Kultúrne aktivity a prezentácie v jednotlivých slovenských komunitách majú spoločné prvky, ale aj špecifické črty v závislosti od historického vývinu komunity, možností kontaktov s materskou krajinou v minulosti, sociálnej zostavy krajanov a zamerania spolkov a organizácií, ktoré sa venujú aj kultúrnej činnosti.

Pre TASR to uviedla riaditeľka odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská. V USA, kam odchádzali Slováci za prácou v prvej vysťahovaleckej vlne, hromadnejšie od roku 1870, majú dlhodobú tradíciu spolky, ktoré mali spočiatku sociálny a podporný charakter. „Keďže im zamestnávatelia nezabezpečovali žiadne sociálne istoty, suplovali ich podporné spolky tak, že z členského príspevku sa v spolku vytvoril fond na pomoc rodinám, ktorých živitelia utrpeli úraz alebo zomreli,” vysvetlila Bartalská. Úloha udržiavania národného povedomia podľa nej vyplynula z činnosti spolkov neskôr, a to najmä príchodom národnouvedomelej inteligencie zloženej prevažne z kňazov, ktorí sa okrem cirkevných či kňazských povinností venovali aj zakladaniu a redigovaniu slovenskej tlače v národnom duchu a viedli členov spolkov k vlasteneckej a kultúrnej činnosti. „Najväčšie organizácie, ako sú napríklad Prvá katolícka slovenská jednota, Národný slovenský spolok, Telocvičná jednota Sokol, Slovenský katolícky Sokol mali a dodnes majú odbočky aj v Kanade, kam prichádzali za prácou Slováci hromadnejšie až v 30. rokoch 20. storočia,” konkretizovala Bartalská. Ďalšie krajanské spolky zakladané v USA a Kanade a v medzivojnovom období aj v Južnej Amerike tiež organizovali pri príležitosti významných udalostí z histórie Slovenska pre svojich členov výročné spolkové podujatia, tzv. Slovenské dni, počas ktorých sa konali vystúpenia hudobníkov, folklórnych súborov, divadelné predstavenia či športové podujatia. Slovenské dni organizovali aj odbočky v jednotlivých amerických štátoch a viaceré sa konajú aj v súčasnosti. „Najväčšie spomedzi týchto podujatí v USA je Heritage festival (festival dedičstva) v štáte New Jersey, ktorý sa koná vyše 30 rokov pravidelne v septembri a zúčastňuje sa ňom 8000 až 10.000 krajanov. Na festivaloch vystupujú krajanské folklórne súbory z USA i Kanady,” spresnila. Pozitívnu rolu v oblasti kultúry zohrávali podľa Bartalskej aj slovenské kostoly, ktoré mali priestory na spoločenské stretnutia a konali sa v nich aj kultúrne podujatia. V Kanade sa v súčasnosti obnovila tradícia divadelného ochotníctva. V Toronte a Montreale pôsobia štyri divadelné ochotnícke scény, ktoré uvádzajú hry svojich autorov z radov krajanov, ale aj autorov zo Slovenska. Zo Slovenska si dokonca pozývajú režisérov alebo hercov. „Kultúrne aktivity pri spolkoch vyvíjali vysťahovalci z čias sociálneho vysťahovalectva v medzivojnovom období aj v západnej Európe. Ich činnosť sa revitalizovala príchodom povojnových emigrantov,” konkretizovala Bartalská a dodala, že v škandinávskych krajinách, ale aj vo Švajčiarsku prichádzalo k zakladaniu spolkov až príchodom početnejšej skupiny emigrantov z roku 1968. „Predstavitelia tejto generácie sú dnes vo vedení spolkov a svoju kultúrnu činnosť zameriavajú na prezentáciu umenia Slovenska, pozývajú na svoje podujatia umelcov, folklórne súbory a osobnosti kultúrneho života. O podujatiach informujú v tlačových orgánoch spolkov a v elektronických médiách,” konštatovala. V krajinách s málopočetnou slovenskou komunitou, ako napríklad v Nórsku, v Dánsku, v Sýrii, v Libanone a na Cypre organizujú kultúrne podujatia na slovenských zastupiteľských úradoch.

Slovenské komunity v zahraničí majú záujem

o kultúrnu prezentáciu Slovenska

V každej krajine so slovenskou komunitou je snaha o kultúrnu prezentáciu Slovenska. Najvšestrannejší v kultúrnych aktivitách sú podľa riaditeľky odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubice Bartalskej Slováci v Srbsku. „V Srbsku dominuje literatúra, divadlo a výtvarné umenie. Divadelná scéna má aj svoje profesionálne Slovenské vojvodinské divadlo, kam chodia predstavenia režírovať aj režiséri zo Slovenska,” konštatovala pre TASR s tým, že majú aj svojich režisérov, z ktorých viacerí vyštudovali na Slovensku. V Srbsku vyjde ročne okolo pätnásť kníh po slovensky píšucich autorov, vydávajú reedície klasickej slovenskej literatúry, ale aj historické diela a odbornú literatúru. „Spomedzi Slovákov žijúcich v zahraničí vydávajú v Srbsku aj najviac časopisov, medzi nimi aj časopisy pre deti a mládež výlučne v slovenskom jazyku,” spresnila. Literatúra bola silnejšou stránkou tvorivej prezentácie aj u Slovákov v Rumunsku, o čo sa zaslúžil už nežijúci básnik, spisovateľ a publicista Ondrej Štefanko. Sformoval okolo seba skupinu spisovateľov, ktorých diela vydával vo vydavateľstve v Nadlaku a tým ponúkol možnosti vydávania slovenských kníh aj ďalších autorov z Dolnej zeme. K umeleckému rastu týchto spisovateľov prispela aj vzájomná a veľmi intenzívna spolupráca so spisovateľmi zo Srbska a v istom období významne prispeli aj k literárnej prezentácii Slovákov v Maďarsku. „Maďarsko je v súčasnosti charakteristické dobrou úrovňou etnologického výskumu tamojších Slovákov. V Békešskej Čabe je Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, kde sa venujú zaujímavým témam,” povedala Bartalská, pričom uviedla, že v každom regióne sa organizujú Slovenské dni a Dni slovenskej kultúry, gastronomické prehliadky a ochutnávky typických dolnozemských jedál, folklórne prehliadky, súťaže v speve a recitácii. „V posledných rokoch sa v Maďarsku revitalizovala aj divadelná činnosť. Divadelný súbor Vertigo v Budapešti má napr. profesionálnu aj amatérsku scénu a často ich vystúpenia môžeme vidieť aj v bratislavskom divadle A-ha,” informovala. Slováci v Poľsku majú zasa vynikajúcu tlačiareň, ktorá bola postavená ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia aj vďaka finančnej pomoci zo Slovenska. „Tlačia v nej nielen reprezentačný krajanský časopis Život a svoje publikácie, ale plnia aj objednávky na tlač novín, časopisov a kníh krajanov z iných kútov sveta,” dodala. „V Rakúsku je aktívny Rakúsko-slovenský kultúrny spolok a príchodom Slovákov najmä do Viedne v ostatných dvadsiatich rokoch nastali podmienky pre vznik detského folklórneho súboru Rozmarín, v ktorom účinkujú slovenské deti od 3 do 14 rokov, ktoré sa už v Rakúsku narodili,” povedala Bartalská. Slovenský folklór podľa nej milujú aj v krajine galského kohúta. Najstarší je folklórny súbor Nádeje, v ktorom pôsobia krajania zo Slovenska aj Česka. Tento zožal veľké úspechy nielen vo Francúzsku, ale aj v iných krajinách, a samozrejme, aj na Slovensku. Popularita slovenského folklóru, tanca a hudby medzi Francúzmi prispieva k tomu, že každé vystúpenie súboru je žiadané a v posledných rokoch sa do súboru hlásia aj mladí Francúzi. Napriek tomu, že aj v Nemecku slovenská komunita za posledných dvadsať rokov vzrástla, v tejto krajine treba podľa Bartalskej vyzdvihnúť najmä činnosť slovenských katolíckych misií, ktoré pôsobia nielen ako cirkevné a náboženské, ale aj ako kultúrne stánky. „Stretnutia po bohoslužbách vytvárajú vhodný priestor na organizovanie a prípravu rôznych kultúrnych podujatí. S misiami spolupracujú aj spolky pôsobiace v Nemecku, napr. Slovensko-nemecký kultúrny klub v Mníchove a podobne,” spresnila. V Škandinávii žijú najmä Slováci z migračnej vlny 68. roku. Ide zväčša o Slovákov, ktorí ešte stále dokonale ovládajú slovenský jazyk a ktorí majú k Slovensku stále živý vzťah. Táto generácia sa v súčasnosti dostáva do vedenia spolkov, pretože v čase príchodu do novej krajiny mali iné starosti a problémy, ako sa starať o slovenský život. Bartalská pripomenula, že vo Švédsku je veľmi aktívny Švédsko-slovenský spolok, ktorý vydáva reprezentačný dvojrečový časopis. Za zmienku stojí Spoločnosť priateľov Milana Rúfusa, ktorá prispela k tomu, že Rúfusove básne sa začali prekladať do švédčiny. V Taliansku okrem známeho Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a Slovenského ústavu, ktorý sa v minulosti meritórne pričinil o vydávanie kníh slovenských autorov v exile a náboženskej literatúry v slovenčine, kultúrnu misiu napĺňajú Slovenky, ktoré sa vydali za Talianov a sú veľkými propagátorkami slovenskej kultúry. „Aktívne spolky so zameraním na kultúrne prezentácie pôsobia v Miláne, v Turíne, v Bologni a aj vďaka ich činnosti sa o Slovákoch v Taliansku viac vie. V Turíne sa napríklad pravidelne organizujú kvalitné umelecké výstavy umelcov zo Slovenska,” konkretizovala Bartalská. V posledných rokoch podľa nej významne stúpol počet Slovákov vo Veľkej Británii. Na rozvoji kultúry sa odráža aj ich vekové zloženie. Zväčša mladí ľudia založili nielen vo Veľkej Británii, ale aj v Írsku slovenské centrá a venujú sa aktivitám na propagáciu Slovenska. Vo Veľkej Británii pôsobia dva kvalitné folklórne súbory, v Írsku jeden. Ich založenie iniciovali tanečníci, hudobníci a speváci, ktorí v rôznych folklórnych súboroch účinkovali na Slovensku. „V cudzine sa zorganizovali a dnes prezentujú slovenskú komunitu na kultúrnych podujatiach v Británii a Írsku, aj na folklórnych prehliadkach na Slovensku. V tomto roku vystúpi na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve aj folklórny súbor Ostroha z Írska,” informovala. Slovenská kultúra má v kruhoch krajanov svojich reprezentantov aj na opačnom konci planéty. „Málopočetnú slovenskú komunitu v Austrálii posilnili juhoslovanskí Slováci, ktorí sa vysťahovali za prácou v 60.- 70. rokoch minulého storočia. Dnes je to už druhá generácia Slovákov, ktorá je aktívna v Spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne a patria k najslovenskejším predstaviteľom slovenskej kultúry v Austrálii,” uzavrela.

Grantová politika SR podporuje činnosť slovenských komunít v zahraničí

Výška finančných prostriedkov na podporu krajanov žijúcich v zahraničí v rámci grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dosahuje 1,327 milióna eur. Pre TASR to uviedla predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová. „Úrad je zodpovedný za realizáciu grantového systému, v rámci ktorého sa na základe predkladaných projektov podporujú rôznorodé aktivity zahraničných Slovákov,” dodala. Vláda SR podľa nej v ostatných rokoch zvýšila objem finančných prostriedkov na priamu podporu našich slovenských menšín a komunít v zahraničí v rámci grantového systému úradu z pôvodných 2,65 milióna Sk (87.963 eur) na 1,327 milióna eur, pričom sa v schválenej Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 zaviazala túto výšku finančných prostriedkov udržať. „Slováci žijúci v zahraničí sa môžu o grantovú podporu uchádzať ako právnické osoby, ale aj ako fyzické osoby. O granty však oveľa častejšie žiadajú krajanské spolky a organizácie ako jednotlivci z radov krajanov,” spresnila predsedníčka úradu. Oblasti podpory, na ktoré krajania môžu získať dotácie, sú presne definované v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí. „Sú to oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, oblasť informačná a oblasť médií,” uviedla. Rozsah aktivít našich krajanov, ktoré možno podporiť, je veľmi široký - od podpory kultúrnych podujatí, cez edičnú činnosť, vydávanie krajanskej tlače, technické vybavenie a zariadenie subjektov, nájomné priestorov, v ktorých sa krajania stretávajú, podporu slovenských katolíckych misií až po podporu investičných zámerov. Systém udeľovania grantov podľa Prívarovej podlieha prísnym pravidlám. V zmysle zásad uvedených v zákone na každú žiadosť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vypracúva posudok, ktorý sa predkladá na rokovanie grantovej medzirezortnej komisii, ktorej členmi sú zástupcovia jednotlivých rezortov nominovaní ministrami. Komisia objektívne a dôkladne posudzuje opodstatnenosť, obsah, význam žiadostí a ich reálny prínos pre slovenskú komunitu. Každý projekt sa pritom posudzuje jednotlivo. Prívarová dodala, že Slováci žijúci v zahraničí mali možnosť okrem grantových dotácií získať podporu SR prostredníctvom veľkých investičných účelových dotácií z rezervy premiéra SR, z rezervy vlády SR, Ministerstva školstva SR a Ministerstva zahraničných vecí SR. „Menovite boli v ostatných rokoch udelené účelovo viazané dotácie napríklad na výstavbu Slovenského domu v Mlynkoch, na rekonštrukciu 21. školy s vyučovacím jazykom slovenským v Užhorode alebo na rekonštrukciu Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Špeciálna dotácia vo výške milión korún bola vyčlenená napríklad aj na podporu Ľudových novín v Maďarsku,” spresnila. Podľa predsedníčky je dôležité, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje výkon medzivládnej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín, v rámci ktorej sa každoročne vyčleňuje čiastka 100.000 eur, ktoré slovenská menšina v Maďarsku využíva jednak na organizovanie poznávacích pobytových táborov pre mladých Slovákov z Maďarska na Slovensku a na druhej strane na podporu rôznych kultúrnych aktivít. Prívarová zdôraznila, že v krajinách, kde majú Slováci štatút národnostnej menšiny, im materský štát taktiež poskytuje podporu v rámci svojej vlastnej vnútornej politiky zameranej na podporu menšín žijúcich v tom ktorom štáte. „Oveľa komplikovanejšia situácia niekedy býva v krajinách, kde Slováci nemajú štatút národnostnej menšiny a ich domovský štát im neudeľuje žiadne podpory na ich činnosť. Menšie spolky často nemajú ani vlastný priestor a sídlo spolku je umiestnené priamo v byte jeho predsedu,” konštatovala s tým, že bez finančnej dotácie zo strany Slovenska by mnohé krajanské akcie a aktivity boli nerealizovateľné. Ďalšiu významnú podporu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti školstva a vzdelávania predstavujú podľa Prívarovej krajanské štipendiá, ktorých SR poskytuje každoročne 70. Významnou formou pomoci je tiež vysielanie učiteľov do škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí, ale aj školy v prírode pre našich krajanov na území Slovenskej republiky, ktoré organizuje Ministerstvo školstva SR. „Komplex podpory Slovákov žijúcich v zahraničí je teda oveľa širší ako len náš grantový systém,” dodala Prívarová. Najviac žiadostí o poskytnutie grantu prichádza na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Srbska, Rumunska a z Maďarska. „Aj vo finančnom vyjadrení ide najväčšia finančná čiastka práve do týchto krajín,” pokračovala s tým, že značná, ale menšia čiastka smeruje napr. do Českej republiky, Poľska, Chorvátska, ale aj do krajín západnej Európy či do Kanady a Argentíny, ale aj do Sýrie, Libanonu, či Cypru. Fenoménom je stále malý počet žiadostí od krajanov zo Spojených štátov amerických. „Napriek tomu, že ich každý rok informujeme o nových grantových kolách, stále majú v sebe zakódované, že oni sú a boli tí, čo v minulosti organizovaním rôznych zbierok významne pomáhali Slovensku. Pomaly si však začínajú uvedomovať, že doba sa zmenila natoľko, že aj im už nestačia nielen sily, ale často aj finančné prostriedky,” uviedla. Aj keď projektové žiadosti niekoľkonásobne presahujú finančné možnosti, krajania sú vláde SR za túto formu priamej podpory vďační. „Možnosť poskytovania grantov Slovákom žijúcim v zahraničí je významným motivujúcim činiteľom k organizovaniu stále nových kultúrnych podujatí, k tvorbe diel slovenských autorov a ku skvalitňovaniu života slovenských komunít v zahraničí, ale aj k prehlbovaniu vzájomných kontaktov medzi krajinami, v ktorých žijú a Slovenskou republikou,” zhodnotila Prívarová. Strategickým cieľom štátnej politiky Slovenskej republiky je prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít so zámerom zachovať jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Od vstupu do Európskej únie vychádzajú hlavné ciele štátnej politiky v oblasti starostlivosti o krajanov z jej európskej dimenzie, z európskeho princípu riešenia záležitostí menšín.

(tasr)