Vianoce sú sviatky pokoja, štedrosti, lásky, radosti a porozumenia. Vianočný stromček, oplátky, ryba, koledy a darčeky... - atmosféra vianočných sviatkov.

„Zvestujem vám veľkú radosť; dnes sa nám narodil Spasiteľ, Kristus Pán.

Poďte, pokloňme sa Kristovi, ktorý miluje svoju Cirkev!“ (Lk 2, 10-11)

Ľudia majú zvyk pripomínať si meniny a hlavne narodeniny a to nielen svoje, ale i svojich blízkych a priateľov. Ak sme si blízki v každodennom živote, tak v týchto dňoch, keď si pripomíname príchod lásky na túto zem, sme si všetci ešte bližší. Zbližuje nás Boh, ktorý z lásky k nám prišiel na túto zem...

Vianoce, ktoré sa pokladajú za najkrajšie sviatky roka, sú pripomienkou narodenia Ježiša Krista, ktorý je osobitne blízky nám - veriacim.

„V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila ho do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2, 10-11)

Vianoce sú sviatky pokoja, štedrosti, lásky, radosti a porozumenia. Vianočný stromček, oplátky, ryba, koledy a darčeky sa nám od útleho detstva spájajú s atmosférou vianočných sviatkov. Vianoce sa, samozrejme, spájajú aj so snehom, ktorý spravidla sprevádza narodenie Ježiša Krista.

Aké veľké je tajomstvo Vianoc? Ono nás pozýva rozjímať nad dobrotou nášho nebeského Otca. Otec sa delí so svojimi deťmi o všetko, čo vlastní; predovšetkým je ochotný obetovať vlastný život za život svojho syna! A predsa Boh Otec nás tak miloval, že nám daroval svojho Syna, ako hovorí sám Ježiš Nikodémovi:

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby sa skrze neho svet spasil.“ (Jn 3, 16-17)

Bez narodenia Syna Božieho nikto by sa nebol narodil a Boh by nebol nič stvoril. Stvoril nás preto, že vedel, že toto Dieťa bude jedným z nás.

Vianoce sú sviatkami radosti, pretože po celú večnosť budeme žiť v Bohu, v Jeho dobrote, ktorá prekoná všetky naše očakávania. Vo svetle Božej lásky milujme všetkých našich bratov i sestry a cíťme sa naozaj jedno v Kristovi.

„Nech vás čaro Vianoc hreje, nech vám šťastie stále praje, nech vám dobre zdravie slúži a hojnosť, po čom myseľ túži.“

Betlehem - dom chleba

Betlehem znamená v hebrejčine dom chleba, v arabčine dom mäsa. Pod týmto názvom si však väčšina z nás nepredstaví ani chlieb, ani mäso, ale mesto neďaleko Jeruzalema, alebo symbol Vianoc a narodenia Ježiša Krista - svätú rodinu s novorodeniatkom v jasličkách. Prvý betlehem vytvoril František z Assisi, zakladateľ rádu františkánov, ktorý hlásal milovať Krista, žiť v chudobe a pomáhať najbiednejším. Na Vianoce v r. 1223 sa rozhodol, že všetkým ukáže, v akom úbohom prostredí sa narodil Kristus. V horách v jaskyni postavil jasličky, vložil do nich bábku dieťaťa a priviedol k nim vola a somárika. Ľudia z okolia a františkáni prichádzali s horiacimi sviecami do jaskynky, kde František pri jasličkách kázal o narodení chudobného kráľa. Ľuďom sa jeho myšlienka zapáčila a postupne sa betlehemy stali neoddeliteľným symbolom Vianoc. Pôvodne bývali v kostoloch a figuríny dosahovali niekedy životnú veľkosť. Dnes sú betlehemy rôzne: drevené, hlinené, papierové, veľké i malé. Poznajú ich aj v Afrike, kde je Ježiško znázornený ako černoško. Základnými postavami betlehemov sú okrem svätej rodiny anjeli, pastieri, ovečky, osol, vôl a iné zvieratká, ktoré v maštaľke zohrievali svojím dychom novorodeniatko. Nad maštaľkou svieti betlehemská hviezda zvestujúca narodenie Pána a často na nej býva nápis: Gloria in excelsis Deo alebo Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Niekedy bývajú súčasťou betlehemov aj traja králi, - mudrci z Východu - Gašpar, Melicher a Baltazár.

Vinšujem vám, vinšujem...

„Keď voňať bude ihličie a plameň sviečky bude hriať, tak my,

Tvoje deti, pri vianočnom stromčeku Ti budeme šťastie a dlhé zdravie priať.“

Najkrajšie sviatky roka - Vianoce si sotva možno predstaviť bez kolied. Koledy sú súčasťou predvianočnej atmosféry ako aj samotných sviatkov.

Pôvodne sa koledou nazýval čas od Štedrého večera do Nového roka, niekde až do Troch kráľov. Meno dostala od latinského „calendae“ - kalendy, ktoré označovalo prvý deň každého mesiaca, v našom prípade začiatok roka a s ním spojený zimný slnovrat, najväčší sviatok roka. Pod slovom koleda sa skrýva viac významov: vianočná pieseň, výraz, označujúci obchôdzku po domoch - koledovanie, darček a pohostenie ako aj čas od Štedrého večera do troch kráľov.

Keďže sa rok pôvodne začínal už 25. decembra, začínalo sa vtedy aj s koledovaním, ktoré trvalo po celý vianočný čas. V mnohých krajinách tento obrad časom dostal kresťanskú podobu.

Aj piesne k betlehemským hrám nazvali koledami. Hrávali sa takmer v každej našej slovenskej dedine i mestách od Vianoc do Troch kráľov.

Ich základom bola radostná novina – narodenie Ježiška, budenie pastierov, príchod Troch kráľov do Betlehema, prosby a vinše...

Koledníci chodili s betlehemskou hviezdou a jasličkami, často oblečení do rúcha Troch kráľov, pastierov a anjela. Gazdovi vinšovali zdravie a bohatú úrodu, ostatným pokoj, radosť a všetko dobré. Od gazdinej ako odmenu dostávali rôzne dary - koláče, jabĺčka, ale i peniaze.

Bohužiaľ, betlehemské vianočné hry sa postupne vytrácajú z našich osád, symbolika jasličiek, koledy i vinšovačky ešte zostali pekným zvykom.

V súčasnosti pod koledou rozumieme pieseň, ktorá sa spieva počas vianočných sviatkov a v prenesenom význame i dar, ktorý si koledník vykoleduje. Melodicky sú koledy veľmi blízke detským a pastierskym ľudovým piesňam. Majú archaické nápevy a rytmy: „Narodil sa Kristus Pán; Búvaj, dieťa krásne; Čas radosti, veselosti; Povedzte nám pastierove; Poďme bratia do Betlema...

Najznámejšia a svetochýrna koleda je „Tichá noc, svätá noc...“ - Stille Nacht, ktorá prvýkrát zaznela na Vianoce v roku 1818 v malej rakúskej dedinke v Oberndorf v Alpách a obletela celý svet. Skomponoval ju Rakúšan Franz Xaver Gruber a slová zložil 26-ročný farár Josef Mohr z Oberndorfu. Dodnes bola preložená do 218 jazykov.

„Tichá noc, svätá noc! Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar. Sladký Ježiško spí, sní, nebeský ticho spí, sní.“

Viliam Turčány

Vianočné slovo