Hranice identity bol názov prednášky mladého historika Józsefa Demmela, s ktorou vystúpil v polovici novembra v rámci cyklu prednášok Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Z pohľadu vedy v Lutherovom dvore v Budapešti.

Cieľom týchto aktivít je prezentácia činnosti VÚSM a výsledkov výskumnej činnosti jeho pracovníkov širšej verejnosti. Ako uviedla na úvod podujatia riaditeľka VÚSM, moderátorka večera Anna Kováčová, preto padol výber organizátorov na toto miesto, lebo v nasledujúcich dvoch častiach tohto seriálu bude reč o cirkevných osobnostiach 19. storočia. Predstavila prednášateľa, ktorému v bratislavskom vydavateľstve Kalligram nedávno vyšla druhá kniha so slovenskými súvislosťami: Zrod slovenského národa. Ľudovít Štúr a slovenská spoločnosť v Uhorsku 19. storočia. J. Demmel tento večer prednášal o sarvašskom evanjelickom farárovi, rodákovi z Alberti Štefanovi Jančovičovi (1811) a katolíckom kňazovi, ktorý pôsobil v Budíne a Visegráde, Jozefovi Viktorínovi (1822). Témou prednášky bola národná identita týchto dvoch osobností, ktoré vo svojej dobe významne ovplyvnili život svojho blízkeho i vzdialenejšieho prostredia. Štefan Jančovič sa v roku 1848 zaslúžil o vydanie prvého slovensko-maďarského a maďarsko-slovenského slovníka s gramatikou oboch jazykov. Jozef Viktorín mal zásluhy na začatí vykopávok a rekonštrukcie hradu vo Visegráde. Obaja boli „Uhrami“, teda uhorskými vlastencami, ale pritom pokladali za potrebné pestovanie a zachovávanie slovenského jazyka a kultúry.

Koncom novembra sa na tomto istom mieste bude hovoriť o kaplánovi Fedorovi Ruppeldtovi, ktorý pôsobil v Lutherovom dvore.

(br)