Predstavitelia miestnej slovenskej komunity v Slovenskom Komlóši sa nemienia zmieriť s rozhodnutím samosprávy mesta, ktorým prevádzkovanie miestnych národopisných zbierok zverila Všeobecnému osvetovému stredisku J. G. Tajovského.

http://www.luno.hu/content/view/9447/55

Začiatkom roka sme uverejnili rozhovor s primátorkou Ritou Garayovou, ktorá nás informovala o stanovisku vedenia mesta k tejto záležitosti. Tento krát sme zašli za predstaviteľmi spolku Slovákov a miestnej slovenskej samosprávy, aby nám priblížili svoje postoje.

O prevádzkovaní zbierok s predstaviteľmi Slovákov

V tejto osade existujú štyri zbierky, ktoré predstavujú bohatú hmotnú kultúru slovenských obyvateľov Komlóša. Slovenský oblastný dom na Széchenyiho ulici, v ktorom sa nachádza pamätná izba zakladateľky ochotníckeho divadla v Slovenskom Komlóši Judity Tomkovej, vznikol ako prvý slovenský oblastný dom v Maďarsku. V Slovenskom dome na Peknej ulici je uložená zbierka významného maliara a ľudového rezbára Alexandra Szokolaya. V bývalom cirkevnom dome na Námestí hrdinov je umiestnená Slovenská národopisná zbierka, ktorú zozbieral bývalý farár Ján Koppány. Na kraji mesta smerom na Orošházu sa nachádza 25-ročné Sálašské múzeum, v ktorom je zbierka sedliackeho nábytku, poľnohospodárskych strojov a náradia.

Zbierky, ktoré sú tisícimi niťami poprepájané s minulosťou tunajšej Slovače, od roku 1998 prevádzkovala slovenská samospráva, ktorá na ich fungovanie a prevádzku dostávala od mesta 4 milióny forintov ročne. Ako povedala pre Ľudové noviny predsedníčka slovenského voleného zboru Zuzana Lauková, na udržiavanie a obohacovanie týchto zbierok venovali miestni Slováci veľa financií a energie v podobe dobrovoľnej práce. Z finančnej podpory, ktorú získali od spoločnosti Legatum, vybudovali vo všetkých objektoch bezpečnostné zariadenie, vydali prospekty o zbierkach a Legatu patria aj figuríny oblečené do miestneho kroja. Slovenská samospráva získala peniaze na vytvorenie nového sociálneho bloku v oblastnom dome na Széchenyiho ulici, čo je základnou požiadavkou pre prijímanie návštevníkov a organizovanie letných táborov pre deti. Časť dedičstva po drevorezbárovi a maliarovi Alexandrovi Szokolayovi zakúpila toho času Celoštátna slovenská samospráva za 1 milión forintov, ktorý darovala tunajším Slovákom. Ako spomína vtedajší predseda Organizácie komlóšskych Slovákov Juraj Dolnozemský, dom na Peknej ulici, kde je umiestnená aj táto kolekcia, bol odovzdaný do prevádzky roku 1994 v rámci osláv udelenia titulu mesta Slovenskému Komlóšu. Vtedajší prvý človek mesta Pavol Juhász symbolicky odovzdal kľúče od domu slovenskej organizácii, ktorá istý čas aj sídlila na Peknej ulici. Slovenská komunita dostala do daru aj mnoho predmetov na zariadenie domu, za ktoré sa odvďačila napr. tým, že sa dodnes stará o hroby rodinných príslušníkov darcov. Niektoré vystavené predmety patria Múzeu Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe, ktoré zakúpilo aj predmety z dedičstva po bývalom riaditeľovi slovenskej školy Matejovi Lugošim. Tento materiál čaká na reštauráciu, pričom jeho protihodnotu veľkorysí dediči darovali slovenskej komunite: nadácii slovenskej školy. Mestom poskytované financie postačovali na prevádzku iba preto, lebo členovia slovenskej organizácie bezplatne vykonávali také dôležité práce, ako je oprava plotov, údržba starých budov, vrátane mazania a líčenia, pranie a žehlenie textílií atď. Sprievodkyne Zuzana Venerčanová a Anna Ištvánová Račková tiež vykonávajú svoju prácu za symbolický honorár. Pritom ich práca vôbec nie je jednoduchá, veď musia byť v strehu prakticky neustále, veď sú iba dve na tri zbierky (Sálašské múzeum prevádzkuje v súčasnosti Agrár Rt.).

Mestská samospráva vzala prevádzkovanie zbierok do svojich rúk od prvého januára minulého roka. Odvolávala sa pritom na stanovisko ombudsmana, ktorý viedol vyšetrovanie vo veci vlastníckeho práva predmetov umiestnených v Sálašskom múzeu. Ombudsman vo svojom hlásení poukázal na chyby v základných dokumentoch slovenskej samosprávy a vyzval ju napraviť nedostatky. Vedenie mesta si vysvetlilo a dodnes vysvetľuje hlásenie tak, že slovenská samospráva nemá právo prevádzkovať zbierky a napriek tomu, že medzičasom boli napravené chyby v jej základných dokumentoch, samospráva mesta sa rozhodla zbaviť slovenský volený zbor možnosti prevádzkovania zbierok. Budova Sálašského múzea je majetkom spoločnosti Agrár Rt., ktoré ho aj prevádzkuje, pričom vlastnícke právo vystavených exemplárov je zatiaľ nevyjasnené. Tieto predmety totiž darovali múzeu, ktoré postavili brigády socialistickej práce družstva Viharšarok a ktorého duchovným otcom a správcom bol do svojej nedávnej smrti Ondrej Lopušný, Komlóšania. V minulom roku sa chceli dohodnúť členovia slovenskej samosprávy a mestského zastupiteľstva s predstaviteľmi Agrár Rt., k čomu však nedošlo. Trojstrannú dohodu členovia slovenskej samosprávy nepodpísali preto, lebo v nej stálo, že vlastnícke právo hnuteľností v Sálašskom múzeu patrí spoločnosti Agrár Rt., s čím slovenská samospráva nesúhlasila. Práve v spore okolo vlastníctva týchto predmetov a vyšetrovaní ombudsmana vidia predstavitelia komlóšskych Slovákov korene zhoršenia vzťahov s vedením mesta. Zuzanu Laukovú prekvapuje táto reakcia, veď slovenský volený zbor chcel dosiahnuť iba to, aby sa o zbierku „poznášanú“ Komlóšanmi obohatilo mesto a nie hospodárska spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom družstva. Podľa poslanca slovenskej samosprávy Ondreja Matajsa, ktorý toho času upriamil pozornosť ombudsmana na problém Sálašského múzea, vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi v Komlóši boli vždy dobré, navzájom sa vážili a tolerovali. Komlóšski Slováci prijali Maďarov vysídlených zo Slovenska medzi seba, nikdy im neubližovali. Práve preto pokladajú za smutné, že terajšie vedenie mesta sa všetkými možnými spôsobmi snaží znížiť vplyv a váhu Slovákov v tomto mestečku. Mimochodom, riešenie problému neuľahčuje ani to, že členovia mestského zastupiteľstva a niektorí poslanci slovenskej samosprávy sympatizujú s odlišnými politickými stranami. Mestské zastupiteľstvo nakoniec koncom minulého roka nevyhovelo žiadosti slovenskej samosprávy, aby jej bolo vrátené právo prevádzkovať zbierky.

Ako nás informovala primátorka Rita Garayová v rozhovore začiatkom roka, vedenie mesta predložilo mestskému zastupiteľstvu dva návrhy. Prvý navrhol zveriť prevádzkovanie oblastných domov a zbierok Všeobecnému osvetovému stredisku J. G. Tajovského, podľa druhého mali prevádzkovanie odovzdať slovenskej samospráve. Odborný výbor schválil prvý návrh s doplnením, že treba harmonizovať povolenie na prevádzku s právnymi predpismi a pripraviť dohodu o trvalom používaní predmetov. Mesto v záujme zabezpečenia sprievodcu v slovenskom jazyku aj naďalej zamestnáva odborníčky, ktoré vykonávali túto prácu doteraz. Podľa slov obidvoch sprievodkýň si chod múzeí vyžaduje každodennú prítomnosť, čo je za terajších podmienok nerealizovateľné. V zimnom období nebolo vyriešené odpratávanie snehu, v lete je to kosenie trávy okolo domov. Nie je doriešené ani pravidelné upratovanie výstavných priestorov. Nie je totiž šťastné zamestnávať príležitostných upratovačov, pretože v takýchto prípadoch by museli vystavené predmety pri každom upratovaní strážiť sprievodkyne. Dôležitým aspektom pri decembrovom rozhodovaní o prevádzkovaní zbierok bolo, že osvetové stredisko disponuje potrebným odborným personálom. Podľa slov našich informátorov inštitúcia neposkytuje odbornú pomoc a nepokladala za dôležité ani zabezpečiť účasť na konferencii o právnom zázemí prevádzkovania takýchto zbierok, ktorú usporiadala spoločnosť Legatum. V základných dokumentoch zbierok pritom ako prevádzkovateľ dodnes figuruje slovenská samospráva a nebola podpísaná ani dohoda o trvalom používaní vystavených predmetov. Slovenská samospráva sa nemieni definitívne zrieknuť zbierok stelesňujúcich minulosť Slovače, svoju žiadosť plánuje po komunálnych voľbách opäť predložiť novému poslaneckému zboru.

Alžbeta Račková

http://www.luno.hu/content/view/9447/55

http://www.luno.hu/content/view/6246/27