Levice. Mestečko so slovensko-maďarským, alebo maďarsko-slovenským obyvateľstvom na juhu Slovenska. V jeden decembrový večer pozývala pozvánka záujemcov do budapeštianskeho Slovenského inštitútu na literárne podujatie, kde mali hovoriť navzájom o sebe Levičania.

…aj o zabudnutej esencii strednej Európy

Na pódiu však sedel maďarský spisovateľ Lajos Grendel, žijúci v Bratislave a prednášajúci na univerzite v Prahe. Vedľa neho slovenský spisovateľ Pavol Rankov, rodák z Popradu a tiež Bratislavčan. Na moderovanie večera sa podujal pravidelným návštevníkom inštitútu dobre známy historik, právnik a politológ Ivan Halász, žijúci v Budapešti. Záhadu pomohol odhaliť vo svojich úvodných slovách riaditeľ stánku slovenskej kultúry v maďarskom hlavnom meste Milan Kurucz, ktorý, ako sám povedal, nie je Levičanom. Ako uviedol, L. Grendel a I. Halász sú skutočne rodákmi z tohto mestečka na južnom Slovensku a slovenského spisovateľa Pavla Rankova spája s Levicami to, že jeho román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy), za ktorý mu v tomto roku bola udelená európska cena za literatúru, sa odohráva sčasti v tomto meste. Ďalším spojivom medzi autormi je, že L. Grendel vo svojej trilógii New Hont (Hromadný hrob pri New Honte, U nás v New Honte, Kráľ Matej v New Honte), podobne ako P. Rankov vo svojom románe, spracúva obdobie rokov 1938 až 1968. Zvláštnosťou večera bolo, že prezentované diela nepredstavovala tretia osoba, ale autori navzájom. L. Grendel v súvislosti s Rankovovou knihou uviedol: román si zobral do rúk s vedomím, že sa v ňom bude hovoriť o Leviciach a okrem dejiska ho zaujal už aj titulom. Ako povedal, čítal ho zaujato a spoznal mnoho problémov, ktoré možno autor vidí inak, ale nie v rozpore s jeho videním, a preto sa ho emocionálne viac dotýkal, ako iné diela maďarskej, slovenskej alebo svetovej literatúry. Román sumarizuje udalosti spracúvaného obdobia zaujímavým spôsobom: opisuje, ako prežili štyri hlavné postavy románu jeden deň, 1. september, od roku 1938 až po rok 1968. Významným aspektom je, že sú to postavy patriace k štyrom národnostiam a tak sa cez fókus dramatických, často historických udalostí do centra pozornosti dostávajú interetnické vzťahy. Román podáva pohľad na tento deň z aspektu Maďara, Čecha a Žida z Levíc, ktorí sú všetci zaľúbení do slovenského dievčaťa. Dej románu kulminuje v 50. rokoch, keď na diktatúru reagujú hrdinovia odlišným spôsobom: jeden z nich disiduje, druhý je prenasledovaný, kým tretí sa “prispôsobí“ okolnostiam a stane sa komunistickým novinárom. Láska troch hlavných hrdinov k Márii, ktorá nakoniec zostane sama, zohráva v deji dôležitú úlohu a priateľstvo chlapcov sa aj napriek interetnickým konfliktom zachová. Celý román je presiaknutý tradičným humanizmom z konca XIX. a začiatku XX. storočia, preto si ho človek prečíta s dobrým pocitom najmä v období, keď maďarsko-slovenské vzťahy zďaleka nie sú bezproblémové.

Aj Grendelova trilógia sa odohráva v oblasti malých miest na juhu Slovenska. Zapadá do bohatej a členitej maďarskej literatúry, ktorá sa, podľa slov Pavla Rankova, „tiahne od oblasti Sinistra na východe až po New Hont“. Je to mesto, na ktoré zabudli politici aj médiá, a aj jeho obyvatelia sa v prvej časti trilógie márne snažia zistiť zmysel jeho existencie. Napriek irónii, paródii a satire, ktorými je dielo presiaknuté, je pre autora príznačný žičlivý prístup k obyvateľom New Hontu. Keby sme chceli priblížiť potenciálnym čitateľom toto ospalé mestečko, mohli by sme ho prirovnať k mestečkám z Latinskej Ameriky. Je to miesto, kde sa nerodia hrdinovia, ani významní spisovatelia. Aj starostom musí byť človek, ktorý nemá autoritu a netreba sa naňho s úctou pozerať. New Hont sa nachádza na rozhraní maďarsko-slovenskej etnickej enklávy, kde ideálny stav nastane vtedy, keď prídu Rusi a zakážu etnické konflikty. New Hont je však natoľko bezvýznamné miesto, že ani Rusi sem nechceli prísť dvakrát, preto v 68. roku prišli Maďari. Keď istá postava pred svojim popravením uvažuje o tom, ako by mala vykríknuť, rozhodne sa zakričať “Nech žije vlasť“, pretože každý si pod tým rozumie, čo sa mu hodí. Najkrajšie na tom je, že tá vlasť, môže byť vlasťou rovnako pre Maďara a pre Slováka, až čitateľ cíti nostalgiu za zlatými časmi.

Kým v Grendelovej trilógii je mesto New Hont “hlavnou postavou“, v prípade Rankova sú Levice iba rámcom deja, ktorý by sa mohol odohrávať v ktoromkoľvek inom meste, - konštatoval I. Halász a opýtal sa na dôvod výberu miesta. Podľa slov L. Grendela New Hont nie je totožný s Levicami, je to fikcia. Mesto bolo iba duchom, modelom, poskytlo akúsi esenciu malomesta na južnom Slovensku. Cieľom autora bolo demýtizovať toto malomestské prostredie, preto používal zveličovania, pričom, ako sa sám priznal, čerpal zo zážitkov z detstva a mladých rokov. P. Rankovovi pri výbere dejiska šlo v prvom rade o zmiešané slovensko-maďarské teritórium. Potreboval skutočné mesto, reálie a osoby, preto si vybral mesto, kde sa narodil jeho otec a mohol mu o ňom porozprávať. Preto, lebo bolo spiacim mestom, kde by dnešok najradšej presunuli na zajtra, ale keď bola situácia napätá, jeho obyvatelia dokázali prejaviť hrdinstvo, solidaritu, aj zbabelosť. Podstata, idea mesta bola u Grendela podľa Rankova dobre vyjadrená, napriek tomu, že bola zachovaná jeho anonymita. L. Grendel popieral, že by New Hont mal esenciu alebo ideu, ale podľa Rankova starosta ju síce nenájde, ale nie preto, že by neexistovala: len sa na ňu zabudlo, takisto, ako možno v celej strednej Európe.

Ten decembrový večer s „Levičanmi“ bol pre hostí Slovenského inštitútu určite veľkým zážitkom: z reálneho sveta, pre ktorý sú charakteristické rozbité výklady na budove Slovenského inštitútu, mohli v adventnom období podniknúť exkurziu do ríše, kde sa príslušníci dvoch národov navzájom počúvajú.

Alžbeta Račková