V osem a pol tisícovej obci Čemer žijú Slováci od roku 1714. Po odchode Turkov v tomto kraji ostala len pustatina. Prvé rodiny, ktoré sa tu usadili, súdiac podľa ich priezvisk, sem prišli z okolitých dedín, ako Maglód, Čúvár, Jača, ktoré boli vtedy čisto slovenské.

Ďalší prišli z hornej časti Uhorska. Ich prílev vrcholil v rokoch 1715-1720, ďalší rast obyvateľstva prebiehal už iba prirodzeným spôsobom. Odvtedy preletelo takmer 300 rokov. Celá druhá polovica pre slovenské obyvateľstvo veru nebola priaznivá. Niet sa teda čo diviť, že hostia budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru - veriaci z Čemeru - boli jazykovo zmiešaní. Približne polovica ešte ovládala čemerské slovenské nárečie, preto naša pani farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová slúžila bohoslužbu dvojjazyčne.

Čemerský pán farár Gyula Johann priviedol k nám početných veriacich aj napriek nepriaznivému daždivému počasiu. Dokonca prišli o pár minút skôr, takže sme sa stihli srdečne zvítať a zaujať svoje miesta. Z magnetofónu sa ozval hlas zvona nášho kedysi fungujúceho kostola. Z pozície dozorcu som v mene Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti vyjadril našu hlbokú vďaku Čemerčanom, ktorí vlastne urobili zázrak: zaplnili našu obyčajne poloprázdnu kaplnku! Bol to prekrásny pocit. Stáva sa to, žiaľ, iba pri príležitostiach, keď k nám zavítajú veriaci z okolitých Slovákmi obývaných dedín.

Nebolo nás vždy tak málo. Napríklad v roku 1836 bolo v Pešti 2029 slovenských, 1833 nemeckých a 91 maďarských evanjelikov. Náš zbor bol v tých časoch najpočetnejší! Je chvályhodné, že aj po stáročiach sa tu zachovala slovenčina. Zdôraznil som, že múdro to robia tí, ktorí nezabúdajú na svoju materčinu, lebo slovenčina je veľmi osožný jazyk. Kto ovláda hoci len niektoré jej nárečie, dorozumie sa všade, kde žijú Slovania. Zaželal som im, aby sa u nás cítili príjemne a slova sa ujala pani farárka.

Úvodom stručne spomenula históriu zboru, potom pristúpila k bohoslužbe. Nosnou témou kázne bolo varovanie veriacich, aby sa stránili zvykov niekdajších farizejov, aby boli oddaní viere, úprimní, lebo len taká viera je skutočná, vzácna a zmysluplná. Spoločná modlitba, spoločný spev a hlas nášho organu navodili v kaplnke povznesené ovzdušie. Aj my, domáci, sme pocítili, čo znamená, keď sme spolu mnohí. Po áronovskom požehnaní podávaním ruky sme si navzájom zaželali pokoj. Pán farár Gy. Johann sa nám pekne poďakoval, odovzdal nám vzácne darčeky: zvláštnu a peknú Lutherovu ružu a knihu o histórii Čemeru. Aj naša pani farárka poďakovala hosťom a presunuli sme sa do vedľajšej miestnosti na malé agapé.

Naši hostia, ktorí sa po mnohých rokoch zúčastnili na bohoslužbe, na ktorej počuli slovenské slová a spevy, boli očarení slovenskou liturgiou. Prišlo im na um všeličo z dávnej minulosti. Dobre nám bolo spolu. Priateľsky sme sa pozhovárali, aj trošku zoznámili. Určite vycítili našu radosť z ich návštevy, aj úprimnosť našich slov pri lúčení: Príďte aj druhý raz!

Gregor Papuček