Živé cyrilometodské a svätoklementské dedičstvo v pilíšskom Kestúci

Na svete nejestvuje v podstate ani jeden štát, ktorý by bol jednonárodný. V každom žije popri majoritnom národe jedna, ale často niekoľko väčších a viac menších skupín obyvateľstva, ktoré sa hlásia k dajakej národnej alebo etnickej menšine. Každý národ, ale aj národné a etnické menšiny si opatrujú svoje korene, tradície a pamiatky minulosti.

Posolstvo pápeža sv. Jána Pavla II. k Svetovému dňu mieru 1. januára 1989 sa dotýka jedného z najaktuálnejších problémov spoločnosti. Vyjadruje to už jeho titul: „Na budovanie pokoja treba rešpektovať menšiny”.

Pápež sv. Ján Pavol II. nám kladie na srdce: „Zostávajte verní svojmu duchovnému dedičstvu!” ako prameň našich duchovných koreňov, z ktorých musí vyrastať celá naša budúcnosť. V týchto slovách sú zahrnuté najvyššie hodnoty ľudu a národa: viera, vernosť Kristovi a svojmu národu, mravný charakter a snaha spojiť sa s Európskym domom.

Keď sv. Ján Pavol ll. 31. decembra 1980 vyhlásil sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, dal najavo svetu, že kresťanstvo slovanskej časti starého kontinentu má svoj pôvod práve v rozsiahlej misijnej činnosti solúnskych bratov a ich učeníkov.

Cyrilometodská tradícia je tradíciou európskou. Spisovný jazyk starosloviensky, ktorý apoštoli Slovanov sv. Cyril a Metod vytvorili, bol v Európe tretím, resp. štvrtým spisovným jazykom, okrem latinčiny a gréčtiny. Všetky ostatné jazyky sú mladšie.

Pápež sv. Ján Pavol II. vydal 2. júna 1985 osobitnú encykliku Slavorum Apostoli - Apoštoli Slovanov, ktorú napísal pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda. Pápež v nej predstavuje solúnskych bratov ako vzory pre modernú misionársku prácu, predchodcov ekumenizmu a budovateľov kresťanskej Európy. Je to doteraz najhlbšie ocenenie zásluh sv. Cyrila a Metoda:

„…patrí sa teda, aby celá Cirkev oslávila dôstojne a radostne tisícsté výročie dovŕšenia apoštolského diela prvého arcibiskupa vysväteného v Ríme pre slovanské národy, t. j. Metoda a jeho brata Cyrila, a pritom si pripomenúť, že tieto národy tým vstúpili na javisko dejín spásy a boli takým spôsobom začlenené do počtu európskych národov, ktoré už v predošlých stáročiach prijali evanjeliové posolstvo. Všetci istotne chápu, s akou hlbokou radosťou sa na tejto oslave chce zúčastniť prvý syn slovanského rodu, povolaný po skoro dvetisíc rokoch na biskupskú stolicu sv. Petra v Ríme.”

Uhorsko sa stalo takmer na celé tisícročie domovom našich predkov, Slováci si priniesli všetko, čo zdedili z čias svojej štátnej samostatnosti: predovšetkým svojou cyrilometodskou kresťanskou kultúrou prevyšovali ostatné národy, ktoré obývali územie vznikajúceho Uhorska. O náboženskom a kultúrnom raste Uhorska svedčia početné kláštory, ktoré boli centrami nielen náboženského, ale aj kultúrneho a hospodárskeho života.

Už viac ako tisíc rokov sa hrdo hlásime ku kresťanským hodnotám, k cyrilometodskej, ako aj k svätoštefanskej tradícii, ako sme zvykli hovoriť: k dedičstvu otcov. Pojem dedičstvo otcov nás privádza ku koreňom a k základom cyrilometodskej tradície, predovšetkým k obom apoštolom Slovanov a zároveň k postoju všeobecnej Cirkvi k nim.

Úcta k slovanským apoštolom sv. Cyrilovi a Metodovi na Slovensku zapúšťala hlboké korene a bola živá počas celých stáročí. Teraz sa pozrime, aké sú kresťanské korene a tradície v pilíšskej oblasti a nakoľko sa zachovali.

Myslím si, že aj my - Slováci žijúci v pilíšskej oblasti - by sme mali byť hrdí na svoje kresťanské cyrilometodské korene a tradície, ktoré sú staršie ako svätoštefanské a pritom ojedinelé v Maďarsku.

Pilíš patrí medzi jedinečné oblasti Maďarska nielen svojou bohatou históriou od najdávnejších čias, ale aj nevšednou koncentráciou umelecko-historických pamiatok a prírodných krás, ako aj zložením obyvateľstva.

Po celé stáročia žili v pilíšskej oblasti v pokoji vedľa seba príslušníci viacerých národností: Arménci, Bulhari, Chorváti, Maďari, Nemci, Rómovia, Slováci, Srbi a v menšom počte Židia. Pestrosť národnostných pomerov sa osobitným spôsobom premietla aj do pomerov náboženských. Religiózna štruktúra obyvateľstva pilíšskej oblasti bola pomerne homogénna a s výsadným postavením rímskokatolíkov. Slovenské, chorvátske, nemecké, arménske a rómske obyvateľstvo uprednostňovalo rímskokatolícke náboženstvo, Bulhari a Srbi ortodoxné - pravoslávne a Židia judaizmus.

„Stoj noha, posvätné sú miesta, kdekoľvek kráčaš, lebo do dnešného dňa mená miest, riek i potokov hovoria o našej prítomnosti na oných územiach” - slová básnika, evanjelického farára Jána Kollára, ktorý pôsobil v Pešti viac desaťročí, sa vzťahujú aj na nás, potomkov Slovákov v pilíšskej oblasti.

Korene pilíšskych osád nájdeme už v dobe Veľkej Moravy, veď z historických spisov vieme, že v zadunajskej Panónii žili Slovania pred príchodom Maďarov.

V živote jednotlivca, rodiny, národa, Božieho ľudu sú hodnoty, o ktorých nemožno nehovoriť, lebo ich odovzdávanie z generácie na generáciu tvorí nosný pilier vlastnej, národnostnej, národnej a náboženskej identity. Odkaz - dedičstvo solúnskych bratov - nemožno zrieďovať ani vyberať si z neho len to, čo nám príde práve vhod. Možno ho prijať len v celku a v jednote jeho troch rozmerov: náboženského, kultúrneho a spoločenského.

Pápež Pavol VI. o tom výstižne povedal:

„Keď sa zamýšľame nad významom apoštolátu dvoch Solúnčanov, jasne vidíme, že bol pre vašich predkov najštedrejším Božím darom. Veď oni hlásením evanjelia priviedli slovanské národy do lona Cirkvi, okrem toho vytvorením novej abecedy a uzákonením spisovného jazyka otvorili brány vedy a kultúry. Vďaka ich dielu otvoril sa vám prístup k literatúre Východu a Západu. Cirkev v týchto krajinách dosiahla riadne usporiadanie, aj civilné právo bolo poznačené pravidlami plných múdrostí. Právom im teda patrí názov otcov vlasti, lebo podľa všeobecného presvedčenia im treba ďakovať za to, že sa vaše národy dostali do počtu kultúrne najvyspelejších národov.”

(Pavol VI., Antique nobilitatis, 2.2.1969)

Úcta k sv. Cyrilovi a Metodovi je dodnes živá v pilíšskej oblasti a to najmä v jednej osade. Svojrázna pilíšska slovenská obec Kestúc - Kesztölc s terasovitými uličkami je spolu s Klášterom - Klastrompuszta široko-ďaleko vyhľadávaná pre svoje malebné okolie a bohatú históriu. Na budove miestnej samosprávy je mramorová tabuľa, ktorá označuje dve dáta 1062-1962, z čoho jasne vyplýva, že dedina si v roku 1962 pripomínala 900. výročie svojho založenia.

Bývalý misionár, kňaz v Kestúci Dr. Pál Kárpáti (1905-1977), ktorý pochádzal zo Slovenska, nebol archeológom z povolania, iba milovníkom histórie a starožitností. Počas svojej dlhoročnej dušpastierskej služby v Kestúci si obľúbil túto obec aj tu žijúcich Slovákov. Vďaka svojej húževnatej bádateľskej činnosti objavil dôkazy toho, že Kestúc je oveľa staršia osada, ako to doposiaľ historiografia predpokladala. Dr. Pál Kárpáti pochodil celý rad domácich a zahraničných archívov, kde húževnato bádal a aj našiel veľmi cenné, doposiaľ neznáme historické fakty, vzťahujúce sa na dejiny Kestúca. Pomocou týchto poznatkov zistil, že Kestúc a jeho okolie boli osídlené od pradávna. V chotári Kestúca objavil v dvojmetrovej hĺbke viac ako 100 popolcových urien, ktorých vek odhadujú odborníci na tri- až štyritisíc rokov. Väčšina urien, do ktorých ukladali nedohorené pozostatky kostí príslušného kmeňa, je hladká a jednoduchá. Je však medzi nimi jedna unikátna, zhotovená zvláštnou technikou, ktorá právom vzbudila pozornosť odborníkov, keďže svedčí o vysokej úrovni zhotovenia, ako aj o tom, že objavené sídliská sú dôkazom vyspelej spoločnosti.

P. Kárpáti vo svojej, žiaľbohu, doposiaľ neuverejnenej monografii o Kestúci predpokladá, že pôvodné obyvateľstvo bolo slovanského pôvodu. Odôvodňuje aj názov obce Kostelec - Kestúc. Názov obce z etymologického hľadiska dodnes nie je jednoznačne vysvetlený. Totiž v prvých písomných správach sa názov vyskytuje v nasledujúcich variantoch: Castellum - rímsky názov, Kostolec, Castelic, Kestúc - slovanský názov, Kastenholc - germánsky názov, označujúci gaštanový strom. Okrem toho jestvujú aj ďalšie názvy ako Keztelch, Keztenlch, Kezteuch a Kesztúc.

Naši predkovia si postavili prvý kostol okolo roku 863 na Starom cinteri, Eletíši. Potvrdzuje to aj výber patróna kostola - sv. Klementa. Poznamenávame, že patrón kostola, titulus, sa po jeho posvätení alebo požehnaní nemení. Dodávame, že typické patrócium z epochy byzantskej misie - sv. Klementa, pápeža, mučeníka je aj na Slovensku zriedkavé. V Maďarsku sú iba tri kostoly a to v Zadunajsku, počítajúc aj kestúcky. Podľa kroniky sa na vysviacke kostola zúčastnili aj solúnski bratia, apoštoli Slovanov - sv. Cyril a Metod. Vynára sa otázka, či na ich podnet si vybrali za patróna sv. Klementa, ktorého telesné pozostatky sú zamurované do oltárneho kameňa. Možno, že jeho kult priniesli ďalšie dve prisťahovalecké vlny Slovákov - po tatárskom a po tureckom vpáde.

Isté však je, že úctu sv. Klementa rímskeho šírili oni. Prečo?

Sv. Cyril a Metod objavili hrob mučeníka sv. Klementa na Kryme a jeho telesné pozostatky zobrali najprv do Carihradu, odtiaľ na Veľkú Moravu a napokon do Ríma, kde boli uložené v starokresťanskej bazilike sv. Klementa, neďaleko Kolosea.

Druhý kostol v Kestúci, postavený v barokovom štýle, vybudovali talianski architekti a jeho vysviacka sa konala 16. novembra 1800. Je zasvätený sv. Klementovi, ako aj predchádzajúci. Od r. 1987 sa v kostole nachádza hlavná oltárna mozaika o rozmeroch 3 x 4,5 m, znázorňujúca „Zázrak sv. Klementa”. Jej autorom je miestny rodák Tibor Nyilasi, ktorý žije v Kanade. Okrem oltárnej mozaiky kostol zdobia mozaiky sv. Cyrila a Metoda. Vyhotovili ich talianski mozaikári Ernesto Paolini a Lorenzo Del Bene. Mozaika sv. Metoda bola vyhotovená v r. 1985 pri príležitosti 1100. výročia jeho smrti a sv. Cyrila o rok neskôr.

Rok sv. Cyrila a Metoda pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu na územie dnešného Slovenska bol významný aj pre Kestúčanov. Kestúcki veriaci si 24. novembra 2013 prišli uctiť solúnskych bratov a svojho patróna na odpustovú slávnosť. Na záver eucharistického slávenia, relikvie mučeníka sv. Klementa, ktoré prišli z Ríma do Ostrihomskej baziliky, odovzdali kestúckemu kostolu. Vzácne relikvie sv. Klementa uložili do presklenej schránky, ktorá je umiestnená vedľa stredovekého kríža, pochádzajúceho z prvého kestúckeho kostola na Starom cinteri z roku 863.

Starší dedinčania, ako aj moja mama a stará mama, sa ešte dobre pamätali na tri predchádzajúce podobizne sv. Klementa a solúnskych bratov, ktoré zdobili kestúcky Kostol sv. Klementa. Mozaiky, ktoré chcú zachovávať a posilniť cyrilometodské a svätoklementské dedičstvo v slovenských katolíkoch žijúcich v Kestúci a jeho okolí aj v treťom tisícročí a odovzdať ich duchovné dedičstvo aj ďalším generáciám, svedčia o stále žijúcej úcte k týmto významným predkom. Navyše dokazujú, že my, Slováci v Maďarsku, ako aj krajania vo svete, patríme k priamym dedičom evanjelizačného diela svätých solúnskych bratov Konštantína - Cyrila a Metoda. Aj, my, slovenskí katolíci žijúci v Maďarsku, by sme chceli chrániť a pestovať toto naše duchovné dedičstvo, vďaka ktorému sme prežili v tejto krajine takmer tristo rokov!

Ildika Fúziková
rodáčka z Kestúca, novinárka,
členka Náboženského výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku