Košické Štátne divadlo v Budapešti

Posolstvo divadelnej hry Terezka - hrdinka dnešných dní oslovilo aj naše obecenstvo, takže chýr o tejto hre si, našťastie, našiel cestu aj k nám...

- Som nesmierne rád, že Štátne divadlo v Košiciach má možnosť vystúpil v kruhu krajanov žijúcich v zahraničí, hoci nie sme zájazdové divadlo. Pred niekoľkými mesiacmi sme vystupovali vo Vojvodine a teraz na pozvanie Celoštátnej slovenskej samosprávy máme možnosť prezentovať sa v Budapešti, a to inscenáciou Lenky Lagronovej (1963) - Terezka, - povedal nám riaditeľ Štátneho divadla v Košiciach a dramaturg predstavenia Peter Himič, ktorý nám o hre a jej zákulisia veľa prezradil. Predstavenie, ktoré sa konalo 20. októbra v Paláci Dunaj, prilákalo divákov nielen z Budapešti, ale aj z Dabašu-Šáre, Ečeru, Pilíšskej Čaby, Santova a z Mlynkov, ktorých sprevádzal miestny dekan Kálmán Ackermann.

Terezka mnohých oslovila svojím životom

- Štátne divadlo v Košiciach sa rozhodlo, že v časoch veľkorozpočtových muzikálov zaboduje žánrom, ktorý v slovenských divadlách zatiaľ nemá veľké zastúpenie. O priazeň divákov unudených akčnými hrdinami a superzbraňami bojuje už od 8. októbra 2004 nežná mladá žena - sv. Terezka, protagonistka inscenácie košického divadla. Inscenácia Lenky Lagronovej potvrdzuje, že aj svätica, akou bola rehoľníčka svätá Terezka z Lisieux, môže byť príťažlivou hrdinkou dnešných čias. Pridŕžali sme sa pôvodnej autorkinej predlohy. Hra zachytáva predovšetkým najvýznamnejšie udalosti zo života svätej Terezky z Lisieux (1873-1897) nie z pohľadu teologického či konfesionálneho, ale skôr umeleckého. Divák si takto môže uvedomiť, že hrdinom dnešných čias nemusí byť len akčná postava, alebo ten, kto dokáže všetko vyriešiť na počkanie. Svätá Terezka nám ukazuje, že to môže byť aj jednoduchá a skromná mladá žena. Napriek tomu, že zomrela veľmi mladá, vo veku 24 rokov, dokázala svojím príkladným životom osloviť mnohých. Chceli sme priblížiť pravého hrdinu aj pre tých, ktorým je viera cudzia alebo k nej majú indiferentný vzťah. Moderná spoločnosť nemôže ignorovať skutočnosti overené dvoma tisíckami rokov a tváriť sa, akoby tu neboli, - povedal riaditeľ ŠD Peter Himič.

O uctievaní Terezky svedčí aj skutočnosť, že samotný proces blahorečenia a následného svätorečenia sa udial vo veľmi krátkom čase. Po jej smrti sa úcta k nej rýchlo rozšírila po celom svete. Cirkev ocenila jej misionárske ideály a jej priamu spoluprácu s misionármi modlitbou a obetavosťou. Roku 1927 ju vyhlásila spolu so svätým Františkom Xaverským za hlavnú patrónku misionárov - mužov i žien a všetkých misií. Nie náhodou to spomíname, veď Svetový deň misií sme slávili v nedeľu, 22. októbra. Posolstvo k Svetovému dňu misií 2006 nám ponúka možnosť zamyslieť sa nad témou Láska - duša misijného poslania.

Autorka hry Lenka Lagronová dostala povolanie žiť v dôvernej blízkosti s Bohom, ale i v blízkosti s umením. Hrou, ktorú ponúka, komunikuje. Delí sa o to, čo prežíva, s čím zápasí a víťazí pomocou milosti. Terézia z Lisieux je vynikajúcou učiteľkou, je „majstrom“. Jej cesta je „byť láskou“: „Milovať. Žiadne veľké skutky. Preto som žila. Vrátim sa na zem a naučím vás milovať Boha. Všetky. Bude to dážď ruží.“

V obsadení sa na pódiu stretla päť žien a jeden muž - otec sv. Terezky v podaní Jozefa Úradníka. Terezku hrala Alena Ďuránová, ktorá vie dobre pracovať so slovom a popritom aj naživo spievať. Annu - Dana Košická, Matku Predstavenú - Beáta Drotárová, Magdalénu - Katarína Horňáková, Vincentu - Ľuba Blaškovičová. Réžia a preklad Matúš Oľha, dramaturgia Peter Himič, scéna a kostýmy Štefan Hudák a hudba Róbert Mankovecký. Hru Terezku okrem Štátneho divadla v Košiciach doteraz naštudovalo české Divadlo Komedie a Divadlo Andreja Bagara v Nitre.

Posolstvo divadelnej hry Terezka - hrdinka dnešných dní oslovilo aj naše obecenstvo, takže chýr o tejto hre si, našťastie, našiel cestu aj k nám, vďaka pozvaniu Celoštátnej slovenskej samosprávy. Ešte dlho budú znieť v našich ušiach povzbudzujúce slová Terezky: „Namiesto toho, aby sa mi tvár skrivila bolesťou, usmievam sa.“

(fúziková)