci pod sochou je nápis Tu mŕtva láska ožila.

Aj keď kúpele Sliač sú známe takmer osem storočí, ako liečebné kúpele dosiahli najväčší úspech od polovice 19.storočia. Dnešná podoba kúpeľov s dominantným komplexnom Palace je z tridsiatich rokov minulého storočia. Kúpeľný areál sa nachádza v šesťdesiat hektárovom lesoparku s množstvom okrasných drevín, kúpaliskom, tenisovými kurtmi, udržiavanými lesnými chodníkmi, lavičkami a oddychovými altánkami. Liečili sa tu a tvorili známi umelci a spisovatelia. Napríklad kúpeľné interiéry tu dopĺňajú obrazy Jozefa Kolára, Václava Špálu, Ľudovíta Fullu, Janka Alexyho. Zo spisovateľov sa tu liečil P. O. Hviezdoslav, B. Nemcová, J. Cikker, J. Arany, I. Madách... Najvýznamnejšie stopy po trojročnom vychovávateľskom pôsobení nachádzame v Sliači po Andrejovi Sládkovičovi, ktorého meno nesie aj miestna základná škola.

Na tejto škole desaťročia pôsobil ako pedagóg, pitvarošský rodák, básnik, publicista a kultúrny pracovník Štefan Hudák (1923 Pitvaroš - 2005 Sliač). Aj keď je meno a dielo tejto významnej dolnozemskej osobnosti kultúrnej verejnosti známe, pripomeňme si niekoľko faktov z jeho plodného života a diela. Začínal ako učiteľ v rodisku. Svoju prvú básnickú zbierku Za pluhom vydal už v roku 1941 ako 18-ročný. Po príchode na Slovensko v roku 1946 študoval na Učiteľskej akadémii v Turčianskych Tepliciach a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Na Slovensku učil v Brezovej pod Bradlom, Myjave, Zemianskom Lieskovom, Zvolene a najdlhšie v Sliači. Stovky publicistických článkov a básní uverejňoval v novinách, časopisoch a v Slovenskom rozhlase. Bol aj pravidelným dopisovateľom našich Ľudových novín. Zbierku svojich publicistických článkov zo života a dejín dolnozemských, najmä v Maďarsku žijúcich Slovákov vydal v publikácii Z dolnozemského zápisníka (Sliač, 1997). Vo svojom sliačskom bydlisku patril medzi aktívnych a vážených občanov mesta. Pre mesto Sliač autorsky spracoval publikáciu Stručný sprievodca - Sliač, Andrej Sládkovič a Sliač. Žil s mestom, v ktorom pracoval a žil a tri desaťročia viedol kroniku Sliača. Ako erudovaný pozorovateľ pulzu života a práce svojho trvalého bydliska, propagoval ho v tlači a v rozhlase a navyše ako znalec histórie sprevádzal kúpeľných hostí a viedol s nimi besedy. Predstavitelia mesta a školy si vysoko vážili a dodnes vážia jeho zásluhy o vzdelanostnú a kultúrnu úroveň svojich obyvateľov a žiakov. Ešte za jeho života, v spolupráci s ním, v januári roku 2005 s iniciatívnym pričinením učiteľa Róberta Borbélya v priestoroch Základnej školy Andrej Sládkoviča v Sliači, kde Štefan Hudák pôsobil, zriadili a otvorili Vlastivednú sieň Štefana Hudáka. V stálej expozícii sa nachádza množstvo materiálov z jeho tvorby. Sieň je organickou súčasťou Mestského kultúrneho strediska Sliač a návštevníkov oboznamuje formou historických fotografií, fotoalbumov, publikácií, študijných materiálov nielen o diele Štefana Hudáka, ale aj v širšom kontexte s históriou a prítomnosťou mesta. Táto historická expozícia s názvom Mozaika z histórie a súčasnosti mesta Sliač je autorským a realizátorským dielom terajšieho kronikára mesta R. Borbélya, pokračovateľa diela Štefana Hudáka. Expozíciu na paneloch doplňujú trojrozmerné exponáty, medzi ktorými nechýbajú etnografické zbierky vzťahujúce sa na národopis v minulosti samostatných obcí Rybáre a Hájniky, ktoré sú teraz súčasťou mesta Sliač. Vlastivedná sieň Štefana Hudáka v Sliači ponúka návštevníkom možnosť nazrieť do archívu siene, knižných publikácií, zbierkových predmetov, DVD a VHS filmov. Podľa informácie sprievodkyne Eleny Mochnackej sieň pre verejnosť je otvorená v utorok a štvrtok od 15,00 - 17,00 h. Sieň je pravidelne využívaná na spomienkové výročné slávnosti, Dni otvorených dverí, literárne a výtvarné súťaže, krátkodobé výstavy, stretnutia s predstaviteľmi mesta a inými osobnosťami.

Zriadením tejto stálej expozície, pomenovanej po Štefanovi Hudákovi, vzdali Sliačania veľkú poctu tomuto dolnozemskému rodákovi, čím takto aj potvrdili, že tento pedagóg, básnik, publicista a kultúrny pracovník patrí medzi významné osobnosti nielen mesta, ale aj Slovenska.

Ján Jančovic