Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti každý rok v máji v rámci slovenskej spomienkovej svätej omše vzdáva hold staviteľovi Kostola sv. Ladislava na Námestí mieru, kanonikovi Vojtechovi Uhlárovi.

Nebolo tomu inak ani tento rok, keď sa 9. mája zišli veriaci z Budapešti, aby si po odznení hymnickej piesne Daj Boh šťastia tejto zemi v podaní Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena vypočuli v stručnosti životnú dráhu patróna chudobných, ako V. Uhlára nazývali.

Predsedníčka slovenského zboru Zuzana Hollósyová po slovensky a podpredsedníčka zboru Eva Fábiánová po maďarsky pripomenuli život kanonika, ktorý začiatkom 20. storočia vynaložil veľké úsilie, aby sa kostol postavil. Počas 22 rokov svojej farárskej služby v XIII. obvode sa staral aj o slovenských veriacich, ktorí v tom období tvorili asi tretinu obyvateľstva tejto mestskej časti. Na tom, že môžeme spomínať na významného učiteľa a farára, má veľké zásluhy predošlá poslankyňa zboru Klára Máthéová, ktorá našla pamätnú tabuľu a začala pátrať po velebnom pánovi so slovenským menom. Po úvodných slovách miestny duchovný Antal Kálmán a hosťujúci farár zo Slovenska Stanislav Brtoš požehnali pamätnú tabuľu. Potom k nej položili veniec Z. Hollósyová a podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Tomáš Nagy.

Nasledovala slovenská spomienková omša, ktorú celebroval S. Brtoš, miništrovala Beáta Erdeiová a čítala Gita Tóthová. Počas omše spievali členovia zboru Ozvena pod vedením zástupkyne dirigenta Eriky Csabovej a Márie Šutinskej, na organe hral kantor z Čemeru Michal Tóth.

Farár S. Brtoš povedal: „Stalo sa už tradíciou, že v XIII. obvode sa koná pamätná slávnostná svätá omša, ktorou si uctievame pamiatku kanonika Vojtecha Uhlára. Aj tohto roku som prijal pozvanie slovenskej samosprávy XIII. obvodu. Je pre mňa poctou, že v začatom diele som mohol pokračovať aj ja a byť aj tento rok účastný na takej krásnej slávnosti, ktorú pripravili Slováci. Ako nám hovorí Sväté Písmo v slovách žalmu: „Chváliť nám treba slávnych mužov“. Práve na týchto slovách som postavil aj svoju kázeň, ktorú som predniesol počas slávenia svätej omše. Aj slová evanjelia nás povzbudili k tomu, aby sme zbierali ovocie skutkov, ktoré sú nielen ľudské, ale aj k oslave Božej. Dielo, ktoré vytvoril kanonik Vojtech Uhlár, je takisto ovocím a to dvojakým. Duchovným aj hmotným. To duchovné ovocie je bohatstvo, ktoré zanechal v srdciach ľudí vo svojej dobe, o ktorých sa staral a tým robil priekopnícke dielo medzi ľuďmi v sociálnej oblasti. Za to všetko si určite našiel bohatú odmenu v nebi.

To druhé je hmotné. Dielo, ktoré po sebe zanechal. Krásny chrám, v ktorom našli útočisko mnohí tí, ktorí to potrebovali, či už po hmotnej, alebo duchovnej stránke. Práve za to nám treba ďakovať Bohu, za takých veľkých a slávnych mužov, ktorí vstúpili do Božej služby a ktorých si povolal sám Pán Boh, pre šírenie dobrého diela na tejto zemi. Moje poďakovanie patrí aj novému pánovi farárovi, ktorý mi umožnil pokračovať v tomto diele. O to viac, že je z mladšej generácie a takto pokračuje v šírení dobrého mena kanonika Vojtecha Uhlára. Mal som však aj tú česť stretnúť sa s bývalým pánom farárom Róbertom Hajnalom, ktorý si s láskou spomínal na krásnych 5 rokov spoločného uctievania pamätnej tabule a za spoločné kňazské objatie, ktoré znamenalo pre mňa veľmi veľa. Takto som získal aj ja v predchádzajúcom pánovi farárovi lásku spoločného bratstva a nový pán farár bol ochotný a otvorený pokračovať v dobrej a bohumilej veci. Moje poďakovanie patrí všetkým, s ktorými som sa mohol znovu stretnúť a videl som aj nové a mladé tváre, čo je povzbudením, že dobré dielo nezaniká, ale naopak, nachádza aj nových prívržencov, ktorí si ctia pamiatku veľkého muža, kanonika Vojtecha Uhlára.

Vďaka za vytvorenie krásneho spoločenstva...“

Po svätej omši nasledovalo agapé na dvore kostola, na novom dejisku, kde sa prítomným prihovoril podpredseda CSSM. Ako T. Nagy povedal, treba si zachovať pamiatku predkov, lebo iba tak môžeme kráčať do budúcnosti.

(ef)

Foto: B. Árgyelánová, autorka