Nielen na javisku, ale aj mimo neho strávili príjemné spoločné chvíle účastníci II. Medzinárodného stretnutia slovenských ochotníckych divadelných súborov z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska. Trojdňové podujatie, hlavným organizátorom ktorého bolo Slovenské divadlo Vertigo (SDV) pôsobiace pri Celoštátnej slovenskej samospráve (CSS), sa uskutočnilo v Sarvaši v spolupráci s rôznymi inštitúciami a orgánmi mesta, ako sú Osvetové stredisko P. Vajdu, Cervinus Teátrum, slovenská samospráva a slovenská základná škola.

II. Medzinárodné stretnutie slovenských ochotníckych divadelných súborov

V mene hostiteľov a organizátorov zaželali účastníkom festivalu príjemný pobyt, prácu a umelecký zážitok predseda miestnej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán, predseda CSS Ján Fuzik a riaditeľka SDV Daniela Onodiová. Diváci hneď v prvý večer boli svedkami zaujímavej inscenácie z Vojvodiny, bohatej na slovenské divadelné tradície. Súbor Art Centrum Chlieb a hry zo Starej Pazovy pricestoval do Sarvaša s inscenáciou Obrazy môjho sveta, scenáristom, režisérom a dizajnérom ktorej je umelecký vedúci divadla Miroslav Benka. Predstavenie zaujalo predovšetkým svojimi originálnymi scénografickými a vizuálnymi riešeniami, vyžarovalo z neho napätie, spôsobené protikladom tradičného sveta (miniatúry typickej dolnozemskej slovenskej osady s evanjelickým kostolom) a zvláštneho tanca nadzemských bytostí, ako aj pulzujúcej hudby, pripomínajúcej francúzske šansóny. Pohyb tanečníkov na spôsob spomalených filmov bol spestrený vstupmi ľudovej hudby, o ktoré sa postarali „meškárky“ (ženy s heligónkami) z Aradáča. Pazovčania sa zo Sarvaša neponáhľali rovno domov: čakala ich premiéra Benkovho sveta, založeného na biblicko-slovenských obradoch, v priestoroch Radošinského naivného divadla v Bratislave. V piatok večer javisko patrilo domácemu súboru. Cervinus Teátrum - Slovenské národnostné divadlo Sarvaš na jar tohto roku sa prihlásilo s ďalšou premiérou. S inscenáciou Milana Lasicu a Júliusa Satinského Náš priateľ René napísanou podľa J. I. Bajzu v réžii Lászlóa Gergelya sa odvtedy predstavilo aj na našich ďalších javiskách, nedávno napríklad v novohradských slovenských obciach. Mladí herci Gejza Benkő a Juraj Derzsi získali priazeň obecenstva festivalu predovšetkým originálnym humorom, ako aj profesionálnym stvárnením množstva rôznych postáv, ktoré René stretne počas svojho putovania po svete.

Začiatok druhého dňa medzinárodného stretnutia patril deťom a dospievajúcej mládeži. Divadlo „Šesť pé“, pôsobiace pri Divadelnom združení Partizánske, dosiahlo v Sarvaši úspech s predstavením Hra na ocina a maminu v réžii Ondreja Böhma hlavne úprimnou radosťou z účinkovania na javisku a prirodzenosťou jednotlivých postáv. Pritom inscenácia je plná zaujímavých scénických riešení, napr. jednotlivé predmety a javy zahrali mladí herci, ktorí stelesnili nábytok, alebo televízor, ale aj samotný televízny program.

Žiaci miestnej slovenskej školy sa už roky venujú slovenskému divadelníctvu v rámci školského dramatického krúžku pod vedením učiteliek Márie Mravíkovej a Marty Dekrétovej. Na jar tohto roku sa na prehliadke Deti deťom súbor úspešne predstavil s inscenáciou Kráľ Matej a pravdovravný pastier, za ktorú dostal mimoriadnu cenu poroty za dramaturgiu, réžiu a pedagogickú prácu. Deti ňou tentokrát potešili nielen svojich rodičov a učiteľov, ale aj slovenské obecenstvo festivalu z rôznych štátov. Inscenácia dáva možnosť vychutnať tajomstvá divadelníctva veľkému počtu detí, s ktorými - alebo aspoň s niektorými - by sme sa o niekoľko rokov radi stretli na prehliadke dospelých slovenských ochotníkov v Maďarsku (pastier, kráľ Matej...).

Vojvodinskí Slováci sa na festivale prezentovali aj s Divadlom Janka Čemana z Pivnice, ktoré predviedlo inscenáciu Skúška svedomia na motívy hry Terézie Vansovej Svedomie, ktorá bola prvou dokumentovanou divadelnou predlohou hranou v Pivnici. Režíroval ju aj na Slovensku pôsobiaci a uznávaný odborník Ľuboslav Majera, ktorý v bulletine inscenácie píše: „... odovzdávať energiu divákom a zušľachťovať seba a ostatných v snahe zachovať jazyk ako hlavný znak národnej príslušnosti - to je téma Skúšky svedomia.“

Žiaľ, ani festival neobišli následky chrípkovej epidémie. Ochotnícka zložka Vertiga pod vedením režiséra zo Slovenska Jozefa Krasulu obnovila svoju inscenáciu Spálená morka a s obnovenou premiérou pod titulom Šestka pre šťastie chcela prekvapiť práve sarvašské publikum. Pre chorobu sa však premiéra nekonala, niektorí Vertigáci ale prišli do Sarvaša posilniť rady svojich domácich a zahraničných kolegov. Hlavná organizátorka Daniela Onodiová pozvala na uvoľnený termín súbor Bratislavská káva, ktorý uviedol na radosť účastníkov stretnutia divadelnú hru Ľubomíra Feldeka Smrť v ružovom. Predstavenie popretkávané klasickými šansónmi Edith Piafovej priblížilo obecenstvu posledný deň speváčky pred smrťou, v hlavnej role na divákov zapôsobila Katarína Feldeková.

Divadelníci mali možnosť sa spolu aj zabaviť. V Kondorošskej čárde našli vo fonde slovenských ľudových piesní tie spoločné, ku ktorým im hrali sarvašská kapela s meškárkami z Aradáča.

V tretí deň stretnutia prítomných čakali dve predstavenia.

„...či, nebodaj, ja roznášam klebety po meste?!“ - pýta sa nevinne pani Rafiková v komédii Michala Babiaka na motívy diela Janka Jesenského s titulom Pani Rafiková a tí druhí. Naštudovali ju Nadlačania v rámci Divadelnej skupiny X, réžie sa ujal Ján Keleš, pričom kolektívu pri nacvičovaní poskytol veľkú pomoc aj sám autor. Herci z Nadlaku s touto inscenáciou podľa subjektívneho názoru autora týchto riadkov spravili obrovský krok dopredu, okrem svojského humoru ich silnou stránkou je, že v skupine majú široký výber rôznych a rozdielnych hereckých typov.

Posledným predstavením tohoročného festivalu bola adaptácia diela Osvalda Zahradníka Azyl v podaní Občianskeho združenia a divadelného súboru Timrava z Lučenca v réžii Árpi Szabóa. Dielo je aj slovenskému obecenstvu v Maďarsku dobre známe, veď bolo v repertoári profesionálnej zložky SDV. Začiatky pôsobenia lučeneckého ochotníckeho kolektívu siahajú až do roku 1945, v roku 1987 po 17- ročnej pauze obnovil svoju činnosť a od roku 2007 pracuje v rámci občianskeho združenia. Divadelníci z juhoslovenského mesta v podstate opätovali hosťovanie amatérskej zložky SDV, ktorá nedávno vystúpila u nich s Holubovým Pohrebom.

Tohoročný medzinárodný festival mal aj nový bod programu. Okrem samotných predstavení zástupcovia súborov mali možnosť bližšie sa zoznámiť s prácou jednotlivých dielní v diskusii o slovenskom ochotníckom divadelníctve. Okrem dejín a súčasnosti prítomných skupín sa účastníci zoznámili aj so špecifikami a zaujímavosťami ich činnosti. Pozorovateľ festivalu z Brezna, predseda Divadelného súboru Jána Chalupku Ladislav Vagaday, z ich profilu vyzdvihol objavovanie zabudnutých textov a autorov a dlhoročné kontakty s dolnozemskými slovenskými divadlami a komunitami vôbec. Ich súbor sprostredkúva krajanské divadlá na Slovensko a je častým hosťom na Dolnej zemi, pričom svoju dramaturgiu vedome prispôsobuje nárokom dolnozemského slovenského obecenstva. L. Vagaday sa s uznaním zmienil o vysokej úrovni tohoročného festivalu v Sarvaši a o plodnej spolupráci profesionálnych režisérov s amatérskymi súbormi - Latka je vysoko postavená, - dodal L. Vagaday.

Popri úspechoch dramatického krúžku sarvašskej slovenskej školy, ktorý pracuje už od roku 1992, Marta Dekrétová hovorila aj o ťažkostiach pri práci s deťmi. Pri obsadzovaní jednotlivých rolí problémom môže byť, že talentovaní žiaci sú obyčajne všestranne nadaní, angažujú sa vo viacerých krúžkoch a sú veľmi zaťažení. O inštitucionálnom zázemí slovenského divadelníctva v Maďarsku a o štruktúre SDV referovala riaditeľka Vertiga Daniela Onodiová, kým o viac ako päťročnom pôsobení sarvašského národnostného divadla hovorila Tímea Rumiová.

Činnosť nadlackého súboru sťažuje fakt, že okrem svojho mesta by mohol mať obecenstvo v Bihori, ktorý je však 180-200 kilometrov vzdialený od Nadlaku, pričom táto oblasť pomaly starne, mládež odchádza študovať do sveta, alebo definitívne opúšťa tento kraj. Ján Keleš zároveň informoval prítomných, že od novembra je v Nadlaku inštalovaná putovná výstava Historického múzea Slovenského národného múzea v Bratislave pod názvom Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi.

O obdivuhodnej divadelnej činnosti Slovákov v Pivnici a vo Vojvodine vôbec hovoril Ján Kmeťko. Život kolektívu Divadla Janka Čemana v Pivnici sa tohto roku niesol v znamení vzácnych jubileí: na jar usporiadali XV. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov, v rámci ktorého si pripomenuli storočnicu slovenského divadelníctva v Pivnici a organizovali 40. ročník Prehliadky slovenských divadelných súborov vo Vojvodine. Zároveň si pripomenuli 15. výročie zrodu samotného divadla, ktoré pracuje s detskou, mládežníckou a dospelou scénou a má 80 - 100 členov. Predstaviteľ našich južných susedov uviedol, že srbské divadlo je v kríze, preto Srbi vojvodinským slovenským divadelníkom obyčajne vrelo gratulujú a dodajú, že nebyť Slovákov v Srbsku by ani neexistovalo amatérske divadelníctvo...

Popri oficiálnych informáciách v diskusii dostali priestor aj osobnejšie príhovory. Členka amatérskej zložky SDV Iveta Nagyová hovorila o tom, čo jej osobne dodáva pôsobenie v divadelnom súbore. - Je neuveriteľným zážitkom, keď sa dostaneme do nejakej zabudnutej slovenskej dediny, kde nás ľudia vítajú sviatočne oblečení a po predstavení sa nám poďakujú slovami: Ďakujeme, že ste nám pomohli na hodinu-dve vypnúť okolitý svet... - vyznala sa I. Nagyová.

Medzinárodné stretnutie slovenských ochotníckych divadelných súborov je súčasťou trojstrannej dohody, ktorá obsahuje spoločné projekty a aktivity Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku.

Cs. Lampert