K 75. narodeninám Gregora Papučka

 „Sotva som začal chodiť do školy (1944), do dediny prišlo nemecké vojsko a vyučovanie sa prerušilo. Potom prišli ukrajinské vojská, Nemci sa utiahli do okolitých hôr. Rozpútala sa streľba, my sme sa skrývali po pivniciach, až na radu Ukrajincov sa obyvateľstvo dediny odsťahovalo do susedného Santova, lebo že tu budú ostré boje. Takto nám vlastne zachránili život, lebo tie boje skutočne nastali. Keď sme sa po týždňoch už mohli vrátiť, z nášho nového domu sme našli iba popolom zasypanú zrúcaninu. Ani kde bývať, ani čo jesť. Boli to veľmi tvrdé časy. Keby neboli v horách rástli huby, boli by sme asi hladom pomreli.“ Znie to ako citát z dobrodružného románu, v skutočnosti ide o vlastnoručný opis prvých rokov pozemskej púte slovenského básnika z Mlynkov Gregora Papučka, môjho otca. Keď som dostal za úlohu napísať niekoľko riadkov pri príležitosti jeho životného jubilea, mal som tú nespornú výhodu, že verne poznám najzaujímavejšie okamihy jeho plodného života. Ktoré si z nich ale vybrať? Keďže z hľadiska čitateľov je známy hlavne ako básnik, samozrejme, musím spomenúť jeho literárnu dráhu. Gregor Papuček však nie je iba básnikom. Pôvodom je hrdý Mlynčan, povolaním bývalý podplukovník maďarskej armády, vzdelaním slovenský filológ, srdcom Slovák, aktivitami literát, prekladateľ, tlmočník, otec a nie v poslednom rade psičkár. Za 75 rokov toho stihol naozaj veľa.

Môj obľúbený príbeh spomedzi všetkých veľmi dobre charakterizuje dobu, v ktorej žil, i jeho povahu. Koncom 60. rokov ho ako vojaka zavolali z ministerstva obrany, že o mesiac má sprevádzať absolventov vojenskej akadémie do Sovietskeho zväzu ako tlmočník. Zamestnanca ministerstva nezaujímala otcova námietka, že hoci mal správne informácie ohľadom jazykovej skúšky, ktorú otec mal, ale tá bola zo slovenčiny... Rozkaz bol na papieri a nedal sa zmeniť. Otec strávil nasledujúce týždne v spoločnosti ruských kníh, o mesiac odletel na východ a úspešne tlmočil. Vznikol tak nepopierateľný a otcom často spomínaný argument o sile slovenského jazyka, vďaka ktorému sa dá precestovať celý slovanský svet.

Vráťme sa však v čase k začiatkom jeho literárnej činnosti. Svoju prvú básničku napísal v roku 1949. Mnohí by si mysleli, že ho k tomu inšpirovala legendárna spevavosť Mlynčanov, a teda vrodený cit k rytmu. V skutočnosti ho nadchli básne Sama Chalupku a Janka Kráľa, s ktorými sa stretol ako štvrták v budapeštianskej slovenskej škole. Predtým sa v rodnej dedine učil iba po maďarsky, v reči, ktorej vtedy ani nerozumel. Prechod do Budapešti znamenal pre neho silný impulz, ktorý neoslabol ani po 64 rokoch. Počas tohto obdobia vydal 14 samostatných zbierok a jeho básne figurovali v ďalších ôsmich antológiách, o množstve slovenských periodík vydávaných v Maďarsku, na Slovensku i vo svete nehovoriac. Samozrejme, všetko sa robí lepšie v spoločnosti, a tak najmä v najplodnejších 80. rokoch sa spojil s viacerými svojimi rovesníkmi, s ktorými spolupracoval v rámci literárnej organizácie. Mysliac na budúcnosť snažil sa inšpirovať aj mladšie generácie, pre ktoré organizoval v budapeštianskej škole literárny krúžok a v našom týždenníku redigoval rubriku Škola milovníkov literatúry, v ktorej dostávali priestor najmä žiaci. Mládež sa snažil osloviť aj svojimi detskými básňami, z ktorých vydal dve zbierky, a vďaka spolupráci s Katarínou Noszlopyovou vyšla aj zbierka jeho zhudobnených básní. Za úspech môžeme považovať aj jeho preklady detských básní z ruštiny a maďarčiny, najmä zbierku takmer všetkých detských básní Sándora Weöresa - v slovenčine.

Spomenúť by sa toho dalo ešte veľmi veľa od bádania koreňov svojej rodnej dediny až po neúnavné dokumentovanie slovenských pamiatok v Maďarsku. Jeho činnosť ocenili mnohými vyznamenaniami v Maďarsku i na Slovensku. Na stránkach našich novín mu chceme popriať veľa šťastia, zdravia a básní na mnoho ďalších zbierok!

Zlatko Papuček

Juraj Dolnozemský
Pozdrav Gregorovi
(k 75. narodeninám G. Papučka)

Plný ozvenou
denne
ozýva sa z teba
Slovák.
Upresňuješ, seba
v sebe, v slovách.
Venuješ, tak žiješ,
prežiješ,
váhaš, voláš!
Ako ten vpredu
v prvej línii...
Poznáš i dejiny, záhady,
tajnosť, vernosť, nádej,
povinnosť.
A boj za pravdu!
Áno, veď si vzorom.
Berieš na seba úlohu,
cítiš tú našu vytrvalosť úbohú!
Pri ruke máš blesky sna.
Dokazuješ,
aby nezvíťazila tma
tam, kde je
stále svetlo potrebné!
Maj zdravie, šťastie,
držíme ti palce!