Putovanie v živote veriaceho človeka môžeme odvodiť z veľmi krásneho príkladu Panny Márie, keď po známych udalostiach, ktoré sa odohrali v jej živote, dostáva správu od anjela Gabriela, že sa stane matkou Božieho Syna. Po týchto udalostiach putuje do hôr, ku svojej príbuznej Alžbete. Ale tiež nájdeme mnohé iné biblické putovania.

Tak putuje Abrahám vo svojom živote, keď poslúchne hlas Boží, zanecháva svoj rodný dom a nasleduje Božie volanie; tak putuje izraelský národ pod vedením Mojžiša do zasľúbenej zeme a napokon môžeme povedať, že aj náš život je pozemskou púťou do novej vlasti, do večnosti, do Božieho kráľovstva.

To naše ľudské putovanie je vyjadrením istej obety, ktorú chce človek priniesť jednak ako poďakovanie za všetko dobré v živote, ale i vyprosiť to, čo potrebujeme pre seba alebo pre iných. V tomto duchu sme konali aj túto našu duchovnú púť. Je zaujímavé, že pútnické miesta sú väčšinou nie v blízkosti ľudských obydlí, ale kdesi bokom, mimo rušného každodenného života. Na osamelom, od sveta oddelenom mieste. To je tiež jeden moment, ktorý nám má pripomenúť, že putovaním sa odoberieme na istý čas mimo bežného, svetského života, do ústrania. Aby sme sa nikým nerušení mohli stíšiť a pobudnúť tak zvláštnym spôsobom v Božej blízkosti.

Slovenskí veriaci z Budapešti, Mlynkov, Santova, Pilíšskej Čaby a Dabaša-Šáre opäť podnikli duchovnú púť na Slovensko. O pútnický zájazd sa organizačne postarala členka Valného zhromaždenia CSS a predsedníčka Slovenskej samosprávy XI. obvodu Budapešti Ildika Klauszová Fúziková.

Naše putovanie bolo celou cestou sprevádzané modlitbou sv. ruženca, Loretánskymi litániami, cez ktoré sme sa ponárali do jednotlivých invokácií, ktoré nám približujú Pannu Máriu aspoň sčasti v jej vlastnostiach. Do toho zaznievali slovenské náboženské piesne, väčšinou mariánske, ktoré dotvárali duchovnú atmosféru.

Prvý deň sme navštívili hlavné mesto Bratislavu, kde sme si pozreli Dóm sv. Martina, ktorý je známy tým, že sa v ňom konali korunovácie uhorských kráľov. Odborný výklad nám poskytol cirkevný historik Jozef Haľko, s ktorým nás zoznámila Ruženka Czifrová. Večernú sv. omšu sme slávili v piaristickom kláštornom kostole vo Svätom Jure, kde sme boli ubytovaní.

Druhý deň sme putovali na sever Slovenska, na Liptov, konkrétne do Ružomberka. V Ružomberku, vysoko v horách, je jedno malé pútnické miesto, kam putujú na sviatok Navštívenia Panny Márie veriaci z Liptova - Vlkolínec, kde sme slávili našu pútnickú sv. omšu, na ktorú prišli aj miestni obyvatelia, ale i náhodní turisti. Tu sme uvažovali spolu s Máriou o našom putovaní, o zmysle obety, tu sme prednášali svoje vďaky a prosby. Vlkolínec je skôr známy vo svete ako jedna z pamiatok, figurujúcich v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Po krátkej prehliadke malebnej osady sme pokračovali v ceste na opačnú stranu mesta Ružomberok, do Černovej, kde sme si prezreli známy miestny chrám, ďalej pamätnú mohylu černovských martýrov z roku 1907, rodný dom Andreja Hlinku, v ktorom je stála expozícia a napokon sme sa posilnili v miestnom kultúrnom dome, kde sa o nás postarali a pripravili nám malé pohostenie členovia klubu dôchodcov z Černovej pod vedením Ing. Hatalu. Tretí deň po rannej sv. omši opäť vo Svätom Jure sme sa vydali na cestu späť a zastavili sme sa v Komárne, kde sme si pozreli mesto a predovšetkým známe „Námestie Európy“.

Aj keď po menších prekážkach kvôli dopravným problémom na cestách sme šťastlivo docestovali domov. Myslím, že posilnení vo viere, veď sme ako jedno veriace spoločenstvo prežili atmosféru modlitieb počas troch dní a putovali sme k tej a pod ochranou tej, ktorú nám dal Kristus na kríži za našu matku a ktorá je aj jeho matkou - Panny Márie. Veď najkrajšie to vyjadria asi slová - cez Máriu ku Kristovi.

Stanislav Brtoš