„Prišli Rusi!“ - zvolal L. Szigeti

„Prišli Rusi!” oznámil riaditeľ vydavateľstva Kalligram László Szigeti. Povedal to na slovenskom veľvyslanectve v Budapešti. No po dramatickej pauze dodal: „Ale pokoj. Tentoraz neprišli s guľometmi, ale s literatúrou.” Hlavnou témou XII. Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti bola totiž súčasná ruská literatúra.

Pri tej príležitosti vyšlo v maďarčine asi 60 ruských diel. No ešte pred Rusmi dorazili do Budapešti Slováci. Sústredilo sa tam impozantné množstvo významných predstaviteľov slovenskej a maďarskej literatúry, spisovateľov, prekladateľov, kritikov. Prišiel slovenský minister kultúry Rudolf Chmel a jeho maďarský kolega András Bozóki, ale aj bývalý maďarský prezident Árpád Göncz. Ten tam bol, samozrejme, aj ako spisovateľ a prekladateľ. Z bruselského stretnutia s Umbertom Ecom a Jorgem Semprunom dokonca k našim južným susedom priletel Péter Esterházy, tohtoročný laureát najprestížnejšej európskej literárnej ceny - Ceny nemeckých kníhkupcov. Veľvyslanec Juraj Migaš hovoril o tom, že by rád pokračoval v tradícii hudobno-literárnych stretnutí, ktoré svojho času a v znamení zbližovania oboch národov zaviedol vtedajší veľvyslanec Rudolf Chmel. Chmel si nostalgicky pripomenul časy, keď bol veľvyslancom a veľvyslanectvo bolo jedným z obľúbených miest stretávania významných predstaviteľov maďarskej inteligencie a keď „sme ešte verili, že slovo spisovateľa, intelektuála má váhu”. Jeho maďarský kolega András Bozóki bol rád, že konečne mal možnosť znútra vidieť budovu, pred ktorou v auguste 1989 spolu s ďalšími mladými demokratickými aktivistami protestoval proti zatknutiu svojich druhov v Prahe. Árpád Göncz konštatoval - jeho život je za niekoľko desaťročí s Kalligramom tak silne prepojený, že sa to ani nepokúsi rozoberať. Prečo hovoril exprezident o vydavateľstve? V salóniku veľvyslanectva totiž boli medzi spomínanými osobnosťami nemenej významní aktéri večera - knihy z Kalligramu a publikácie, vydané spoločne s inými vydavateľmi. Spomenúť treba aspoň tri publikácie z najnovšej produkcie Kalligramu - slovenské preklady troch významných maďarských diel: Harmonia caelestis Pétera Esterházyho, Kniha pamätí Pétera Nádasa, a román nositeľa Nobelovej ceny Imreho Kertésza Likvidácia. Šéf vydavateľstva László Szigeti sa osobitne zmienil o výbere štúdií Istvána Bibóa, pretože „v dnešnom Maďarsku, plnom zmätkov a s čoraz chaotickejším poriadkom hodnôt, je Bibó možno jediným autorom, vzhľadom na ktorého vládne konsenzus”. A na záver odchádzalo sto hostí literárneho večera s tým istým - slovenským - darom. Všetci dostali Posledného koňa Pompejí spisovateľa Pavla Vilikovského v maďarčine.

27. apríla 2005 - sme (edit mislay)