Dňa 19. júna v divadelnej sále Slovenského inštitútu v Budapešti sa uskutočnila prezentácia dvojjazyčného románu Pavla Kondača Neskorý návrat.

Prítomných pozdravil riaditeľ SI Gabriel Hushegyi, ktorý sa poďakoval prítomným, že napriek horúčave merali cestu do stánku slovenskej kultúry. Poznamenal: sú nadčasové slová literárneho vedca Petra Andrušku, že je načase, aby sme si niektoré veci znovu prečítali a dodal, že je načase, aby sa niektoré veci zo slovenskej literatúry v Maďarsku dostali aj k maďarskému čitateľovi. Na záver dodal nadčasovosť prezentácie románu so životnými udalosťami operného speváka Juraja Meliša aj preto, lebo o niekoľko dní (2. júla) si pripomenieme nedožité 90. narodeniny tejto významnej osobnosti.

Moderátorkou podujatia bola poverená riaditeľka Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Legatum, s. r. o., Katarína Király, ktorá poprosila o príhovor predsedu CSSM Jána Fuzika, lebo, ako povedala, bol novinárom a spolupracoval s autorom románu. „Pre mňa je to pekné stretnutie, lebo spomínam si na časy spred 32 rokov, keď som nastúpil do redakcie Ľudových novín, kde vtedy bol šéfredaktorom Pavol Kondač. Práve mal päťdesiatku. Bol vtedy mladší ako ja teraz. Chodili sme spolu na obed a pri tejto príležitosti chcem pozdraviť aj bývalého zástupcu šéfredaktora novín Zoltána Bárkányiho, ktorý bol vtedy redaktorom tejto publikácie. Teda chodili sme spolu na obed a vtedy spomínal už uznávaný šéfredaktor, že pracuje na slovenskom románe. Píše sa rok 1981. Samozrejme, že som sa pozeral na neho s údivom, že sa rodí prvý slovenský román v Maďarsku.

Tento román uzrel svetlo sveta, ak sa nemýlim, o tri roky neskôr v roku 1984. Vtedy som už nerobil v redakcii, ale niektoré úryvky sme už mohli v Ľudových novinách aj vtedy čítať. Aj ja spomeniem jedno výročie: prvá zbierka poviedok P. Kondača Onemelá izba vyšla v roku 1983, o rok neskôr vyšiel spomínaný román Hrboľatá cesta a v roku 1987 aj Neskorý návrat, ktorý v podstate z iniciatívy Sarvašanov sme vydali jednak znovu a jednak v preklade. Poďakovanie patrí aj Alžbete Árgyelánovej za veľmi citlivý a dobrý preklad. Ľutujem, že Etelka Rybová, vtedajšia riaditeľka hospodárskej spoločnosti CSSM Legatum, nemôže byť prítomná z rodinných dôvodov, ale ona sa vo veľkom pričinila, aby táto publikácia uzrela svetlo sveta, lektorovaním a prečítaním textu. Považujem to za úspech, ale ľutujem, že vzniká pomerne málo prozaických literárnych diel... už citovaný P. Andruška napísal o P. Kondačovi, že je suverénny rozprávač – na základe práve tohto románu. Ja len ľutujem, Paľko, že si nám nerozprával viac,“ dokončil svoj príhovor J. Fuzik.

Potom už nasledoval rozhovor Kataríny Király s Pavlom Kondačom, ktorý bol pretkaný ukážkami z románu v slovenskom jazyku v podaní Denisy Dérovej a v maďarskom jazyku Tünde Trojanovej. Román priblížila univerzitná docentka Katarína Maruzsová Šebová. V mene Nadácie J. Meliša v Sarvaši sa prítomným prihovoril Tibor Mótyán, ktorý aj pokrstil publikáciu: symbolicky lipovým kvetom. V rámci prezentácie mali účastníci možnosť pozrieť si aj úryvky z reportáží s operným spevákom, ako aj z jeho vystúpení v Sarvaši.

Prezentácia dvojjazyčnej publikácie sa skončila autogramiádou a za bielym stolom.

(ef)