Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti uskutočnila zájazd na Slovensko. Jeho cieľom bola obec Ratková, kde sa pred 175 rokmi narodil Daniel Bachát, a vzdanie úcty pri jeho pamätníku.

V Ratkovej nás srdečne privítali na obecnom úrade a miestny evanjelický farár Miroslav Kerekréti nás zaviedol do kostola, kde farárka slovenského evanjelického zboru v Budapešti Hilda Gulácsiová Fabuľová rozprávala o mnohostrannej činnosti rodáka obce medzi Slovákmi v hlavnom meste Uhorska.

Daniel Bachát sa narodil 18. júna 1840 v Ratkovej. Po niekoľkých rokoch pôsobenia v Pribyline sa v roku 1873 stal farárom slovenského evanjelického cirkevného zboru na vtedajšej Kerepešskej ceste v Pešti. Bol slovenský evanjelický kňaz, senior, biskup banského dištriktu, spisovateľ, básnik, prekladateľ, organizátor kultúrneho života a ochotníckeho divadelníctva, patril k významným predstaviteľom slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Budapešti. Bol literárne činný, publikoval hlavne pod pseudonymom Miloslav Dumný. Zariadil nový kostol a v roku 1894 uviedol do prevádzky novú školu.

Daniel Bachát – národovec, literát, organizátor a hlavne evanjelický duchovný a cirkevný hodnostár sa snažil nájsť vždy kompromis, občas aj za cenu ústupkov. V Budapešti pôsobil až do svojej smrti, do 13. apríla 1906. Tu je aj pochovaný.

Po modlitbe sme zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí.., ktorú napísal evanjelický farár Karol Kuzmány.

Na kostolnom nádvorí v Ratkovej je pamätník D. Bacháta, kde sme položili vence. Gotický kostol pochádza z prelomu 15. a 16. storočia s klasicistickým interiérom z roku 1830, barokovo-klasicistická zvonica je z roku 1807. V areáli kostola stojí poschodová klasicistická budova bývalej evanjelickej školy z roku 1818. Na jej múre umiestnili v roku 2012 pamätnú tabuľu, ktorá pripomína, že v tejto škole sa spolu s evanjelickými žiakmi v priateľstve a tolerancii učili aj židovské deti. Architektonický vzhľad obce, tvar domov a celá zástavba v strede obce so štvorcovým námestím, radnicou z roku 1827 a kostolným areálom návštevníkom pripomínajú už iba slávnu minulosť Ratkovej. Súčasný obraz obce, ako sa zvykne hovoriť, je obrazom biedy a utrpenia. Po vyľudnení pôvodného obyvateľstva teraz žije v obci až 80% rómskeho obyvateľstva, takmer všetci bez zamestnania. Vzhľad opustených a tiež aj obývaných domov, rozbité okná na prázdnej farskej budove a chátranie iných historických objektov a domov je veľkým otáznikom ďalšieho osudu obce a jej obyvateľov.

V obecnom dome nás čakalo občerstvenie. Tu sme mali možnosť sa porozprávať s hostiteľmi a poďakovali sme za priateľské prijatie našej veľkej skupiny a za milé pohostenie. Na záver nám pán farár ukázal dom, kde sa narodil Daniel Bachát.

Dúfame, že hospodárska situácia obce sa vylepší, čo úprimne prajeme všetkým obyvateľom Ratkovej.

Ružena Czifrová

Foto: Vojtech Csizmadia