Sériu prednášok otvoril riaditeľ Inštitútu slovanskej a baltskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti (ELTE) Janusz Banczerowski, ktorý sa zameral na jazykovú situáciu v Európskej únii. Skúmal, či v tomto integrovanom globalizovanom svete malé kultúry a jazyky sú schopné obstáť v tej obrovskej súťaži, kde podmienky určujú tzv. svetové jazyky, alebo sa dostanú do úzadia, degradujú sa a zaniknú. Ako povedal, z histórie sme sa mohli ponaučiť, že treba vytvoriť taký svet, v ktorom si každý národ môže zachovať svoj jazyk, kultúru, identitu a v ktorom komunikácia medzi kultúrami slúži všeobecnému porozumeniu.

Riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Uhrinová Hornoková priblížila prítomným situáciu Slovákov a slovenského jazyka na území súčasného Maďarska. Na začiatku svojej prednášky uviedla základné historické a štatistické údaje. - Slováci žijú na území dnešného Maďarska od konca 17. storočia. Masovo sa tu začali usadzovať po vyhnaní Turkov, keď ich sem lákali zemepáni a túžba po slobodnom vyznávaní viery a lepšom živote. Ich potomkovia si zachránili svoj jazyk a kultúru, aj keď ich počet sa za 3 storočia drasticky znížil. Slováci v Maďarsku si dodnes zachovali svoju hmotnú i nehmotnú kultúru, jazyk, identitu. Riaditeľka ústavu uviedla údaje sčítania ľudu z rokov 1990 a 2001. Na ich základe môžeme konštatovať, že počet Slovákov v období od roku 1990 do roku 2001 progresívne narastal. Roku 1980 sa hlásilo k slovenskej národnosti 9 101 občanov, roku 2001 ich bolo 17 693, čo znamená takmer stopercentný nárast. Veľká väčšina Slovákov, asi tri desatiny, tak ako to bolo badateľné aj v zrkadle predchádzajúcich sčítaní ľudu, žije v Békešskej župe, potom nasledujú Peštianska, Komárňansko-Ostrihomská a Novohradská župa. Podľa oficiálne odhadovaných údajov žije v Maďarsku 100 až 110 tisíc Slovákov, resp. ľudí, ktorí majú slovenské korene. Slovenskí bádatelia a politici s veľkým očakávaním hľadia na nasledujúce sčítanie ľudu, ktoré nám ukáže, či a ako sa v poslednom desaťročí zmenili z hľadiska minorít tieto veľmi dôležité ukazovatele. A. Uhrinová Hornoková sa vo svojej prednáške opierala o výsledky empirických sociolingvistických výskumov. VÚSM previedol výskum nazvaný Slovenský jazyk v Maďarsku. V prvej etape, v rokoch 1995 a 1999, bol zameraný na Békešskú Čabu, v období 2001 až 2004 na Békešskú župu a celoštátny výskum prebiehal v rokoch 2002 až 2007. Hlavným cieľom bolo zmapovať, opísať a prezentovať používanie slovenského jazyka a jeho situáciu koncom dvadsiateho, resp. začiatkom dvadsiateho prvého storočia. Charakterizovali sme najdôležitejšie komunikačné sféry, bilingválnosť Slovákov v Maďarsku, ambivalentnú situáciu rozvoja slovenského jazyka a stav výmeny jazyka. Medzi prioritami výskumu bolo zachovanie jazyka, zistenie najdôležitejších faktorov zachovania jazyka, pomocou ktorých môžeme spomaliť tempo jazykovej asimilácie, - povedala Alžbeta Uhrinová Hornoková a podložila svoj referát štatistickými údajmi.