V Budapešti blahorečili rádovú sestru, rodáčku z Košíc

Rádovú sestru Sáru Salkaháziovú, ktorá za pomoc židom počas druhej svetovej vojny zaplatila životom, blahorečil 17. septembra v zastúpení pápeža v Bazilike sv. Štefana prímas, ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup Péter Erdő.

Pápež Benedikt XVI., ktorý na rozdiel od svojho predchodcu Jána Pavla II. previedol blahorečenia do právomocí príslušných diecéz, dal súhlas na blahorečenie rodáčky z Košíc 28. apríla 2006. Blahorečená, pôvodným menom Sarolta Schalkházová bola dcérou významného košického hoteliera. Učiteľka, vyučená knihviazačka, neskôr majiteľka novinárskeho preukazu, publikujúca vo viacerých maďarských periodikách na území bývalého Československa, zostala jeho občiankou až do roku 1937, keď dostala ponuku na misionársku činnosť v Brazílii. Z tej nakoniec však zišlo. V tom čase bola už Sára od roku 1929 členkou Spoločenstva sociálnych sestier, ktoré zriadili v Maďarsku o šesť rokov skôr. Pomáhala sociálne slabým, mladým dievčatám i robotníčkam. Svoje priezvisko si pomaďarčila až počas druhej svetovej vojny v roku 1942, vyplýva z informácií cirkevných zdrojov. Po okupácii krajiny nemeckými jednotkami a začiatku deportácií v marci 1944 sa spoločne s kolegyňami podieľala významnou mierou na pomoci prenasledovaným a ich záchrane. Spomínanému spoločenstvu vďačí za život asi tisícka ľudí, osobne Sáre podľa cirkevných zdrojov asi 100 osôb. Sestru Sáru spoločne s jej štyrmi „podozrivými” zverenkyňami a učiteľkou náboženstva nakoniec 27. decembra 1944 zadržali, ešte v ten istý deň popravili a hodili do ľadových vôd Dunaja maďarskí fašisti. Naposledy sa na území dnešného Maďarska uskutočnilo blahorečenie v roku 1083, keď sa tejto pocty dostalo kráľovi Štefanovi I., jeho synovi Imrichovi, ako aj pohanskými povstalcami zavraždenému vychovávateľovi druhého z nich, talianskemu mníchovi Gerhardovi.

Svätý Otec Benedikt XVI. podpísal dňa 28.apríla 2006 dekrét o blahorečení Božej služobnice sestry Sáry Salkaházi, ktorá pochádza zo Slovenska. Sestra Sára Salkaházi sa narodila 11. mája l899 ako druhé z troch detí, rodičom Leopoldovi a Klotilde. Školské vzdelanie až po dosiahnutie učiteľského diplomu absolvovala v Košiciach. Ako učiteľka pôsobila l rok. Vyučila sa za kníhviazačku a v roku 1919 začala prispievať do rôznych maďarských periodík v Československu. Ešte v tom istom roku dostala novinársky preukaz. Živo sa zapájala do verejného života svojho rodného mesta a vo svojich fejtónoch a novelách pohotovo reagovala na dané udalosti. V roku 1927 sa zoznámila so sociálnymi sestrami v Košiciach, kde po prijatí do Spoločnosti, v roku 1929 organizovala Charitu. Neskôr v Komárne okrem vedenia Charity pôsobila ako katechétka a redaktorka časopisu „Katolícka žena”. V spolupráci s Lujzou Eszterházyovou organizovali Združenie katolíckych žien a sestra Sára bola do roku 1937 vedúcou celoštátnej organizácie združenia. V tom čase veľa cestovala, organizovala kurzy a prednášala na rôznych podujatiach katolíckych žien a dievčat. Pre naplnenie túžby stať sa misionárkou v Južnej Amerike, so súhlasom generálnej predstavenej sestry Margity Slachtovej, sestra Sára v roku 1937 definitívne odišla z Košíc do Budapešti. Udalosti II. svetovej vojny jej však znemožnili vycestovať do brazílskej misie. V tom čase píše vo svojom denníku: „Už ani o to neprosím, aby som sa dostala na misie do Brazílie, prosím iba o to, aby som mohla sväto žiť, sväto slúžiť Pánu Bohu.” Zostala v Budapešti, kde založila 5 nových domovov pre katolícke robotnícke ženy a dievčatá. Organizovala pre ne študijné a duchovné dni. V roku 1940 zložila doživotné sľuby. Jej novým mottom bolo: „ Alleluja! Ecce ego, mitte me! „ (Hľa, tu som, pošli mňa!) Stále silnejšie v nej tlela túžba, aby mohla svoj život obetovať „pre prípad, ak by nastala doba prenasledovania Cirkvi, Spoločnosti a sestier”(citát z obetovania jej života). Dostala súhlas. Obetovanie vykonala v úplnej tajnosti, v prítomnosti predstavených Spoločnosti, v kaplnke Svätého Ducha budapeštianskeho materského domu, koncom septembra roku 1943. 27. decembra 1944 odpovedal Boh na ponuku sebaobetovania sestry Sáry. Na základe udania „nyilasi” obkľúčili Robotnícky ženský domov na ulici Bokréta v Budapešti, ktorý viedla sestra Sára. Pátrali po Židoch a zaistili štyri podozrivé osoby. Sestra Sára práve nebola v dome, prišla až na koniec akcie. Mohla sa zachrániť, ale neurobila to. Vedome obetovala svoj život za záchranu sestier a prenasledovaných. Ako zodpovednú vedúcu domu aj ju spolu so štyrmi jej chránenkami a katechétkou Vilmou Bernovitszovou, ako to bolo vtedy zvykom, bez akéhokoľvek vypočúvania, odvliekli a podľa očitého svedka ich ešte v ten istý večer, vyzlečené donaha, odstrelili do ľadového Dunaja. Sestra Sára si minútu pred popravou pokľakla a obrátená smerom k svojim vrahom, s očami pozdvihnutými k nebesiam, prežehnala sa veľkým krížom. Pán Boh prijal obetu jej života, jej martýrium sa naplnilo. Za prejav jej hrdinskej lásky pri záchrane Židov, udelila Izraelská vláda sestre Sáre Salkaházi vyznamenanie In memoriam a v JAD WASHEM na jej počesť vysadili strom úcty a vďaky. Svätá stolica v januári 1997 dala súhlas k začiatku procesu blahorečenia sestry Sáry Salkaházi.