Presbyterstvo a farárka Slovenského evanjelického zboru v Budapešti v spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapešti (SSB) usporiadali 16. decembra spomienkovú slávnosť na počesť 150. výročia obnovenia zboru.

V kaplnke evanjelického zboru sa zišli veriaci zo Slovenska, z Maďarska, i z Česka. Na slávnosti sa zúčastnili nielen vysokí cirkevní hodnostári, ale aj osobnosti spoločenského a politického života, či bývalý duchovný zboru František Čelovský. Spoločne vzdali hold pamiatke bývalým členom zboru, ktorí sa pred 150. rokmi rozhodli osamostatniť od cirkevného zboru na Deákovom námestí, postaviť si vlastný chrám a okolo neho budovu - dnešný Lutherov dvor -, kde boli nielen byty, ale aj spoločenské priestory a, ako sme sa dozvedeli počas slávnosti, aj nedeľná slovenská škola pre deti slovenských veriacich. Súčasťou slávnosti bola bohoslužba, odhalenie tabule pre bývalých farárov a učiteľov a prezentácia pamätnice cirkevného zboru.

Pred bohoslužbou pozdravila farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová všetkých prítomných, ktorí sa rozhodli osláviť toto jubileum spolu s budapeštianskymi slovenskými evanjelikmi. Bohoslužby slúžili okrem miestnej farárky aj bývalý farár budapeštianskych evanjelikov Atila Spišák a farárka zo Šiah Jana Perníčková. Slovo Božie prečítal v maďarčine poľný biskup Pál Lackner. V rámci bohoslužby spievali členovia budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena cirkevné a náboženské piesne, na organe hrala dirigentka zboru Marta Pálmaiová Pápayová.

Kázeň predniesol generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik. „Musíme brať naozaj vážne slová Ježišovho napomenutia: ´Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.´ To je ten vysoký vrch, na ktorý máme vystúpiť. Ak nemáme poprieť zmysel svojej existencie, význam vysokého vrchu je aj v tom, že cirkev sa musí vedieť povzniesť nad všelijaké malichernosti, ľudské hašterenie, nad úzke osobné záujmy, ctižiadostivé uplatňovanie seba. Preto je veľmi dôležité, aby ste udržiavali pamiatku takých významných osobností vo vašom cirkevnom zbore, akými boli brat biskup Bachát, brat farár Kollár, či brat učiteľ Izák, na ktorých ste právom hrdí. Ale najdôležitejšie je to, že oni vám zvestovali, vašim predkom, ktorí vás tu v týchto pravidlách života viedli, Božie slovo. To je to najvýznamnejšie. Obrazne povedané vašich predkov viedli na vysoký vrch,“ povedal vo svojej kázni M. Klátik, ktorý do svojej modlitby na konci kázne zahrnul aj súčasnú farárku a rodiny veriacich cirkevného zboru, aby mohli pokračovať a prežívať Božie milosrdenstvo a lásku.

Počas bohoslužby so slávnostným príhovorom vystúpila aj pani farárka Perníčková, ktorá citovala slová žalmu, podľa ktorých je lepší deň v Božom chráme ako inde tisíc a nabádala prítomných, aby prežívali kresťanské spolužitie. Prítomným sa prihovoril aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorému slávnosť v tieni kostola pripomenula utrpenia starokresťanov v rímskych katakombách. Ako povedal, takéto spomínanie je radostné, ale je v ňom aj trochu smútku, lebo spomíname na zašlé časy. „Spomíname na našich slovenských predkov, ktorí ukázali, že aj v zachovávaní svojej viery dokážu začínať, veď postavili v tejto krajine stovky kostolov: evanjelických, rímsko-katolíckych a grécko-katolíckych. Aj niekdajší veriaci tohto zboru postavili krásny kostol, ktorý bol určite skvostom vtedajšieho Pešť-Budína. Škoda, že to nemôžem povedať dnes. Oslavy pred 50. rokmi, pri príležitosti stého výročia osamostatnenia zboru museli byť ešte smutnejšie, lebo práve vtedy stratili budapeštianski slovenskí evanjelici svoj kostol. Ako hovorí náš básnik Gregor Papuček o našej národnosti, že „je ako odťatý strom,“ tak pochodil aj tento cirkevný zbor. Smutnejšie je, že ho asi odťala vlastná cirkev. Hovorím o tom s trpkosťou, lebo sme sa snažili získať tento kostol naspäť, ale nepodarilo sa nám to. Ale naši veriaci dokázali to, že vedia nielen začínať, ale aj pretrvať. Svedčili o tom desiatky podpisov slovenských evanjelických veriacich asi pred desaťročím, ktoré zachránili tento cirkevný zbor. Ďakujeme za to aj novému podpornému prístupu nového vedenia evanjelickej cirkvi v Maďarsku,“ povedal Ján Fuzik. Tajomníčka Spoločnosti Jána Kollára Janka Haluková priniesla pozdrav od slovenských evanjelikov v Prahe a poďakovala sa, že pamiatka evanjelického kňaza, politika, básnika, spisovateľa a ideológa slovenského obrodenia žije aj v Budapešti.

Po bohoslužbe sa uskutočnilo odhalenie pamätných tabúľ biskupa Daniela Bacháta, farára a básnika Jána Kollára, kantora a hudobného skladateľa Ľudovíta Izáka. Životnú dráhu troch významných dejateľov priblížila riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Anna Kovácsová a pripomenula, že budapeštianski Slováci uctievajú svojich predkov aj postavením pamätných tabúľ, vďaka ktorým sa maďarská verejnosť dozvie viac o našich predkoch, ktorí boli súčasťou každodenného života Budapešti.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss vo svojom príhovore priblížil kľukatú cestu pamätnej tabule Jána Kollára k stene evanjelického kostola na Rákócziho triede. „Nedávno som sa stretol s autorkou tejto krásnej pamätnej tabule, ktorú o chvíľu uvidíte, akademickou sochárkou Ľudmilou Cvengrošovou a hovorili sme o tom, že na tabuli je rok 2006. Áno, trvalo dlhé roky, kým sa našlo dôstojné miesto na umiestnenie tabule veľkého Slováka, veľkého vedca, naozaj jedného z prvých národných buditeľov slovenského národa Jána Kollára...Mohol by som dlho rozprávať o peripetiách úsilia svojho predchodcu veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša, ktorý sa usiloval nájsť miesto pre túto tabuľu... napokon ju môžeme odhaliť na mieste, ktoré si to naozaj zaslúži, pri kostole, ktorý kedysi pred 145 rokmi začal slúžiť evanjelikom, Slovákom tu v Budapešti,“ povedal P. Weiss. Prítomným sa prihovoril aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, ktorý vyjadril svoje potešenie z toho, že môže byť na mieste, kde sa zakladala história slovenského evanjelického zboru v Budapešti. „Muži, ktorých tabule budeme dnes odhaľovať, tesali do duší svoje vízie a obohacovali život Slovákov v tomto voľakedy najväčšom slovenskom meste... Chcel by som vyjadriť nádej, že tak, ako títo muži tesali do skaly života, do duší ľudí to, čo malo v nich zostať a pretrvať ... aby sme boli schopní my tesať do duší posolstvo,“ povedal I. Furdík. Predseda ÚSŽZ zároveň vyjadril nádej, že budúci rok sa podarí odhaliť ďalšie pamätníky slávnym Slovákom v Budapešti.

Slávnosť na počesť 150. výročia obnovenia budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru skončila prezentáciou knihy Utrpenie Jóba - peripetie jedného evanjelického zboru (Pamätnica peštianskeho slovenského evanjelického zboru). Predtým sa však slávnostnému zhromaždeniu prihovorili pracovník Ústavu etnológie SAV Mojmír Benža a historik Juraj Majo, zostavovatelia Atlasu slovenských evanjelikov, v ktorom je značná časť venovaná aj zahraničným slovenským evanjelickým zborom. Ako uviedli zostavovatelia, atlas bol mimoriadne populárny na Slovensku, kde sa za šesť týždňov vypredalo 1200 kusov. Zároveň predstavili aj maďarský preklad výňatku z atlasu. O publikáciách sa zmienime v jednom z ďalších čísel nášho týždenníka.

Knihu o budapeštianskom slovenskom evanjelickom zbore uviedli po slovensky Anna Divičanová a po maďarsky historik Botond Kertész. Zmienili sa o tom, že dvojjazyčný zborník prispieva k histórii evanjelikov a Slovákov v Maďarsku vôbec. Jeho zostavovatelia Anna Kovácsová a László Matus čerpali materiály z Celoštátneho evanjelického archívu a z archívu zboru, ktorý sa nachádza na farskom úrade a skladá sa z približne 8000 publikácií rôzneho rázu. Obsahuje okrem iného cennú rukopisnú históriu bývalého farára Martina Morháča. Kniha je podľa A. Divičanovej súčasťou spoločnej pamäti a obsahuje aj opis „trampôt“ okolo stavby Lutherovho dvora. B. Kertész pripomenul, že publikácia vyhovie aj historikom, ktorí radi čítajú pramennú literatúru, ale je to zároveň aj pamätnica so zaujímavými príbehmi a fotografiami zo života zboru. Preňho bolo zvlášť potešujúce, že jednotlivé kapitoly sú pomenované podľa častí bohoslužby. Ako pripomenul, posledný nápis na kostole - Kostol bojového umenia - je napriek dehonestujúcemu názvu frapantný, lebo členovia zboru museli a musia vždy bojovať: proti chudobe, proti politike a niekedy aj proti sebe. O dvojjazyčnom zborníku sa zmienime tiež v jednom z ďalších čísel nášho týždenníka.

Tretia adventná nedeľa sa niesla v Budapešti, medzi tunajšími slovenskými evanjelikmi v znamení pamiatky na dávnych predkov, ktorí položili základy nielen kostola, ale aj súčasného cirkevného zboru. Zbor už nie je veľký, ale veríme, že je schopný sa udržať a žiť svoj každodenný život tak, aby čo najlepšie vyhoveli slávnym predkom.

Eva Patayová Fábiánová