„Pozrime si kuchyňu. Tá sa k našej nedá prirovnať. Kedysi v nej na železnej tyči sušili

a konzervovali klobásy, šunku a slaninu. Babka mnoho rozprávala o veselých zabíjačkách, keď sa stretávala celá rodina a pri práci bola skvelá nálada. Na poličke sú staré domáce riady a náradie, žehlička, mažiar, hrnce, pekárska lopata a vedľa metla z brezového prútia.

Aj na babkinej povale sú také staré a vzácne poklady. Poďme do zadnej izby. Tu sa odohrával každodenný život. Posteľ, nad ňou detská kolíska, ktorú mamička hojdala z postele a plačúce bábätko skoro zaspalo. Zdá sa mi to veľmi praktické, aj nám by sa to zišlo, lebo môj malý braček v noci často plače. Vedľa postele je truhla na šaty, čižmy a akýsi obuvák, či vyzuvák, aby sa čižmy ľahko vyzuli. Je to praktické, aj ja by som prijala takú šikovnú vec. Bolo príjemné a zaujímavé obzrieť sa do minulosti, uvoľniť uzdu svojej fantázii. Nikdy na to nezabudnem a rada sa sem opäť vrátim.“

Poklady bohatej národnosti knižne

O zážitky z návštevy v oblastnom dome sa v úvodnej časti prezentácie najnovšej publikácie Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum s početnými prítomnými podelila žiačka 7. triedy slovenskej školy v Budapešti Bernadeta Melicherová. Na podujatie prišli aj vedúci oblastných domov z celého Maďarska, delegácia etnografov z aradského múzea (Rumunsko), vedúci inštitúcií CSS a Slováci z Budapešti a z iných lokalít. Svojou prítomnosťou poctili večer aj zástupkyňa predsedu CSS Etelka Rybová a tajomník Združenia oblastných domov v Maďarsku Péter Szablyár. V úvode pozdravil prítomných hostiteľ podujatia, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Kurucz, po ktorom sa ujal slova predseda CSS Ján Fuzik, inak autor predslovu k prezentovanej knihe. Vo svojich osobných spomienkach sa vrátil do svojho detstva a do starého domu v Kestúci, v ktorom bol neskôr zriadený jeden z prvých oblastných domov v Maďarsku. Vyslovil vďaku riaditeľovi spoločnosti, ktorú založili so zámerom poskytovať odbornú a finančnú pomoc slovenským zbierkam, Jurajovi Andovi a vedúcemu úradu CSS Ondrejovi Horváthovi, ktorí majú najväčšiu zásluhu na zrode knihy. Darček odovzdal aj kandidátovi národopisných vied, folkloristovi Ondrejovi Krupovi, autorovi prvej knihy o slovenských oblastných domoch v Maďarsku, ktorý nedávno oslávil svoje 75. narodeniny.

S národopisnými a miestno-historickými zbierkami, ktoré spracúva kniha oboznámil prítomných muzeológ Juraj Ando, ktorý pozval hostí na virtuálnu exkurziu do rôznych typov národopisných zbierok vo všetkých Slovákmi obývaných regiónoch v Maďarsku. Prítomní sa mohli dozvedieť, že v novej publikácii sú spracované zbierky aj z typologického hľadiska - existujú štyri typy zbierok -, že rajom slovenských oblastných domov je Peštianska župa a že ďalšie podrobnosti sa môžu dozvedieť v knihe. Ondrej Krupa vyslovil svoju radosť nad tým, že sa našli odborníci, ktorí pokračujú v začatej práci a upozornil na to, aby pri zbieraní materiálu nezabúdali ani na hmotné pamiatky posledných desaťročí a súčasnosti. Zrod novej knihy je vždy sviatkom. K tomuto sviatku napísal báseň Juraj Dolnozemský, ktorú prečítala žiačka 12. ročníka slovenského gymnázia v Budapešti Beáta Erdeiová.

S koncepciou grafického riešenia oboznámil hostí večera výtvarný umelec z Békešskej Čaby László Lonovics, ktorý zaspomínal aj na svoje slovenské väzby. Po ňom sa ujal slova opäť J. Ando, ktorý pútavým spôsobom priblížil svoje zážitky získané vo všetkých kútoch krajiny počas trojročného výskumu, na základe ktorého sa kniha zrodila. Na záver večera vysvetlil význam slova Legatum (dedičstvo), prostredníctvom úvodu ku knihe, bývalý riaditeľ slovenskej školy v Budapešti Ladislav Petro. Vedúci oblastných domov a dvadsiati náhodne vybraní hostia dostali do daru prezentovanú knihu. Večer spestrili ukážky z duchovnej kultúry našej národnosti, slovenské ľudové piesne v prednese žiačok 6. a 7. triedy budapeštianskej slovenskej školy. Pohostenie, ktoré ukončilo príjemný večer v Slovenskom inštitúte, bolo tiež organickou súčasťou podujatia: hlavnú úlohu hrala ďalšia zložka nášho dedičstva: čabianska klobása.

Alžbeta Račková

Legát „je odkaz v testamente, aby dedič vydal určitej osobe vec, alebo aby jej vyplatil určitú sumu“. My Slováci žijúci v Maďarsku - potomkovia Slovákov, ktorí prišli na dnešné územie Maďarska koncom 17. resp. začiatkom 18. storočia - musíme dodržiavať tento odkaz. Naši predkovia nám zanechali kultúru i jazyk, táto kultúra a jazyk sa stala našou. Popri tom nám zostalo bohaté, významné, hodnotné dedičstvo v predmetoch, ktoré sme uložili v oblastných domoch, dedinských múzeách v národopisných zbierkach. V zdedených domoch si v podobe predmetov strážime pamiatku svojich matiek a otcov s tým odkazom, že sme povinní vydať určitú čiastku z pozostalosti aj iným. Tomuto cieľu slúžia v našej publikácii predstavené slovenské národopisné zbierky. Sme presvedčení, že týmto sme splnili v testamente zhrnutú poslednú vôľu legáta našich predkov!

Juraj Ando

Výkonný riaditeľ spoločnosti Legatum