V nedeľu 27. júla sa v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave konala XXII. spomienka na svätého Gorazda, ktorú pripravili Národné osvetové centrum Bratislava, Bratislavská gréckokatolícka eparchia, Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, Matica slovenská Martin a Spoločnosť svätého Gorazda. Spomienka bola súčasťou XXV. svätogorazdovských dní na Slovensku a Dekády svätého Gorazda na Slovensku 2005 - 2015, nad ktorými prevzal záštitu prezident Slovenskej republiky.

Pomyselná svätogorazdovská žatva na Slovensku kulminuje každoročne koncom mesiaca júla okrem iného aj preto, že na 27. júl je v liturgickom kalendári stanovená spomienka na svätého Gorazda a spoločníkov. Spoločníkmi Gorazda sú Kliment, Naum, Angelár a Sáva. V prameňoch sa dozvedáme, že pápež Hadrián II. schválil používanie staroslovenčiny pri bohoslužbách (867) a sám položil bohoslužobné knihy na oltár v Bazilikách sv. Petra a Santa Mária Maggiore. Zároveň boli za kňazov vysvätení Gorazd, Kliment a Naum a za diakonov Angelár a Sáva, už tu sa prvýkrát spomína pätica, ktorú dnes poznáme pod pomenovaním Gorazd a spoločníci. Títo novosvätenci slávili spolu s Metodom a Cyrilom bohoslužby v uvedených bazilikách už v staroslovenčine.

Bratislavská spomienka na sv. Gorazda sa začala modlitbou večierne, ktorú slúžil o. Rastislav Čižik. Po nej sa prítomným prihovoril predseda Spoločnosti svätého Gorazda Miroslav Holečko. Vo svojom príhovore poukázal na osobnosť sv. Gorazda, pokračovateľa a nositeľa diela solúnskych bratov na Veľkej Morave. Prítomní si vypočuli aj verše Gorazda Zvonického a Michala Chudu venované sv. Gorazdovi v podaní Ľubomíra Hallona.

Súčasťou hudobno-poetickej kompozície Na chválu a slávu svätému Gorazdovi, ktorú režijne a scénaristicky pripravil Miroslav Holečko, bolo aj vystúpenie mužského speváckeho zboru Rodokmeň pod vedením prof. Ladislava Haláska. V podaní zboru odzneli cirkevnoslovenské liturgické piesne v úprave Štefana Ladižinského, ako aj národné hymnické piesne Aká si mi krásna, Bože, čos ráčil.

Stanislav Gábor