Slovenské pedagogické a metodické centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy (SPMC CSS) usporiadalo trojdňovú konferenciu pod názvom Naše národnostné školstvo v roku 2010. Miestom stretnutia riaditeľov a učiteľov slovenských škôl bol esteticky zrekonštruovaný hotel neďaleko obce Čremošné na Slovensku.

Príjemné prostredie horského hotela Bartoška na rozhraní Kremnických hôr a Veľkej Fatry, neďaleko Turčianskych Teplíc pod horským prechodom Šturec, vytvorilo optimálnu atmosféru nielen na vypočutie si hodnotných prednášok, ale aj na diskusiu v rámci pracovného dňa i vo večernej časti spoločenského programu. Delegáciu z Maďarska v prvý deň konferencie (26. marca) v zasadačke Mestského úradu v Banskej Bystrici privítala vedúca školského úradu Anna Martišovičová. V spoločnosti riaditeľov miestnych škôl si naši pedagógovia vypočuli prednášku riaditeľa Centra pre celoživotné vzdelávanie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) Mgr. Jána Sitarčíka. Oboznámil prítomných s novými cieľmi inštitúcie, ktorá sa podujala v rámci prieskumu krajanských organizácií a škôl vypracovať nové programy andragogiky. Programová manažérka metodického centra Anita Murgašová informovala o kalendári vzdelávacích programov Ministerstva školstva Slovenskej republiky (MŠ SR) pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2010. Ako povedala, súčasťou harmonogramu budú tradičné školy v prírode a doškoľovania krajanských učiteľov, no v bohatom zozname programov sa nájdu i úplne nové elementy. Záujemcovia sa napr. i v tomto roku môžu tešiť na školenia vo forme výjazdového kurzu, ktorý sa z hľadiska ukazovateľa účasti stal veľmi atraktívnym. Žiaci, učiaci sa slovenský jazyk, si svoje poznatky o regionálnej geografii Slovenska, alebo informácie o Slovákoch v EÚ, či športových výkonoch olympionikov Dukly Banská Bystrica, môžu rozšíriť v školách v prírode, na detskej univerzite, alebo letnej športovej akadémii, či škole ľudového tanca. Pani riaditeľka vyzvala prítomné učiteľky, aby prihlásili svojich žiakov do výtvarnej súťaže Chcem letieť ku hviezdam.

Riaditelia základných škôl informovali našich pedagógov o najnovších trendoch vývoja vzdelávania na Slovensku. Od roku 2008 totiž boli v súlade s Národným vzdelávacím programom vypracované pedagogické programy, ktoré školám nariaďujú zaradiť do vlastného programu miestne a regionálne špecifiká, flexibilne nakladať s voliteľnými predmetmi, resp. dokonca si do nich zabudovať nové predmety. Vo voľnej diskusnej časti stretnutia si prítomní učitelia vymenili informačné letáky a brožúrky o profiloch jednotlivých škôl. Cieľom výmeny totiž bolo získať si nových partnerov do nových školských projektov.

Druhý deň pobytu bol pre 32 účastníkov naozaj pracovný: so záujmom si vypočuli šesť prednášok o národnostnom školstve v Maďarsku. Po pozdravných slovách zástupkyne predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelky Rybovej sa ako prvý prihovoril zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády MR Anton Paulik. Podľa jeho slov je financovanie školstva v Maďarsku veľmi zložité a často nepostačujúce. Ako príklad uviedol, že zatiaľ čo pred niekoľkými rokmi normatívne podpory škôl pokryli asi 80% ich výdavkov, dnes je to už len 60%, pričom sú malé obce, kde normatív pokrýva iba 20-30% výdavkov na školu. V ideálnom prípade, keby sa na daného žiaka vzťahovalo všetkých 16 typov normatív, by škola mohla získať na jediné dieťa asi 2 milióny forintov. Vieme však, že takýto žiak neexistuje a tak podpora štátu je oveľa menšia a permanentne klesá. Ak si uvedomíme, že klesá i počet žiakov v národnostnom školstve, situácia nie je práve najlepšia. Možnosť združovania škôl síce existuje, no z pohľadu slovenského národnostného vyučovania si diskutéri mohli vypočuť rad príkladov s nepriaznivými dôsledkami, napr. v Kétšoproni, Níži a Hollóháze. Záverom svojho vystúpenia A. Paulik pripomenul dôležitého priekopníka, chorvátsku základnú školu v Hercegszántó, ktorú ako prvú prevzala Celoštátna chorvátska samospráva. Rad inštitúcií prevzala aj Celoštátna slovenská samospráva. Sarvašská a békeščabianska škola sú príkladom toho, ako možno posilniť, resp. v prípade novomestskej ZŠ a internátu zachrániť národnostné vyučovanie. Ako druhý sa prihovoril zástupca riaditeľky Odboru pre národnostné školstvo MŠ MR Štefan Kraslán. Potvrdil slová A. Paulika o labyrinte zákonov a nariadení, v ktorých sa musia školy vyznať, ak chcú dobre zabezpečiť chod svojej inštitúcie: existuje 4000 strán rôznych predpisov a paragrafov. Informoval o tom, že ministerstvo v spolupráci so Vzdelávacím úradom bude od roku 2011 v školách, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet, preverovať u žiakov úroveň znalosti slovenského jazyka okrem štvrtého aj v šiestom a ôsmom ročníku. Dobrá správa sa ušla tým školám, ktoré sa uchádzajú o finančné položky z vyčlenených 1 500 000 Ft na udržiavanie škôl, národnostné učebnice, pedagogické služby a detské tábory v materinskej krajine. Podpredsedníčka Celoštátneho menšinového výboru (OKB) Zuzana Medveďová predstavila prítomným prácu 13-členného výboru, v ktorom sú zastúpené všetky zákonom uznávané menšiny. Výbor zasadá 10 - 12-krát ročne, na rokovaniach sú pravidelne prítomní i predstavitelia menšinového úradu a úradu ombudsmana. Vyjadruje mienku o uchádzačoch na zoznam odborníkov v oblasti menšinového školstva, na ktorom figurujú aj štyri slovenské odborníčky. Zuzana Medveďová pripomenula, že podľa zákona o verejnom školstve v prípade sporu medzi zriaďovateľom školy a miestnou menšinovou samosprávou vo veciach týkajúcich sa danej menšiny výbor deleguje do deväťčlennej komisie troch zo zoznamu menšinových odborníkov. Celoštátny menšinový výbor hodnotí aj konkurzy univerzitných profesorov a dozerá i na kvalitu vysokoškolského a univerzitného štúdia v približne 70 inštitúciách. Spolupracuje s maďarskou akreditačnou komisiou a je prítomný aj pri modifikácii nariadení a zákonov, čo v posledných rokoch znamenalo minimálne 30 modifikácií a veľkú záťaž pre členov výboru. Najtvrdším orieškom pre výbor je však otázka vydávania národnostných učebníc, kde často dochádza ku konfliktu záujmov. Po príjemnej obedňajšej prestávke a zdravotnej prechádzke do okolitej prírody ako štvrtý vystúpil predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS Michal Lásik, ktorý predstavil sedem členov výboru. Niektorí ako praktizujúci učitelia alebo vedúci inštitúcií, boli prítomní aj na konferencii. V súvislosti s činnosťou výboru M. Lásik spomenul prípravu koncepcie slovenského národnostného školstva, v ktorej sa výbor pokúsil definovať termín a funkciu dvojjazyčných škôl, aby bolo jasné, čo od nich CSS očakáva. Ďalšou závažnou otázkou pre výbor je vyučovanie slovenského národopisu, alebo - ako bol predmet pomenovaný - slovenskej vzdelanosti, pretože jeho forma nie je doriešená. Hľadajú sa odpovede na otázky, či sa má vyučovať v module, alebo ako samostatný predmet? Má sa ponechať na školu, v akom jazyku odovzdáva obsah svojim žiakom? Predseda výboru uviedol i problém materských škôl so slovenským výchovným programom, ktorých je dnes podľa štatistiky viac ako základných škôl, teda nie každé dieťa má možnosť pokračovať v osvojovaní si slovenského jazyka, pričom náväznosť chýba i v prípade prechodu zo základných na stredné školy. Podľa štatistiky školského roku 2009/2010 sa slovenčinu na základných školách učí okolo 4000 žiakov, pričom na stredných školách je to iba 100 študentov.

Slovenské pedagogické metodické centrum so sídlom v Békešskej Čabe, ktoré, mimochodom, konferenciu zorganizovalo, predstavila jeho riaditeľka Mária Czégényová. Do jeho bohatej činnosti patria doškoľovania nielen učiteľov základných, ale aj materských škôl. O tejto práci svedčia nielen fotografie na webovej stránke inštitúcie www.szlovak-pmk.sulinet.hu, ale aj metodické zošity, ktoré vydávajú ročne od roku 2003/2004 na viacero tém. Po metodickom časopise pre domácich slovenčinárov v roku 2009 vydalo centrum i medzinárodné číslo časopisu Slovenčinár. Túto snahu oceňuje i Slovensko, ktoré podporilo zborník príspevkov o metodike vyučovania slovenského jazyka v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku. SPMC sa venuje tiež starostlivosti o talentovaných žiakov vo forme štipendijného programu pre žiakov 7. tried základných škôl a ich mentorov. Cieľom je podporiť žiakov, ktorí by chceli pokračovať v štúdiu na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe alebo v Budapešti, ako aj pedagógov, ktorí sa im popri svojich pracovných povinnostiach venujú.

Školská referentka CSS Erika Lázárová, ktorá sa v januári zúčastnila koordinačnej porady ministerstiev školstva SR a MR, poskytla informácie o spoločných aktivitách metodického centra CSS, slovenského a maďarského ministerstva školstva. Návrhy a iniciatívy, ktoré odzneli v súvislosti s programami pre žiakov a učiteľov na tejto porade, sa realizujú formou dvojpólového financovania. Partnermi SPMC sú také inštitúcie ako Centrum celoživotného vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave, Ústav jazykovej a odbornej prípravy, Studia Academia Slovaca, či Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Banskej Bystrici. K otázkam vydávania slovenských národnostných učebníc sa vo svojom vystúpení vrátila riaditeľka békeščabianskeho Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova Edita Pečeňová. Novou formou vydávania národnostných učebníc cez projekt TÁMOP 1.4.1. sa totiž otvorila možnosť realizácie dlho očakávaných titulov hlavne pre slovenské gymnáziá. Vzorec projektu sa teoreticky zdá byť jednoduchý: stačí založiť konzorcium, vyplniť povinné tlačivá a podať žiadosť na získanie fondov z EÚ. Prax sa však ukazuje byť opakom. Do trojčlenného konzorcia čabianskej slovenskej školy, metodického centra a CSS totiž ako partner veľmi ťažko vstupuje samotné vydavateľstvo, ktoré, ako sme sa dozvedeli, je dokonca vlastníkom autorských práv rukopisov. Napriek ťažkostiam sa však slovenskí národnostní učitelia majú na čo tešiť. Súčasťou ďalšieho projektu bude totiž i príprava nových digitálnych učebných pomôcok. Zainteresovaní účastníci projektu budú i zaškolení, čo pravdepodobne uľahčí proces budúcoročného podávania žiadostí. Tohoročný projekt TÁMOP 1.4.1. totiž sumou cirka 34 miliónov forintov na tri tituly učebníc je už odobrený.

Komu by teda po takejto záplave informácií z oblasti slovenského národnostného školstva nepadla dobre chutná večera, po ktorej nasledovala nekonečná kytica krásnych slovenských piesní. Tento krát však neprišla miestna ľudová hudba, o posedenie pri speve v uvoľnenej atmosfére sa postarali účastníci sami. Podobne dobre sa cítili aj v tretí deň doškoľovania, keď sa mali možnosť oboznámiť s krásami Španej doliny a Banskej Bystrice.

(jk)