My, Slováci na Čabe, sme hrdí na to, že v našich evanjelických kostoloch ešte aj dnes prebiehajú bohoslužby po slovensky. Čabiansky farár Jaroslav Ľudovít Haan vo svojom monografickom diele o Békešskej Čabe v roku 1886 uvádza, že v nedeľný deň, často aj dve hodiny predtým, ako sa začali služby Božie, už bol ľud v chráme a tam bez organového sprievodu pod vedením svojich predspevákov spieval.

Dnes, žiaľ, veriaci chodia radšej na maďarské bohoslužby. Je to asi z pohodlnosti, totiž maďarské bohoslužby sa začínajú o hodinu neskôr. Zvyk predspievania dávno zanikol. Naše spevácke zbory Čabianska ružička a Orgován sa rozhodli zachovať slovenskú liturgiu a oživiť slovenskú evanjelickú komunitu nášho mesta. Občas sa 20 minút pred slovenskými bohoslužbami dostavili do kostola a spievali z Tranoscia. Samozrejme, aktívne sa zúčastnili aj na liturgiách. V auguste napr. spievali pred službami Božími a zúčastnili sa spolu s hosťami z Nitry na bohoslužbách v mestskej časti Vinice. V septembri spievali naše spevokoly vo Veľkom evanjelickom kostole. Začali pred bohoslužbami a potom sa spolu s hosťami národnostného festivalu V pokoj v Békeši zúčastnili aj na bohoslužbách.

Pred Vianocami, 18. decembra, sa zbory zúčastnili na slovenských bohoslužbách v Malom evanjelickom kostole. Po kázni Pavla Kuteja ml. nasledoval malý koncert. Zmiešaný zbor Čabianska ružička spieval adventné chorály z Tranoscia a úpravy slovenských vianočných piesní. Členovia ľudového speváckeho zboru Orgován medzi piesňami predniesli tradičné vinše a koledy v sprievode citary. Ku koncu malého koncertu bol už kostol plný veriacich, ktorí prišli na maďarské bohoslužby. Jedna staršia ženička s milou tvárou predpokladala, že koncert organizovala poslankyňa mesta Helena Čičeľová a oslovila ju: „Pekne spievali títo Slováci, odkiaľ prišli? A viete, že aj na Čabe žijú Slováci?“ Tento milý príbeh mi porozprávala na druhý deň sama pani Čičeľová. Vraj pre ňu ako Slovenku to bol najkrajší adventný darček... Na Čabe žije veľa Slovákov, ktorých nepoznáme, ale sú! Nemajú styky s čabianskou slovenskou inteligenciou, so slovenským klubom, Čabianskou organizáciou Slovákov, ani so slovenskou samosprávou. Žijú svojím životom a ak ešte majú s kým prehovoriť po slovensky, hovoria aj po slovensky.

Naše spevokoly počas adventu našli ženičku z kostola, obdarovali ju slovenskými piesňami, ktoré v nej oživili slovenské spomienky a slovenskú identitu. Máme teda v našom meste viac spievať po slovensky, aby sme našli čabianskych Slovákov, aby čabianski Slováci našli nás...

I. Očovská