Popolcovou stredou, ktorá tohto roku pripadla na 5. marca, sa v rímskokatolíckej cirkvi začalo 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na Veľkú noc - najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka. Znamená koniec fašiangov, obdobia zábav, plesov a karnevalov.

Popolcová streda je pre katolíkov spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. 

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v tento deň v katolíckych kostoloch je posvätenie popola. Kňazi alebo diakoni robia popolom znak kríža na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš”, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium”. Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti, vyzýva na pokánie a pokoru. Popol je však aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania. Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele.

Pre evanjelikov sa začína pôst prvou pôstnou nedeľou.

Pre gréckokatolíkov (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, sa Veľký štyridsaťdňový pôst - Svätá štyridsiatnica pred Veľkou nocou čiže Paschou začína o dva dni skôr ako u rímskokatolíkov, teda 3. marca, a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou (Bielou sobotou). Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele, zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú.

Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú tohto roku Veľkonočnú nedeľu sláviť tiež 20. apríla.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu.

Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci. Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Tak sa „postíme” aj vtedy, keď premáhame svoje žiadosti, náruživosti, svoju telesnosť, alebo sa tiež zdržujeme dovolených pôžitkov.

Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini”, ktorou uviedol v cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie.

Sprac. vzs