Začiatkom novembra si katolícka cirkev pripomína dva významné sviatky: 1. novembra je to Sviatok Všetkých svätých a 2. novembra deň Pamiatky všetkých verných zosnulých. Cirkev od začiatku spája so sviatkom Všetkých svätých svoju vieru na nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti.

Po vzkriesení Pána Ježiša sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom sviatku Všetkých svätých.

V prvotnej cirkvi kresťania na hroboch svojich mučeníkov, ktorí zomreli násilnou smrťou pre svoju vieru, slávili liturgiu. Svätý Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznali sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach, ako je to v katolíckej cirkvi východného obradu.

Pápež Gregor III. (731-741) určil sláviť tento sviatok Všetkých svätých na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých.

Na sviatok Všetkých svätých nadväzuje Pamiatka na všetkých verných zosnulých. Tento sviatok zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa sviatok v 11. storočí veľmi rozšíril. V tento deň osobitne spomíname na tých našich zosnulých, ktorí pre svoje nedokonalosti sú v stave očistenia a my im môžeme pomáhať svojimi modlitbami za nich, či účasťou na sv. omši, s vierou vo večný život zapálením sviečky na hroboch či pri kríži.

Veriaci, ktorý v deň Pamiatky všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Je potrebné splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitbu na úmysel Sv. otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho, ako vo všeobecnosti, treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra.

Evanjelickí veriaci nemajú v kalendári sviatok Všetkých svätých, ale 31. októbra slávia sviatok Pamiatky reformácie, keď si pripomínajú deň prvého verejného vystúpenia Martina Luthera, a 2. novembra, v deň Pamiatky zosnulých, prichádzajú k hrobom svojich príbuzných.

Vystúpenie Martina Luthera 31. októbra 1517 proti predávaniu odpustkov a iným bludom, ktoré sa postupom času nahromadili vo vtedajšej cirkvi, vyvolalo celosvetové reformačné hnutie, ktoré okrem iného smerovalo práve aj proti nesprávnym praktikám vtedajšej cirkvi voči svätým a proti ich uctievaniu, ktoré sa nezhoduje s Písmom svätým - jediným prameňom a základom viery evanjelikov. Sviatok Pamiatky reformácie v evanjelickej cirkvi neznamená len spomienku na historické udalosti, ale reformácia je proces, ktorý sa každodenne má odohrávať v živote človeka, cirkvi aj spoločnosti; je potrebné uvedomovať si nesprávne smerovanie, chyby a omyly a usilovať sa vrátiť k tej správnej ceste. Reformácia v živote kresťana a cirkvi znamená každodenný návrat k Božiemu slovu, každodennú konfrontáciu svojho života s Božími prikázaniami a každodennú snahu o obnovu vo všetkých zložkách nášho života.

Evanjelici sa nemodlia k svätým, ale k Trojjedinému Pánu Bohu - Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Na svojich zosnulých spomínajú 2. novembra v deň Pamiatky zosnulých, keď prichádzajú k hrobom svojich blízkych. Na cintorínoch sa nemodlia za svojich mŕtvych, ale skôr si s vďakou spomínajú na to, čo pre nich v živote urobili. Tento deň nás má viesť aj k myšlienkam na večnosť a našu pominuteľnosť, na to, že aj my kráčame v ústrety k nebeskému kráľovstvu, kde máme nádej sa stretnúť so svojimi milovanými, ktorí nás na tejto ceste predišli.

Nádej na vzkriesenie si evanjelickí veriaci pripomínajú v poslednú nedeľu po Svätej Trojici, ktorá je venovaná večnému životu a smrti.

Spr. vzs