Posledné tradičné číslo metodického časopisu Celoštátnej slovenskej samosprávy Slovenčinár vyšlo v školskom roku 2007-2008. Časopis odvtedy zmenil svoj formát, titulnú stranu a čiastočne aj obsah, ale aj naďalej zostáva metodickým časopisom slovenských pedagógov. Stal sa medzinárodnou ročenkou vydávanou v Maďarsku, ktorá vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Pedagógovia slovenských škôl z Maďarska, Rumunska a Srbska musia spolupracovať! Už aj doterajšie čísla Slovenčinára, do ktorých prispievali aj zahraniční slovenskí autori, dokazujú, že slovenské menšinové školstvo v spomenutých štátoch ukazuje mnohotvárny svet, má veľa podobných, ale aj rozdielnych problémov, pričom tendencia „vývoja“, žiaľbohu, nie je taká, ako by sme si želali.

Najnovšie číslo Slovenčinára uverejňuje spolu 20 článkov a štúdií, najviac - osem - zo Srbska, šesť z Maďarska (z Békešskej Čaby, Budapešti, Nového Mesta pod Šiatrom a Sarvaša), štyri z Rumunska, jeden zo Slovenska. Nové číslo uvádza zodpovedný vydavateľ, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik článkom Slovenčinár je už zase o čosi viac.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia slovenské obyvateľstvo Horného Uhorska bolo nútené húfne sa sťahovať na Dolnú zem. Zakladalo tu nové slovenské osady a cirkevné obce, budovalo si príbytky, kostoly, školy. Najskôr školy elementárne, neskoršie aj vyššie. Prvú vyššiu školu - cvičnú hospodársku a priemyselnú - založil Samuel Tešedík v Sarvaši roku 1780. Druhá vyššia škola - seniorátne gymnázium - zásluhou evanjelickej cirkvi vznikla roku 1802 v Poľnom Berinčoku, obývanom slovenským, nemeckým a maďarským obyvateľstvom. Neskôr, v roku 1834, bola presídlená do slovenského mestečka Sarvaš. Škola postupne stratila svoj cirkevný a národnostný charakter a neskôr, aj jej „zásluhou“, sa mesto začalo pomešťovať a pomaďarčovať. V Békešskej Čabe sa v polovici 19. storočia začala rysovať možnosť založenia „nižšieho gymnázia“ v rámci evanjelickej cirkvi, v ktorom ešte v tretej tretine storočia vyučovali aj po slovensky a po nemecky, ale v nasledujúcich desaťročiach už nebolo cieľom zdokonaľovať sa v maďarskom jazyku, ale výchova v maďarskom duchu.

Omnoho neskoršie a za celkom inej spoločensko-politickej situácie vznikli na Dolnej zemi ďalšie, charakterom úplne odlišné slovenské stredné školy. O nich píše predsedníčka združenia Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová zo Slovenska. „Prvá dekáda 21. storočia je výročím významných stredných škôl Dolnej zeme. 60. výročie Teoretického lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku si pripomenuli v roku 2005, toho roku slávilo 90. výročie vzniku Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci a 60. výročie založenia si postupne pripomenuli Slovenská základná škola a materská škola v Slovenskom Komlóši a Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a internát v Békešskej Čabe.“ Mimoriadne vysoko hodnotí ich činnosť a vyzdvihuje nové formy a metódy práce, ktoré sa viažu k súťažiam Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, resp. k putovným súťažiam zo slovenských dolnozemských reálií pre študentov slovenských dolnozemských škôl.

Mária Gašparovská zo Srbska v článku Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci deväťdesiatročné opisuje priebeh ústredných osláv, ktoré sa konali 2. a 3. októbra 2009 a ktorých sa zúčastnili aj mnohí vzácni hostia, medzi nimi minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák.

Riaditeľka Edita Pečeňová v článku 60-ročná békeščabianska škola podáva stručný prehľad histórie komplexného školského zariadenia, ktorý uvádza takto: „Jubileum je skvelou príležitosťou na to, aby sme si oživili spomienky na uplynulé desaťročia, zhodnotili cestu, ktorú máme za sebou a zároveň si vytýčili ciele do budúcnosti. 60-ročné jubileum je súčasne obrazom hľadania, je križovatkou našich ciest, spomienkou na naše rané zážitky, konfrontuje a ukazuje nás takých, akými sme boli, pričom sa pred nami ako zrkadlový obraz otvára mozaika nášho menšinového života. Vieme, že vziať si na seba údel menšiny nikdy nebolo a ani dnes nie je ľahké.“

Z práce Svetlany Zohňanovej (Srbsko) Činnosť výboru pre vzdelávanie NRSNM (Národná rada slovenskej národnej menšiny) sa dozvedáme, že v školskom roku 2009/2010 pôsobí vo Vojvodine 17 predškolských inštitúcií, kde sa vyučuje po slovensky alebo bilingválne, 159 riadnych a 11 kombinovaných tried na základných školách s 3 179 žiakmi a 377 učiteľmi, dve gymnáziá - v Báčskom Petrovci a Kovačici, štyri vysokoškolské inštitúcie - v Novom Sade dve a po jednej v Belehrade a Báčskom Petrovci (vysunuté oddelenie). Kde nejestvujú slovenské triedy, tam pre slovenských žiakov vo vyše 30 základných a 7 stredných školách organizujú vyučovanie slovenského jazyka a poznatkov z národnej kultúry.

Skôr na problémy sa zameriava Vladislava Lovásová (tiež zo Srbska) v článku Problémy vo vyučovaní vo Vojvodine. Stručne opisuje situáciu používania slovenského jazyka v mnohonárodnostnom prostredí, kde sa srbčina postupne dostáva do dominantného postavenia.

Riaditeľka slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková pod titulom Medzinárodné vzdelávacie projekty referuje o tom, že ich škola sa už od roku 2000 zapája do rôznych medzinárodných projektov, naposledy do sektorového programu Comenius pod názvom Be.SMArT - Take Part (SMArT - sport, music, art, theatre). V rámci partnerských vzťahov medzi základnými školami z Belgicka, Francúzska a Maďarska organizovali vzájomné návštevy, vďaka ktorým sa 26 ich žiakov a 5 pedagógov mohlo dostať do Belgicka a 25 žiakov a 4 pedagógovia do Francúzska. Svoje informácie končí myšlienkou: „Verím, že tento príspevok bude motivovať i ďalšie školy, aby rozbehli podobné projekty.“

Ako odpoveď na túto výzvu možno chápať príspevok Dagmar Králikovej a Anny Frankovej s nadpisom Projekt Comenius v Slovenskej základnej škole v Sarvaši. Autorská dvojica oboznamuje čitateľov Slovenčinára s výsledkami dvojročnej spolupráce pedagógov a žiakov partnerských inštitúcií, základných škôl z Veľkej Británie, Španielska, Falklandských ostrovov a Talianska. Náplňou projektu Tvoj príbeh, môj príbeh, náš príbeh sú otázky kultúry, geografie a histórie zúčastnených krajín.

Po minibloku medzinárodné partnerstvá sa pozrime na niektoré problémy slovenského školstva v Rumunsku na základe príspevku Anny Rǎu - Lehotskej Niekoľko aspektov vývoja slovenčiny v nadlackom školskom prostredí. Stav slovenského jazyka na škole sa môže pokladať za ideálny, temer všetky predmety sa vyučujú po slovensky; po rumunsky sa vyučuje len rumunský jazyk a literatúra a v 8. triede dejepis a zemepis Rumunska. Druhá strana mince - to je prostredie, v ktorom škola pôsobí. Kedysi slovenský Nadlak sa nadnes stal dvojjazyčným, rumunské obyvateľstvo tvorí už väčšinu. „Je preto nepopierateľné, že úloha revitalizácie slovenského jazyka, ale aj zvyšovanie národnej uvedomelosti pripadajú v rovnakej miere všetkým učiteľom.“

Anna Moťovská hodnotí Dve miniankety o literatúre. Na úvod konštatuje, že v dobe rušného vedeckotechnického rozvoja humanitná stránka života ustupuje do úzadia, čo má negatívny dopad aj na výchovno-vzdelávaciu školskú činnosť. Preto sa treba usilovať o to, aby literárna výchova na škole bola aj naďalej úspešná. Do služieb tejto výchovy treba postaviť čítanie. Obidve ankety, ktoré boli realizované v 8., resp. 12. ročníku, prezrádzajú pozitívny vzťah žiakov nadlackej slovenskej školy k literatúre, k čítaniu.

Vedecky fundovaná a na vysokej úrovni je prezentovaná štúdia Júlie Marlokovej-Szabóovej Slovenský jazyk a literatúra ako maturitný predmet, ktorá sa zameriava na dve otázky: na zmeny systému maturitných skúšok a na analýzu výkonu študentov jednej skupiny maturujúceho ročníka budapeštianskeho slovenského gymnázia v školskom roku 2008/2009.

Moderné vyučovacie metódy a vyučovanie literatúry - pod týmto titulom spracúva Ľudmila Šomráková (Rumunsko) metódy, ktoré žiaka aktivizujú. Učiteľ v tomto procese má byť skôr usmerňovateľom, a nie poskytovateľom nových informácií. Príspevok Márie Andrášikovej zo Srbska Interaktivita a interdisciplína v modernizácii učiva o vybraných slovách informuje o netradičnej súťaži vojvodinských žiakov 7. a 8. tried. Učiteľ histórie Ján Kukučka (Rumunsko) v štúdii Pôvod niektorých etnoným vysvetľuje vznik niektorých pomenovaní etník, ktoré majú svoje racionálne vysvetlenia a v minulosti sa používali aj ako oficiálne pomenovania národov (Slovan/Slovien, resp. Tót, Oláh, Rác, Ľach). V súčasnosti by sme sa mali vyhýbať ich používaniu na pomenovanie napr. Slovákov, Rumunov a iných národov, lebo novšie nadobudli hanlivý obsah. Júlia Kucziková ponúka tému Vesmírna matematika pre aktivizáciu žiakov nižšieho i vyššieho stupňa základnej školy, ktorá môže poslúžiť ako uvoľňovacia cvičná úloha. Na záver metodickej časti uverejňuje Slovenčinár štyri rozpisy hodín zo slovenského jazyka.

Záverečný článok Slovenčinára 2009 bude iste fascinovať niektorých našich pedagógov. Nesie titul Elektronická triedna kniha, autormi sú Mariana Fábánová a Pavol Žibrita zo Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu v Békešskej Čabe. Svoj príspevok končia myšlienkami: „Mnoho kolegov, hlavne tí starší, sa tejto zmeny bálo. Vyhlasovalo, že ak sa ETK zavedie, pôjdu do dôchodku. Zostali a dnes by sa k starej triednej knihe už naisto nechceli vrátiť.“

Návod k zavedeniu ETK je k dispozícii, treba si ho preštudovať a postupne zavádzať na ďalších našich slovenských školách. Ale presný a prospešný návod k tomu, ako zachrániť aspoň súčasný stav slovenského menšinového školstva na Dolnej zemi - na Dolnej zemi vnímanej v širšom slova zmysle -, resp. ho ďalej rozvíjať, môžeme vypracovať len spoločnými silami. Tomuto cieľu majú slúžiť aj nasledujúce čísla medzinárodného národnostného metodického časopisu Slovenčinár.

Ján Chlebnický