V evanjelickom kostole v Békášmederi (III. obvod hlavného mesta) sa tretia januárová nedeľa už viac ako desať rokov nesie v znamení slovenského dňa.

Vtedy sa totiž evanjelický cirkevný zbor v Csillaghegyi spolu so slovenskou menšinovou samosprávou Starého Budína-Békášmederu rozhodli, že akcie Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov obohatia celodenným slovenským duchovným a kultúrnym programom.

Ekumenický sviatok, ktorý v tomto roku pripadol na 20. januára, sa začal vystúpením slovenského speváckeho zboru Ozvena, ktorý pod taktovkou Marty Pálmaiovej Pápayovej svojím prekrásnym viachlasným prednesom cirkevných skladieb vytvoril v kostole ozajstnú slávnostnú atmosféru.

Po vystúpení súboru prítomných privítal kňaz miestneho cirkevného zboru László Donáth a členka Slovenskej samosprávy III. obvodu, presbyterka Edita Hortiová, ktorá účastníkov pozdravila po slovensky a hovorila o peknej desaťročnej tradícii slovenských akcií v kostole.

Po slávnostnom otvorení slovenského dňa dvojjazyčnú evanjelickú bohoslužbu slúžili miestny evanjelický farár László Donáth a evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. Pani farárka svoju kázeň pripravila na základe evanjelia podľa Jána. „Kým máte svetlo, verte v svetlo, aby ste sa stali synmi svetla! ... Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť,“ nachádza sa v 12. kapitole. Ako povedala, Ježiš je prameňom svetla a skrze neho sa zjaví božská sláva. Síce nevidíme vždy jeho svetlo, ale náš Pán chce vyjsť medzi nás. Vo svetle uvidíme, čo je pominuteľné a čo je potrebné v každodennom živote, povedala pani farárka a dodala, že to všetko nestačí uvidieť, ale treba s vierou chodievať na ceste, ktoré ukazuje svetlo. Vidieť a veriť súvisia, lebo iba s vierou uvidíme, čo od nás žiada Hospodin, bez ktorého nie sme ničím. Na konci bohoslužby bola Večera Pánova, ktorá tento deň bola tiež dvojjazyčná. Bohoslužba končila Áronovským požehnaním, ktorú prijali veriaci z III. obvodu Budapešti, ako aj členovia a aktivisti ďalších obvodných slovenských samospráv.

Bohoslužba sa skončila vystúpením speváckeho zboru Ozvena, ktorý potešil účastníkov cirkevnými skladbami v slovenčine a v latinčine, ktoré predniesol na vysokej umeleckej úrovni a tým zároveň daroval pekný umelecký zážitok.

Po agapé, na ktorom ponúkali kapustnicu a bryndzové halušky, ako aj domáce koláče, popoludňajší program slovenského dňa pokračoval prednáškou bývalého starostu podpilísškeho Santova Jozefa Szőnyiho, ktorý priblížil históriu svojej rodnej obce v nových súvislostiach. Amatérsky historik sa totiž zaujíma o históriu - ako on povedal - z iného uhla pohľadu -zo santovského. Takto sa mu zdá, že pomenovanie jeho dediny, ktorú uvádzajú už aj na prvej mape Uhorska v polovici 16. storočia, pochádza zo slova svätý a poznamenal, že je to sväté miesto, kde si založili svoju mníšsku rehoľu aj pavlíni, bola tu keltská osada a nachádza sa tu aj križovatka troch rímskych ciest. O prítomnosti slávnych predkov svedčí množstvo nálezov, ktoré odkryli obyvatelia slovenskej osady pod Pilíšom počas stavebných prác.

J. Szőnyi sa zmienil aj o zaujímavom pomenovaní horského priesmyku Ziribar, ktoré nemá ani slovenskú ani maďarskú podobu. Neskoršie zistili, že je to názov sumérskeho pôvodu a znamená miesto znovuzrodenia, totiž práve tam vychádza Slnko počas zimného slnovratu. Uviedol aj zaujímavú príhodu, totiž pri pomenovaní nových ulíc v chatovej časti použili názvy častí chotárov, čo zazlievali novousadlíci, ktorí nevedeli po slovensky. „Avšak ja som im ubezpečil, že dostanú poštu aj bez uvedenia ulice, napríklad Hliníkov,“ povedal s úsmevom bývalý starosta. Zmienil sa aj o systéme podzemných chodieb, ktorý sa tiahne pod dedinou a ktorú vybudovali niekedy v stredoveku. Zaujímavé príhody z dejín podpilíšskej obce nemali konca, ale publikum ich počúvalo so záujmom. Dvojhodinová prednáška ubehla ani minúta a na jej konci L. Donáth prisľúbil, že aj s veriacimi z III. obvodu zavítajú na jar do Santova, aby uvideli spomínané zaujímavosti vlastnými očami.

Slovenský deň sa skončil v neskorých popoludňajších hodinách večierňou.

Čo je to Týždeň modlitieb?

Tradičný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa uskutoční vždy od 18. do 25. januára. Tohtoročné podujatie pripravilo indické hnutie kresťanských študentov. Zamýšľali sa nad úryvkom z Knihy proroka Micheáša (Mi 6, 6 - 8), z ktorého bola tiež vybraná téma celého týždňa „Čo žiada od nás Boh?” „Len to, aby si zachovával právo, miloval milosrdenstvo a pokorne chodil so svojím Bohom,” odpovedá prorok Micheáš. Práve rôznym spôsobom tohto chodenia s Pánom sa potom venuje osem ďalších tém jednotlivých dní modlitbovej oktávy.

Tieto dni navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami sv. Petra (Katedra) a sv. Pavla (Obrátenie), čo im dodalo symbolický význam. Na južnej pologuli sú v januári prázdniny, takže cirkvi organizujú Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v období sviatkov Zoslania Ducha Svätého, ktoré tiež symbolizujú jednotu Cirkvi. Každoročne na tento týždeň pripravujú texty - príručku ako pomoc pre ekumenické liturgické slávenia.

Na Slovensku a v Maďarsku sa pri tejto príležitosti uskutočňuje viacero ekumenických bohoslužieb a stretnutí. Do série programov Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sa zapoája aj slovenský evanjelický zbor a. v. v Budapešti. Farárka H. Gulácsiová Fabuľová slúžila v kostole reformovanej cirkvi a ďalší farár slúžil v kaplnke slovenského cirkevného zboru.

(ef)