A+ A A-

Mátraverebély-Szentkút - Maďari a Slováci sa modlili za zmierenie


„Vyhlásenie o zmierení mali prijať aj politici...“Za slovensko-maďarské zmierenie sa modlili 26. júna katolíci na pútnickom mieste Mátraverebély-Szentkút, ktorý sa nachádza na slovensko-maďarskom pohraničí.

Biskupi z regiónu odporúčajú, aby oba národy boli pod ochranou Panny Márie. Súčasťou tretieho dvojjazyčného slovensko-maďarského dňa modlitieb boli bohoslužby v oboch jazykoch. „Keď sa slovenskí a maďarskí biskupi zúčastnia spoločne na púti pred niekoľkými tisícmi ľudí, je to dobrý príklad spolupráce a dokazuje to, že problémy je možné riešiť,” povedal banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž. Biskup spišskej diecézy František Tondra pripomenul, že hlavy slovenskej a maďarskej katolíckej cirkvi v lete 2006 podpísali deklaráciu o zmierení a ich príklad mali nasledovať aj politici. Ako informoval biskup vacovskej diecézy Miklós Beer, v ich diecéze spísali, kde žijú slovenskí veriaci, a na jeseň usporiadajú spoločné stretnutie, na ktorom sa zúčastní aj R. Baláž.

Na otázku tlačovej agentúry MTI, prečo sa v súčasnosti veriaci majú modliť za zmierenie na vyššej úrovni (politickej), keď medzi obyčajnými ľuďmi nie sú konflikty, F. Tondra odpovedal: „Dobrý Boh nasmeruje modlitby tam, kde je to potrebné.” Ako ďalej dodal, vedúci predstavitelia katolíckej cirkvi v oboch krajinách podpísali pred štyrmi rokmi vyhlásenie o zmierení, avšak mali tak urobiť politici. „V médiách to nemalo veľkú odozvu, ale katolíci prijali vyhlásenie s veľkým uspokojením,“ tvrdí Tondra s tým, že podľa jeho skúseností veriaci medzi sebou nemajú problémy a najlepšie je nespomínať minulosť. Spory neboli podľa neho medzi štátmi, ale medzi politickými stranami, ktoré nemožno stotožňovať so štátom. Biskup spišskej diecézy vyjadril vieru, že po výmene vlád v oboch krajinách „teraz nadíde zlepšenie”. Biskup R. Baláž tiež potvrdil podľa vlastných skúseností, že keď politici hovoria o takých či onakých konfliktoch, tak sa mu zdá, akoby nežili v tej istej krajine ako on.


Národné pútnické miesto Maďarska:
Mátraverebély-Szentkút

Mátraverebély-Szentkút sa nachádza na slovensko-maďarskom pohraničí, obývanom viacerými národmi, podobne ako mnohé pútnické miesta, o ktoré sa starali niekdajší františkáni Uhorska. Boli vždy stretávacími bodmi národov, dejiskami kázní a ľudových divadelných hier v národnom jazyku (napr. Svätý Anton, Máriaradna v Rumunsku, Baja v južnom Maďarsku či Frauenkirche v Rakúsku). Podľa tradície roku 1091-92 kráľ sv. Ladislav utekal pred nepriateľmi a dostal sa nad priepasť. Pokračovať v ceste bolo beznádejné. Vtom jeho kôň vyskočil a na mieste, kam dopadol, začal vyvierať prameň. V legende pramení krásny obraz maďarskej literatúry: Ladislav je novým Mojžišom, ktorý svojimi zákonmi zabezpečil život Maďarom ako Mojžiš Židom. K prvému vyliečeniu na tomto mieste došlo v 13. storočí, keď sa Panna Mária v ruke s malým Ježišom objavila nemému pastierovi a kázala mu, aby kopal v zemi a napil sa z vyvierajúcej vody. Chlapec poslúchol a vrátila sa mu reč. R. 1210 kvôli množstvu pútnikov postavili v dedine Mátraverebély kostol, odkiaľ vychádzali procesie k prameňu v doline Szentkút. Od r. 1258 tento kostol už mal privilégium odpustkov. R. 1700 pápež Kliment XI. dal preveriť niekoľko zázračných vyliečení v Szentkúte a vyhlásil ich za skutočné. Prvú kamennú kaplnku v Szentkúte postavili v r. 1705. János Almásy z vďaky za svoje mimoriadne vyliečenie v Szentkúte pomocou kňaza pustovníka Ádáma Antala Balogha v rokoch 1758-1763 dal postaviť dnešný pútnický kostol. R. 1970 pápež Pavol VI. pútnický kostol povýšil na „basilica minor”. V jaskyniach na stráňach nad pútnickým kostolom bývali pustovníci od 13. storočia. Posledný z nich, Jozafát Dobát, zomrel v 1767. Jeho hrob je v bazilike. O pútnickom mieste sa dlho starali cisterciáni, ale od tureckých čias sa zúčastnili v sprevádzaní pútnických skupín aj františkáni. Od r. 1772 už obývali kláštor oni, no k ich definitívnemu usadeniu došlo iba v 19. storočí. Pútnické miesto kvôli jozefinizmu sa znovu rozvíjalo qž v 20. rokoch 20. storočia, rozvoj po 2. svetovej vojne bol znemožnený režimom. R. 1950 diktatúra vyhnala františkánov, kláštor bol poštátnený a pretvorený na sociálny domov. Bratia sa vrátili na pútnické miesto r. 1989. Vtedy obnovili kostol zvonka, kúpili späť svoje niekdajšie zeme, aby zabezpečili základy ďalšieho rozvoja. Od začiatkov 90. rokov sa postupne oživila tradícia peších pútí. Dnes už prichádzajú v procesiách skupiny nielen z okolitých dedín, ale aj z oveľa vzdialenejších lokalít. R. 2006 vyhlásil prímas Péter Erdő pútnické miesto Mátraverebély-Szentkút za najvýznamnejšie národné pútnické miesto Maďarska. Jeho hlavný odpust je najbližšia nedeľa k sviatku Nanebovzatia Panny Márie.

(s-t-m-hl)


Foto: (szentkut.hu)

Mátraverebély-szentkúti kegyhely

A szlovák-magyar megbékélésért imádkoztak

A szlovák-magyar megbékélésért imádkoztak június 26-án a Mátraverebély-szentkúti kegyhelyen, a térség egyházmegyéinek katolikus püspökei mindkét nemzetet Mária oltalmába ajánlották. Az imanapon tartott sajtótájékoztatón az MTI kérdésére, miszerint pontosabb-e úgy fogalmazni, hogy a felső szintű megbékélésért imádkoznak, hiszen a hétköznapi emberek között nincsenek konfliktusok, František Tondra szepesi püspök azt válaszolta: a Jóisten oda irányítja az imádságot, ahova szükséges. Mint a szlovák püspök kifejtette: a két ország katolikus egyházi vezetői 2006 nyarán írták alá a megbékélési nyilatkozatot, azzal a megjegyzéssel, hogy ezt a politikusoknak kellett volna megtenniük. A sajtóban nem volt nagy visszhangja, de a szlovák és magyar katolikusok nagy megnyugvással fogadták a levélváltást - tette hozzá. Elmondta, azt tapasztalja, hogy a katolikus hívőknek nincsenek egymással problémáik, és hozzáfűzte: a legjobb nem emlegetni a múltat. Ellentétek nem államok, hanem politikai pártok között voltak, pártokat pedig nem lehet az állammal azonosítani - fogalmazott František Tondra, aki reményének adott hangot, hogy a két országban történt kormányváltás után „jobb következik most”. Rudolf Balaž besztercebányai püspök is hasonló tapasztalatokról számolt be, mint mondta: amikor politikusok ilyen-olyan konfliktusról beszélnek, úgy érzi, mintha nem is ugyanabban az országban élnének. Amikor szlovák és magyar püspökök együtt vesznek részt búcsúkon több ezer ember előtt, az jó példája az együttműködésnek, és annak, hogy a problémákat meg lehet oldani - mondta. A püspök példaként említette, hogy miután megváltoztatták az egyházmegyei határokat, és ezzel olyan plébániák kerültek az egyházmegyébe, ahol magyar hívők is vannak, három napra rá helynököt nevezett ki, akit azzal bízott meg, hogy a magyar ajkú hívek problémáit képviselje a püspökségen belül, de ha igény van rá, papot is küldenek Magyarországra. Beer Miklós váci püspök ismertette: az egyházmegyében összeírták, hol vannak szlovák hívek, és ősszel közös találkozót tartanak, amelyen Rudolf Balaž is részt vesz. A Mátraverebély-szentkúti kegyhelyen a harmadik szlovák-magyar imanapon minden szertartás két nyelven hangzott el.

(mti)

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Máj 2025
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2025 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.