X. konferencia vedúcich slovenských ľudových pamätných domov sa uskutočnila 10. apríla v Tatabáni-Bánhide. Rokovanie, ktoré zorganizovali Verejnoprospešná spoločnosť služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum, Celoštátna slovenská samospráva, Slovenská samospráva v Tatabáni-Bánhide a Slovenské verejné všeobecno-vzdelávacie centrum - Kultúrny dom A. S. Puškina, bolo zamerané na povolenia na prevádzku múzeí.

Tatabáňa-Bánhida - Užitočné odborné informácie

Prítomných pozdravila poverená riaditeľka hostiteľského kultúrneho domu Zuzana Szabadiová. Riaditeľ Legata Juraj Ando hovoril o tom, že túto spoločnosť založili v roku 2003. Celoštátne konferencie vedúcich slovenských oblastných domov organizovala najprv CSS, potom už Legatum. Konštatoval, že na podujatie sa zaregistrovalo 60 účastníkov zo 6 žúp, zastúpených bolo 20 slovenských oblastných domov. Ako povedal, konferencie sú vždy zamerané na nejakú konkrétnu odbornú tému. Túto aktualizovalo nedávne nariadenie Ministerstva kultúry a školstva MR, podľa ktorého každá zbierka musí získať povolenie na prevádzku, aby sa mohla zúčastňovať na súbehoch. Bánhidu si vybrali za dejisko konferencie preto, lebo tu vzniklo deviate regionálne stredisko SOC. Zároveň informoval, že rokovacím jazykom bude maďarčina.

Generálna riaditeľka Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády MR Erika Némethová uviedla, že pochádza z blízkeho Síleša a zaoberá sa menšinami, preto sa rada zúčastňuje na podobných stretnutiach. Po nedávnej novele legislatívy sa tí, ktorí sa zaoberajú prevádzkovaním národnostných inštitúcií, musia prispôsobiť novým predpisom. Ich riaditeľstvo sa snaží sprostredkovávať všetkým účastníkom národnostného diania najnovšie informácie.

Prítomných pozdravil aj predseda CSS Ján Fuzik, ktorý považuje za dobré, že vyšla publikácia o oblastných domoch, ktorá môže byť lákadlom aj pre tých, ktorí tieto hodnoty nepoznajú. Ako uviedol, konferencia je v prvom rade odborné rokovanie, ale aj priateľské stretnutie. „Túto sféru, ktorá sa zaoberá našimi zbierkami, prezentujete ako jeden celok. Aj doteraz ste hovorili o zaujímavých témach, ale dnešná je zvlášť dôležitá, veď spomedzi minorít my, Slováci, máme v Maďarsku najviac národopisných zbierok,“ povedal. Poznamenal, že úrad menšinového ombudsmana Ernőa Kállaiho nedávno dokončil prieskum osvetovej činnosti, v ktorej je veľká časť - až 10 percent - venovaná muzeálnej činnosti. Osobitnú kapitolu venuje nemeckým a slovenským oblastným domom. V MR dnes funguje 340-360 oblastných domov, z toho 70 nemá povolenie na prevádzku, zo slovenských sú to dve tretiny.

Viceprimátor mesta Csaba Schmidt hovoril o tom, že časť Bánhida je najstarším osídlením dnešného mesta, ktoré vzniklo zlúčením štyroch osád. Druhý rozkvet tohto územia pripadá na obdobie príchodu Slovákov do tohto kraja. Rozkvet nabral iný smer po príchode baníkov. Bánhida bola dobrým príkladom spolužitia. Ako príklad uviedol pamätník turula, ktorý dali postaviť Bánhidčania spolu s Komáromskou stolicou v čase milénia, ale s tým, že osada deklarovala svoju slovenskosť. Miestne Slovenské všeobecno-vzdelávacie stredisko a slovenská samospráva veľa robia v záujme toho, aby sa zachovali národnostné hodnoty. Miestni Slováci sa aktívne zapájajú do života mesta, okrem svojich zvykov zachovávajú aj maďarské tradície (centrálne oslavy meruôsmych rokov). „Písomný doklad je potrebný nielen preto, aby sme vyhoveli litere zákona, ale aj preto, aby otvoril nové dvere, napríklad v oblasti získavania grantov. Pomocou nich môžeme úspešnejšie zachovať naše hodnoty,“ povedal na tému konferencie viceprimátor mesta.

Predseda Slovenskej samosprávy v Bánhide Imrich Németh predstavil v skratke históriu svojej rodnej osady. Po pozdravných slovách nasledovala odborná práca. Hlavnou prednášateľkou bola pracovníčka Odboru verejných zbierok Ministerstva školstva a kultúry Noémi Vargová, ktorá hovorila o vydávaní povolenia k činnosti muzeálnych inštitúcií. Vyzdvihla, že tu nejde o povolenie k prevádzke budovy, ale k prevádzke múzea, aby sa zbierky mohli zaradiť medzi muzeálne jednotky. To však neznamená, že takéto povolenie musí mať každá miestnohistorická zbierka alebo oblastný dom. Ak sa však chce uchádzať o granty, musí si vybaviť takéto povolenie. Toto nariadenie platí od 1. januára. Jeho iniciátorom nešlo o to, aby doterajšie zbierky zanikli, ale aby sa dostali na vyššiu odbornú úroveň. Čo sa týka odbornej pomoci, poskytuje ju 36 odborných dozorov v 8 regiónoch. Oni nielen sledujú činnosť, ale dávajú aj odborné rady. V ďalšej časti svojej prednášky sa N. Vargová zmienila o jednotlivých typoch múzeí. Ak je to iba výstavná sieň, nepotrebuje veľa priestorov. Má byť otvorená nielen pre širokú verejnosť, ale aj pre odborníkov, výskumníkov. Má byť prístupná aspoň tri dni v týždni, vrátane jedného dňa koncom týždňa, spolu aspoň 12 hodín. Prístupné musia byť nielen informácie o vystavených predmetoch, ale aj o tých, ktoré sú napríklad v sklade. Službu má vykonávať osvetový pracovník, ale nemusí to byť v hlavnom zamestnaní. Čo je však dôležité: ak niekto získa povolenie k muzeálnej činnosti, ku všetkému si musí žiadať povolenie ministra, napr. aj na prepožičiavanie exponátov. Pri rôznych typoch múzeí sú prísne stanovené kritériá, napríklad počet miestností, odborné vzdelanie pracovníkov a pod. Z prednášky N. Vargovej vysvitlo, že pri pomenovaní múzea sa odporúča uviesť názov lokality a ktorej národnosti patrí. Formuláre na žiadosť o vydanie povolenia je možné stiahnuť z webovej stránky ministerstva školstva a kultúry. Treba vedieť, že povolenie vydajú do 22 pracovných dní, do čoho sa však nerátajú dni, potrebné na doplnenie žiadosti. Vydanie povolenia je spoplatnené, ale väčšina samospráv a spoločenských organizácií je oslobodená od poplatku.

Vedecký riaditeľ Národopisného skanzenu v Senondreji Lajos Kerencsi hovoril o evidencii muzeálnych predmetov v praxi. Evidencia zbierkových predmetov je časovo náročná, evidenčná kniha má šestnásť kolónok, o ktorých zvlášť hovoril. Je veľmi potrebné, aby bolo napríklad evidované aj pomenovanie exponátu v miestnom jazyku, v našom prípade aj po slovensky. Evidenčnú knihu (o ktorej Legatum usporiadalo osobitnú konferenciu) treba doplniť aj o tzv. katalogizačné lístky, na ktorých treba rozviesť jednotlivé kolónky. Napríklad aj keramika môže byť storaká. Zmienil sa aj o evidencii databáz, dokumentov a fotografií.

Úradujúci predseda Zväzu oblastných domov v Maďarsku Péter Szablyár hovoril o úlohe ľudových oblastných domov v zachovávaní sakrálnych pamiatok v malých lokalitách, ktorých je v Maďarsku viac ako 1200. Najprv vyjasnil základný pojem: malé sakrálne pamiatky sú také objekty so sakrálnou tematikou, ktoré vysvätila aj cirkev, ale ktoré zohrávali dôležitú úlohu predovšetkým v ľudovej pobožnosti. Patria sem kríže pri cestách, tzv. obrázkové stromy, teda keď na stromy sú zavesené alebo sväté obrazy, alebo kríže; búdky, kaplnky, sochy, zvonice, prícestné pomníky, napr. na miestach tragédií, dopravných nehôd a pod., a kalvárie. Malé sakrálne pamiatky nie sú zvyčajne v najlepšom stave, lebo nemajú „gazdu“. Práve preto je ich evidencia, typológia veľmi dôležitá. Väčšina z nich je z farebného kovu, čo predurčuje aj ich krátku životnosť. Cintoríny patria do samostatnej kategórie. Po skončení svojej prednášky P. Szablyár informoval účastníkov konferencie o tohoročných programoch zväzu. Najdôležitejším je majáles múzeí 15. a 16. mája v Národnom múzeu v Budapešti.

Po odborných prednáškach nasledovala diskusia. Evanjelický farár zo Slovenského Komlóša Atila Spišák napríklad odporúčal, aby vedúci miestnych zbierok spolupracovali s cirkevnými zbormi, na čele ktorých zväčša nestojí miestny rodák, avšak iste im rád pomôže. Vedúci oblastného domu môže pomôcť napr. pri skúmaní kategorizovanej matriky a pod.

Posledným prednášateľom bol Juraj Ando, ktorý sa zmienil o činnosti Legata. Prisľúbil, že spoločnosť pripraví v tomto roku leporelá zbierok v Šárišápe, Orosláni a Baňačke a informoval o tom, že všetkým oblastným domom predplatí Ľudové noviny.

Po prednáškach si účastníci pozreli slovenský dom, rímskokatolícky Kostol sv. Michala v Bánhide a Banské múzeum - priemyselný skanzen v Tatabáni.

Eva Patayová Fábiánová