Medzinárodná konferencia

o slovenských evanjelikoch v Karpatskej kotline

Rodný jazyk, cirkev, národ - slovenskí evanjelici v Karpatskej kotline - pod týmto názvom usporiadali v dňoch 21. a 22. októbra Evanjelické krajinské zbierky (archív, knižnica, múzeum) a Inštitút slavistiky a strednej Európy Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa veľkolepú medzinárodnú konferenciu. Sála Peštianskeho zboru na Deákovom námestí bola v čase slávnostného otvorenia konferencie preplnená. Veľký záujem o nekaždodenný míting vzbudila i prítomnosť generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Dr. Imre Szebika a generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Dr. Júliusa Fila.

Okrem najvyšších eminencií slovenskej a maďarskej evanjelickej cirkvi sa konferencie zúčastnili poprední domáci a zahraniční historici, univerzitní profesori a experti.

Referáty prvého dňa boli rozdelené do troch tematických blokov: Jazyk, náboženstvo, identita, Medzi identitami, Národní hrdinovia a symboly. Početní záujemcovia mohli dostať globálny prehľad o niektorých otázkach vzdelanosti a kultúry slovenského etnického regiónu v Hornom Uhorsku, i o funkcii jazyka pri formovaní konfesionálnej identity Slovákov, o teologických koreňoch národných snažení v 40. rokoch 19. storočia a pod.

Foto: Karola Klauszová

Druhý deň konferencie sa začal blokom Slovenská kultúra a evanjelický cirkevný život. Ján Gomboš zo Slovenského výskumného ústavu v Békešskej Čabe podal veľmi dôkladnú a systematicky vypracovanú správu o archíve békeščabianskeho evanjelického zboru. Vyzdvihol, že z materiálov archívu jednoznačne vyplýva, že viac ako poldruha storočia sa v tejto dolnozemskej metropole vyučovalo po slovensky v základných školách, čo bolo dobrým základom i k prehlbovaniu a pestovaniu viery. Dr. Anna Divičanová referovala o problémoch výskumu slovenských evanjelikov v Maďarsku. Na začiatku svojho príhovoru konštatovala, že síce už v dosť malej miere, ale predsa sa ešte nájdu medzi Slovákmi v Maďarsku dvojjazyčné cirkevné zbory, a to ako v kruhu evanjelikov, tak i katolíkov. Pani výskumníčka ďalej vyzdvihla, že slovenčina z Dolnej zeme „zmizla“ najmä koncom 40. rokov minulého storočia, po výmene obyvateľstva, keďže v tom čase odišlo z regiónu 80 percent slovenského obyvateľstva. Toto malo vplyv, samozrejme, aj na cirkevný život. Kostoly sa vyprázdnili, vyzerali ako „zanechané synagógy“. Vrátiac sa k príchodu Slovákov z Horného Uhorska na Dolnú zem a k ich náboženskému životu pani Divičanová povedala, že na túto pospolitosť bezpochyby vplývala česko-slovenská kultúrna vzájomnosť. Veľmi dôležitú úlohu v živote slovenských evanjelikov v Maďarsku mala biblická čeština, ktorá bola ich oficiálnym cirkevným jazykom. „Tranoscius bol potom preložený do maďarčiny v roku 1936, čo silne napomáhalo maďarizáciu Slovákov a tento jav trvá dodnes,“ dokončila naša renomovaná etnografka.

Katarína Granasztóiová priblížila za pomoci projektoru slovenské evanjelické kostoly na Dolnej zemi. Hostia sa mohli dozvedieť, že prvé tieto kostoly boli postavené z dreva, neskôr z hliny a až potom z kameňa. Od roku 1786 mohli už mať i veže (predtým boli zakázané) a zvonka sa začali podobať štýlu katolíckych kostolov. Interiér bol priestranný, nebol delený. Pekným príkladom sú napr. kostoly v Poľnom Berinčoku a v Slovenskom Komlóši. Ďalšou skupinou evanjelických kostolov sú tzv. „veľké kostoly“ - v Sarvaši (postavený bol v rokoch 1786-1788), v Békešskej Čabe (1786-1788, v štýle neskorého baroka), ako i mohutný kostol v Níreďháze (1784-1786). Podľa slov prednášateľky z toho vyplýva, že dolnozemskí Slováci sa pričinili k vytvoreniu jedinečného charakteristického staviteľského obrazu regiónu, na čo môžu byť dodnes hrdí.

Popoludnie druhého dňa sa zaoberalo so slovenským evanjelickým cirkevným zborom v Pešti. Hostia boli informovaní o počte a štruktúre slovenských evanjelikov v 20. a 30. rokoch 19. storočia, o školských záležitostiach slovenského evanjelického zboru do roku 1850, ako aj o slovenských evanjelických zboroch v spomienkach českých cestovateľov.

(kk)