Da Vinciho kód ● Pravda alebo bluf?

Kniha Da Vinciho kód od spisovateľa Dana Browna sa po jej vydaní v roku 2003 dostala na čelo najpredávanejších a najpopulárnejších kníh v mnohých štátoch (ako napríklad v Anglicku, Nemecku alebo v Spojených štátoch) takou závratnou rýchlosťou, akou sa to dovtedy žiadnemu inému dielu nepodarilo. Naskytá sa otázka prečo?

Ako je to možné, že v súčasnej dobe, keď každodenne vychádza množstvo románov, sa tejto knihe za tak krátky čas podarilo dostať do závratných výšok? Odpoveďou na túto otázku je samé dielo.

„Da Vinciho kód prekračuje formu tradičných napínavých románov, je poučný, inteligentný a plný zaujímavých, faktami podložených detailov. Úspešný autor Dan Brown potvrdzuje povesť majstrovského rozprávača od prvých stránok až po nečakané rozuzlenie. Robert Langdon, harvardský vedec zaoberajúci sa symbolmi, je pracovne v Paríži a neskoro v noci dostane naliehavý telefonát. V Louvri bol zavraždený kurátor múzea a pri jeho tele sa našla záhadná šifra. Keď sa Langdon a nadaná francúzska kryptologička Sophie Neveuová pustia do lúštenia bizarných hádaniek, s prekvapením zistia, že v da Vinciho dielach je ukryté množstvo stôp, ktoré majú síce všetci priamo pred očami, no napriek tomu ich nikto nevidí. Horúco začne byť vtedy, keď Langdon zistí zarážajúcu skutočnosť: zavraždený kurátor bol členom Priorstva Sionu -tajnej spoločnosti, ktorej členmi boli kedysi aj sir Isaac Newton, Botticelli, Victor Hugo a Leonardo da Vinci. Langdon sa nazdáva, že je na stope veľkého historického tajomstva, ktoré je - ako ukázali stáročné dejiny - rovnako poučné ako nebezpečné.”

Takýmto spôsobom opisuje v krátkosti svoje dielo americký spisovateľ Dan Brown, ktorému táto kniha priniesla slávu a upriamila naňho pozornosť širokej verejnosti (Brown nebol úplne neznámym; debutoval dielom Anjeli a démoni, v ktorom hrá hlavnú úlohu taktiež Robert Langdon). Tento krátky opis je však relatívne povrchový, čo sa týka obsahu románu, nezmieňuje sa o tvrdeniach, ktoré vzbudili záujem (a mnohokrát pobúrenie) čitateľov a mnohých organizácií, medzi nimi katolíckej cirkvi, ktorá okamžite prejavila svoju nevôľu. Pravdu povediac, niet sa čomu čudovať.

Da Vinciho kód totiž otvorene hovorí o veciach, ktoré sa zdali byť nepopierateľné, v inom svetle. Okrem iného napríklad tvrdí, že Ježíš Kristus mal manželku Máriu Magdalénu i dieťa menom Sára, ktorej potomkovia žijú dodnes pod ochranou organizácie Priorstvo Sionu, ktoré sa snažilo uchovať tento fakt v tajnosti v strachu pred katolíckou cirkvou a jej odvetvím Opus Dei, ktoré chce údajne zahubiť Kristových potomkov v záujme zachovania moci cirkvi. Ale toto je len jedno z tvrdení, ktoré takpovediac otriasli svetom. Dan Brown vo svojom diele vysvetľuje témy, ako napríklad vznik kresťanskej cirkvi v Európe a zostavenie Biblie v období cisára Konštantína, Ježišovo dobové spoločenské postavenie a mnohé iné v úplne inom svetle, ako to bolo väčšine čitateľov doteraz známe. A tu sa naskytá tá hlavná otázka: je toto všetok pravda, alebo len bujná fantázia autora, ktorý sa takýmto spôsobom chcel stať slávnym (čo sa mu ináč podarilo)? Brown hneď na začiatku svojho diela uvádza, že všetky tvrdenia v románe sa zakladajú na pravdivých faktoch. Samozrejme, niekto tomu uverí, niekto zas nie.

Tento román si získal mnoho priaznivcov, ale aj mnoho odporcov, predovšetkým u historikov a ľudí s pevnou katolíckou vierou. A právom. Pretože ako z historického, tak i z náboženského hľadiska sa v románe vyskytuje mnoho sporných tvrdení. Oficiálne ticho katolíkov narušil janovský arcibiskup kardinál Tarcisio Bertone, ktorý kontroverznú knihu označil ako „hanebnú a plnú nepodložených lží”. „Veľmi ma udivuje a hnevá, že toľko ľudí tým klamstvám uverilo. Tá kniha je snáď všade, existuje reálne riziko, že čitatelia, ktorí si ju prečítali, budú veriť, že sú pravdou,” uviedol Bertone.

Písomnou odpoveďou na Da Vinciho kód bolo hneď viacero diel: od historika Martina Lunna „Rozlúštenie Da Vinciho kódu”, od Simona Coxa „Rozlúsknutie Da Vinciho kódu” a od Sandra Miesel a Carl E. Olsona „Da Vinciho bluf”. Tieto knihy analyzujú všetky kapitoly románu Dana Browna prakticky do radu, presne poukazujúc na údajné chyby a lži autora. Ich vydanie podporilo viacero známych osobností; historici, riaditelia známych vedeckých a náboženských časopisov, i viacerí vysokí predstavitelia katolíckej cirkvi. To, akou mierou sa týmto dielam podarí vyvrátiť tvrdenia románu, ukáže len budúcnosť. Jedno je však isté: Da Vinciho kód sa do dejín zapísal navždy.

Hlavnú otázku, ktorá sa v článku vyskytla viackrát, si môžeme položiť znovu: sú tvrdenia Browna pravdivé, alebo je to výmysel? Na túto otázku dostane vážený čitateľ odpoveď najľahšie, ak si dielo sám prečíta. Je isté, že to bude na jeden dúšok.

Ferdinand Egyed