Slovenská obec Čomád leží v severovýchodnej časti Peštianskej župy, v nadmorskej výške 200 - 210 metrov. Patrí k budapeštianskej aglomerácii. Momentálne má 1 500 obyvateľov a demografia ukazuje stúpajúcu tendenciu.

Chotár je mierne pahorkatinový, prirodzeným rastlinstvom sú agátové a dubové lesy, na poľnohospodárskych územiach nájdeme väčšinou ovocné sady a ornú pôdu.

História Čomádu siaha údajne do obdobia Arpádovho kniežaťa Fajs. Počas príchodu Maďarov na toto územie osada už existovala. V dvadsiatich rokoch 16. storočia sa obyvatelia pod vplyvom reformácie stali evanjelikmi. Po ústupe Turkov bolo územie neobývané, osídľovanie sa začalo začiatkom 18. storočia. Roku 1711 sa tu usadilo jedenásť rodín z Hontianskej a Vesprémskej župy. Po roku 1729 sa začalo osídľovanie dediny Slovákmi, od roku 1742 tu prebiehalo vyučovanie v slovenčine. V roku 1760 žilo v osade 553 ľudí. V júni 1810 časť dediny zničil požiar. Časom sa tu začali usadzovať aj maďarské rodiny. V roku 1880 žilo v Čomáde 622 evanjelikov, ktorí sa živili poľnohospodárstvom. Po prvej svetovej vojne sa začala obec postupne rozvíjať. Dnes má všetky ulice vyasfaltované, všade je zavedený vodovod, elektrická sieť, kanalizácia.

Do Čomádu som sa vybrala po konzultácii s kolegami. Už dávno sme o obci nepočuli, ani nepísali, hoci ju máme čo by kameňom dohodil. Telefonicky som sondovala, o čom všetkom budem môcť písať a dohodla som si vhodný termín návštevy.

Úprimne sa musím priznať, nečakala som také vrúcne privítanie, akého sa mi dostalo. Druhý raz v živote som sa cítila, ako princezná z rozprávky (prvýkrát na sobáši).

Pred vchodom do budúceho národopisného múzea ma čakala trojčlenná delegácia na čele s predsedom miestnej slovenskej samosprávy Michalom Šinkom a vo dvore ľudia v prekrásnych krojoch. Ako som sa neskôr dozvedela, boli to členovia Spolku na zachovávanie tradícií Fialka. Po milých úvodných slovách sme si s vedúcim spolku Győzőom Pejom sadli do prednej izby, aby sme sa porozprávali o činnosti tejto organizácie. Fialka v tejto forme pôsobí už tretí rok. S iniciatívou založiť spolok prišli bývalí učitelia, dôchodcovia Lýdia a Győző Pejovci. Viedla ich snaha zachrániť tradície svojich predkov. Prvou úlohou bolo zohnať členov a nasledujúcou nájsť vhodné pomenovanie spolku, ktoré by bolo výrazné a jednoznačné. Chceli, aby bolo typicky slovenské a tak sa im zapáčila Fialka.

Členovia organizácie nemajú presne určený termín skúšok. Pred vystúpeniami sa schádzajú raz týždenne, v menej aktívnych obdobiach len každý druhý týždeň. Na javisku pravidelne vystupujú dvanásti, sedem žien a päť mužov. Niektorí sú už na dôchodku, ale viacerí ešte pracujú. Mladých už ťažko vedia aktivizovať, majú veľa iných záujmov a povinností. Každý člen zboru má vlastný kroj, a to vďaka zberateľskej činnosti. Čomádsky ženský kroj pozostáva zo šatky uviazanej do čepca (kontík), kardigánu (trigúm), vesty (prusliak), bohato vyšívanej blúzky s dlhými rukávmi (ňárika), blúzky s krátkymi rukávmi (oplecko), dlhých čipkovaných nohavičiek (šlinguvanie čukoty), spodničky (rubáč), z troch-štyroch plisovaných bielych spodných sukieň s čipkovým lemovaním, vyšívanej vrchnej sukne a zástery (sakáčka). Ak treba blúzku nahradiť novou, čomádske ženy neprepadnú panike - každá vie vyšívať tradičné čomádske motívy. Jednu blúzku vyšijú približne za dva týždne. Tradičné motívy z pôvodných viest zozbierala a zakreslila učiteľka materskej školy, členka spolku Mária Borošová. Pani Mária zbiera nielen motívy, ale aj šatky, má ich deväťdesiatsedem. Väčšinu z nich zdedila po starej mame a po mame, iné dostala alebo kúpila. Farba vrchnej sukne a šatky je zaužívaná podľa veku. Staršia generácia nosí tmavšie farby, mladšia zasa svetlejšie, napríklad ružovú. Sviatočný kroj, ktorý nosili do kostola, sa zhodoval s farbou oltárnej prikrývky. Počas adventného a pôstneho obdobia, keď bola prikrývka tmavomodrá, nosili čierne, tmavomodré alebo fialové kroje, keď bola prikrývka biela, mohli nosiť kroj hocijakej farby. Látky na kroje kupujú vo Veresegyháze a stužky na Slovensku. Čomádsky mužský kroj pozostáva z klobúka, košele, lajblíka, kabátika, nohavíc a čižiem.

Spolok Fialka má výborné styky s obecnou aj so slovenskou samosprávou. Pravidelne sa zúčastňuje na rôznych festivaloch a kultúrnych podujatiach, akými sú napríklad Žatva v Sarvaši, Festival závinov v Malom Kereši, alebo Vacovské radovánky. Je vítaným hosťom miestnych podujatí, napr. Dňa obce či Oberačiek. V repertoári má nielen miestne slovenské piesne, ale aj tridsaťminútovú Čomádsku svadbu. Svadba je spracovaná podľa originálnych slovenských tradícií, so živou cigánskou hudbou a v tradičných miestnych ľudových krojoch. Materiály k nej zozbierali učiteľky miestnej materskej školy: členka spolku Mária Borošová a členka slovenskej samosprávy Júlia Šinková. Choreografiu s nimi nacvičila učiteľka budapeštianskej slovenskej školy, choreografka Eva Szilágyiová Šubová, ktorá už vyše dvadsaťpäť rokov pravidelne navštevuje ich obec. Spolok usporadúva začiatkom roka stretnutie slovenských súborov z okolia. Tohto roku sa kvôli renovácii kultúrneho domu neuskutočnilo, rád by ho zorganizoval na jeseň, keď už bude kultúrny dom kompletne hotový. Prvou akciou spolku bol Pampúchový ples, na ktorom Čomádčanky upiekli stovky pampúšikov. Nálada na všetkých jeho podujatiach je výborná, totiž členovia spolku radi spievajú a tancujú.

Pred niekoľkými rokmi motivovaní snahou zachrániť čomádske slovenské tradície odcestovali na Slovensko, do obcí, odkiaľ pochádzali ich predkovia. Potomkovia ich spoločných predkov privítali skupinku s veľkou radosťou a, samozrejme, ochotne im pomáhali. Győző Peja nám prezradil, že cesty financujú hlavne z grantov, ale podporuje ich aj obecná a slovenská samospráva. Ročne majú k dispozícii dvestotisíc forintov, ktoré používajú predovšetkým na cestovné. Čo sa týka budúcich akcií, vo dvore národopisnej zbierky plánujú poriadať gastronomické podujatia. V budúcnosti tam chcú postaviť pec, v ktorej by piekli a varili tradičné slovenské jedlá, ako sú strapačky, placky (gerhene), sedliacka kapusta, zemiaková kaša zahustená múkou a zapraženou cibuľkou (ganca a iné). Keďže od tohto roku je Spolok Fialka členom Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina, bude mať viac možností vystupovať a predvádzať širokej verejnosti prekrásne čomádske slovenské piesne a nádherné kroje.

Andrea Szabová Mataiszová

LuNo-Archív:

Čomád - Zasľúbená zem? - Zámožní slovenskí podnikatelia a prisťahovalci

http://www.luno.hu/content/view/575/60

Speváci a hudobníci z Čomádu

http://www.luno.hu/content/view/190/93

Csomád - Szlovák parasztoké a leggazdagabb falu

http://www.luno.hu/content/view/564/91