odpovedá predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnai

- Dňa 21. júla uplynulo 140. rokov od úmrtia významného katolíckeho kňaza, organizátora literárneho života, vydavateľa, publicistu Jozefa Karola Viktorina. Váš zbor už niekoľko rokov uctieva pamiatku tohto významného slovenského činiteľa a teraz ste zorganizovali aj spomienkovú slávnosť vo Vyšehrade. Ako prebiehala táto slávnosť?

- Spomienkovú slávnosť sme usporiadali spolu so Slovenským inštitútom v Budapešti, Samosprávou mesta Vyšehrad a Maďarským národným múzeom - Múzeom kráľa Mateja vo Vyšehrade. Na podujatí pred Základnou školou Lajosa Áprilyho sa prezentovali slovenské samosprávy niektorých obvodov hlavného mesta a Slovenská samospráva Budapešti. Prítomným sa prihovorili primátor mesta András Félegyházi, riaditeľ SI Gabriel Hushegyi, ako aj archeológ, muzeológ a vedecký pracovník Maďarského národného múzea Péter Gróf, ktorý pripomenul, že Viktorin bol vlastne krstným otcom múzea Mateja Korvína vo Vyšehrade. Ja som sa vo svojom príhovore zameral na to, že J. K. Viktorin, slovenský katolícky farár, ktorý osem rokov pôsobil v tomto meste, paralelne so svojou národnobuditeľskou činnosťou urobil veľa za Vyšehrad. Ako príklad som spomenul, že z jeho iniciatívy sa Vyšehrad stal odrazovým bodom organizovanej ochrany historických pamiatok a cestovný ruch tu predbehol také regióny, ako sú Tatry alebo šopronské vrchy. Po vymenovaní za farára vo Vyšehrade sa Viktorin začal zaujímať o tunajšie pomery a čoskoro dospel k rozhodnutiu, že je nevyhnutne potrebné zachrániť pred skazou zanedbané zrúcaniny tamojšieho hradu. Za najdôležitejšie považoval vybudovanie cesty vedúcej k hradu. Tento jeho úmysel napokon podporilo verejnoprospešnou prácou aj dovtedy pomerne ľahostajné obyvateľstvo obce. Najmä na vlastné trovy a čiastočne z dobrovoľných príspevkov sa podarilo vybudovať pohodlnú cestu od stredu obce cez Kalváriu až po horné hradné ruiny. Išlo o akciu, ktorá nemala obdobu v celej krajine. Skôr ako v okolí Budína a na šopronskej vrchovine tu vznikla prvá promenáda v Uhorsku, slúžiaca turistickým účelom. Viktorin si však uvedomoval, že sprístupnenie zrúcanín samo osebe ešte nestačí k tomu, aby vzbudil všeobecný záujem o Vyšehrad. Preto oživil legendu o Kláre Záchovej. Pri samej pevnosti chcel postaviť pamätník tejto nevinne zabitej deve. V roku 1868 dal zhotoviť železný kríž vysoký deväť stôp, na jednej strane pozlátený, s nápisom pripomínajúcim pamiatku K. Záchovej, ktorý umiestnili na skalnatom výčnelku. Jeho prvoradým úmyslom a cieľom totiž bolo usmerniť k Vyšehradu záujem obyvateľstva krajiny a osobitne hlavného mesta. Dosiahnuť, aby sa Vyšehrad dostal do centra všeobecnej pozornosti a aby sa tak záchrana tunajších historických pamiatok stala vecou celej krajiny.

Po príhovoroch sme položili vence k pamätnej tabuli a zišli sa na milom pohostení v paláci kráľa Mateja, kde nás odprevadil P. Gróf.

(ef)