Vlani na jeseň uzrelo svetlo sveta druhé opravené vydanie publikácie vedúcej katedry slavistiky budapeštianskej univerzity ELTE docentky Márie Žilákovej Cirkevné piesne v rukopisnom zošite z Bánhidy so štúdiou autorky nazvanou Vplyv jarmočnej/letákovej literatúry na obradný jazyk Bánhiďanov.

Knižočka vyšla 21. 11. 2013 v náklade 100 exemplárov vo webovom obchode Partitúra (konateľ Kálmán Soltész) za podpory Slovenskej národnostnej samosprávy v Tatabányi-Bánhide a Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy. Texty piesní a modlitieb prepísala a zostavila Mária Žiláková, zbierku technicky upravila a obálku navrhla Györgyi Haltrichová.

V úvode brožúrky autorka v maďarskom jazyku približuje čitateľovi, čo ju viedlo k pokračovaniu výskumu, ktorý začala robiť koncom 70. rokov minulého storočia v Tatabányi-Bánhide a ktorý bol zameraný na ľudové liečenie. Na pozvanie tamojšej slovenskej samosprávy vo výskume pokračovala 12. a 13. augusta 2010, keď sa v meste stretla s dvomi respondentmi - Štefanom Hlodikom a Annou Forišekovou. Pri spracúvaní bohatého materiálu o jazyku a kultúrnych pamiatkach, ktorý tu získala, zistila, že jej môže poslúžiť ako pramenný materiál k viacerým štúdiám. Keďže je v prvom rade lingvistka, najskôr sa sústredila na jazyk oboch informátorov. Vtedy jej Anna Forišeková predstavila systém a vývoj náboženského života Bánhidy, poskytla jej cenné informácie, ktoré ju podnietili v roku 2012, v Deň premenenia Pána (6. augusta), pokračovať v skúmaní náboženského života tejto lokality, presnejšie výlučne písomných pamiatok náboženského života a náboženskej literatúry. V úvode sa M. Žiláková podrobne zmieňuje o tom, aký vzácny a bohatý materiál jej poskytla Anna Forišeková. Okrem letákových modlitieb a duchovných piesní jej venovala rukopisný zošit svojho deda Jána Lutringa, ktorý obsahuje množstvo modlitieb a duchovných piesní. Všetky svoje zápisky datoval, na prvej strane je dátum 27. augusta 1899 - dozvieme sa okrem iného z úvodu.

Na 6. strane sa začína štúdia Relikty rukopisnej a letákovej literatúry v Bánhide (História jednej zbierky) v maďarskom jazyku, v ktorej autorka publikácie podrobne a ucelene uvádza doterajšie výskumy v tejto oblasti v kruhu Slovákov v Maďarsku. Detailne píše o výskume v Bánhide, o dokumentoch, ktoré jej poskytli respondenti, o spôsobe ich spracovania, o tom, že tieto relikty predstavujú jedinečnú hodnotu. Čiastočne totiž napomáhajú nájsť odpoveď na početné dosiaľ nevyjasnené otázky ľudovej religiozity Slovákov v Maďarsku, v širšom ponímaní vyznačujú ďalší smer národnostných výskumov.

V úvodnej časti štúdie Vplyv jarmočnej/letákovej literatúry na obradný jazyk BánhiďanovM. Žiláková v slovenskom jazyku uvádza výsledky výskumu, ktorý v Bánhide vykonal Jozef Štolc v čase výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. Už v tom čase v súvislosti s celkovou situáciou tvrdil, že sa ľudia nevedia modliť po slovensky, ani náboženské piesne po slovensky neovládajú, slovenské modlitebné knižky môžu v najlepšom prípade „odpočívať niekde v komore na politici“ - cituje Štolca M. Žiláková. Nepopiera výstižnosť jeho výroku, ale pokladá ho za postreh na prvý pohľad. Pokračuje analýzou vlastných výskumov z roku 2010, resp. 2012. V poradí posledný bol zameraný na písomné pamiatky náboženského života. Anna Forišeková jej predložila 54 letákov s duchovnými piesňami a modlitbami, zošitých do podoby knihy. Väčšinu z nich vytlačili v Skalici (západné Slovensko), prvý roku 1839. Okrem zošitých jej ukázala ďalšie letáky v slovenskom jazyku. Letáky objavila aj v dvojjazyčnej modlitebnej knižke rodiny Pružinovej-Izingovej. Aj v slovenskej štúdii sa autorka zmieňuje o rukopisnom zošite starého otca A. Forišekovej, ktorý písal od konca 19. storočia a v prepise na počítači má 48 strán. Viacero publikácií je uložených v sídle Slovenskej samosprávy v Tatabányi-Bánhide.

Mária Žiláková podrobne analyzuje zozbierané relikty v prvom rade z jazykového hľadiska. Po obsahovej stránke letáky a rukopisný zošit zatiaľ presne nekatalogizovala.

Záverom štúdie konštatuje: „Fakt, že v bánhidských rodinách sa dodnes uchoval solídny počet náboženskej literatúry v slovenskom jazyku... odkazuje na silnú citovú väzbu k svojmu (pôvodnému) materinskému jazyku a svojej slovenskej kultúre. Situácia, ktorú postrehol Jozef Štolc, je zároveň dokladom, ako cez dvojjazyčnosť v cirkvi došlo v oficiálnej cirkevnej sfére k výmene jazyka. Správanie sa veriacich Bánhiďanov počas opísanej omše mohla vyvolať aj negatívna citová motivácia voči Presídľovacej komisii,“ konštatuje Mária Žiláková.

Po štúdiách sú do brožúry zaradené religiózne piesne a modlitby v pôvodnom jazyku.

Publikácia Cirkevné piesne v rukopisnom zošite z Bánhidy so štúdiou Márie Žilákovej Vplyv jarmočnej/letákovej literatúry na obradný jazyk Bánhiďanov je vzácnym príspevkom k zachovaniu pamiatok tradičnej slovenskej kultúry Slovákov v Maďarsku.

vzs