Spolok ochranárov mesta Békešská Čaba, Múzeum Mihálya Munkácsyho a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku usporiadali 10. júna prezentáciu zborníka Dedičstvo Ondreja L. Áchima.

Podujatie sa uskutočnilo v Áchimovej sieni Čabianskeho slovenského oblastného domu.

Moderátorom prezentácie bol historik, archivár, predseda Spolku ochranárov mesta József Jároli. V kultúrnom programe vystúpil spevácky zbor Orgován pod vedením Ildiky Očovskej, ktorý najprv zaspieval Áchimovu obľúbenú náboženskú pieseň Pán Búh jest sila má.

Hostí privítal riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho, predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraj Ando a generálny konzul SR v Maďarsku Štefan Daňo.

Zborník predstavil historik József Demmel. Podujatie pokračovalo prednáškami, v rámci ktorých napríklad bývalý titulárny notár Michal Simon hovoril o Áchimovi ako parlamentnom poslancovi. Docentka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Mária Kadlečíková referovala na tému Áchimov odkaz súčasnosti. Ako povedala, činnosť „sedliackeho kráľa“ sa podobala činnosti vedúceho socializmu s ľudskou tvárou a pražskej jari Alexandra Dubčeka. „V súčasnosti sa zosilňuje hlas poľnohospodárov v regióne, ale nie je taký silný a poctivý, ktorý by udržiaval dobré kontakty aj s tlačou, ako to bolo v časoch Áchima, ktorý by bol vedel povedať, že čo treba robiť v poľnohospodárstve,“ povedala.

Historik, riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho na dôchodku Ferenc Szabó hovoril o význame zborníka vo výskume osobnosti Áchima a pripomenul, že skúmanie politickej dráhy Áchima, ktorého zavraždili v roku 1911, sa začala až v roku 1929, k čomu významna prispela publikácia Gézu Féju Viharsarok. „Vlastne vďaka vedeckých konferencií v Budapešti a v Békešskej Čabe v roku 1970 a následne vydaného Áchimovho pamätníka spoznala celoštátna politika snahy čabianskeho sedliackeho politka,“ povedal a dodal, že spisovateľ Imre Dobozi charakterizoval v roku 1950 činnosť Áchima ako človeka, ktorý bol kulakom. Rad publikácií o Áchimovi uzatvárajú dve knižky: súbor prednášok v redigovaní Eszter M. Molnárovej a Dr. Alžbety Uhrinovej a publikácia Jozefa Molnára.

Nasledujúcou prednášateľkou bola predsedníčka Áchimovej pamätnej komisie, redaktorka zborníka Eszter M. Molnárová, ktorá hovorila o možnostiach ďalších výskumov o Áchimovi. „Kto nemá sedlaicku krv, ten nech sa ani nepokúša o skúmanie Áchima,“ poznamenala a dodala, že sedliacky kráľ patrí tak Maďarom, ako aj Slovákom na Dolnej zemi. Vyslovila ľútosť nad tým, že dodnes sa nedostala na dôstojné miesto busta Ondreja L. Áchima, ktorú odhalili na storočnicu jeho úmrtia. Svoju prednášku ukončila otázkou, komu bude patriť dedičstvo O. L. Áchima v Maďarsku a v regióne?

(hir6.hu-ef)