V službách mlynských veriacich

Už vyše desať rokov Mária Czinková rod. Klauszová vykonáva vzácnu a ušľachtilú službu modleníčky v Mlynkoch a to horlivo a obetavo.

„Kto sa modlí, spasí sa; kto sa nemodlí, zatratí sa.“ Zdá sa, že toto tvrdenie svätého Alfonza nemá dnes taký účinok ako kedysi, pretože v mnohých ľuďoch vybledlo presvedčenie o nevyhnutnej potrebe modlitby. Mnohí sa domnievajú, že dnešný človek zápolí s neustálym zhonom a ruchom a nemá čas na pravidelnú modlitbu. Myslia si, že slúžiť cirkvi, chodiť do kostola, modliť sa, rozjímať majú najmä duchovní pastieri, rehoľníci a starší ľudia...

Už v čase prvých kresťanov aj jednoduchí veriaci - laici mohli mať v cirkvi osobitné postavenie a poslanie. Dôstojný priebeh bohoslužieb vyžaduje, aby sa do nich aktívne zapojili aj laickí veriaci. Významnú úlohu vykonáva kostolník, ktorý pripravuje kostol na slávenie bohoslužieb. Spolutvorcami liturgického úkonu sú aj miništranti, lektori, usporiadatelia a modleníčky.

Už vyše desať rokov Mária Czinková rod. Klauszová vykonáva vzácnu a ušľachtilú službu modleníčky v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) a to horlivo, obetavo a nadovšetko s láskou k Pánu Bohu i k Panne Márii. Je to krásna duchovná kytica, ktorú od nej dostávajú mlynskí veriaci. Modlitby, svätý ruženec, litánie, rôzne pobožnosti a náboženské piesne - to sú žiarivé a vybrúsené diamanty, ktorými je posiata jej ušľachtilá služba.

- Ako a kedy ste sa stali modleníčkou?

- Semienka tejto mojej služby zasiali moji rodičia ešte v mojom detstve, veď pochádzam z pobožnej rodiny. Moji rodičia - Ladislav a Karolína Klauszovci - boli dlhé roky kostolníkmi v Kostole Povýšenia sv. Kríža v Mlynkoch. Už ako trinásťročná som sa zapojila do Bratstva svätého ruženca a vtedy sa začalo prehlbovať moje náboženské povedomie. Môj duchovný vývoj napomáhali aj pravidelné púte k našej „Studienke“, ku Kaplnke lurdskej Panny Márie. Takže pravidelné púte, modlitby a spev od mladosti patrili k môjmu každodennému životu. Po skončení základnej školy som slúžila na fare, keď som sa ako deväťnásťročná v roku 1963 vydala. Porodila som troch synov, z ktorých najstarší je mentálne postihnutý. Bez mojej hlbokej viery a každodennej modlitby by som ťažšie niesla tento svoj kríž. Moja krstná mama Katarína Czinková bola tiež modleníčka a keď pred desiatimi rokmi zomrela, „zdedila“ som po nej túto službu, ktorú odvtedy pravidelne vykonávam. Žiaľ, v Mlynkoch nemáme pravidelné slovenské sväté omše, ale ročne raz ideme na slovenskú svätú omšu do Kostola svätého Jozefa v Budapešti. My to berieme ako púť, v rámci ktorej získavame čiastočné odpustky.

- Rada chodievate aj putovať, ba ste spoluorganizátorkou pútnických zájazdov Celoštátnej slovenskej samosprávy.

- Po stáročia od skorej jari do jesene, ale najmä v Máriinom mesiaci - v máji - putujú veriaci k mariánskym pútnickým miestam. Slovenskí katolíci žijúci v pilíšskej oblasti začali pravidelne putovať najmä v roku 1994, po založení Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku, ktorého som bola zakladajúcou členkou. Radi chodievame na tieto slovenské púte, kde sa zúčastňujeme na slovenskej svätej omši a všetky pobožnosti vykonávame po slovensky. Keďže spolok zanikol, túto službu prevzal Náboženský podvýbor Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorý organizuje najmä púte na Slovensko, veď naša materská krajina je doslova „posiata“ pútnickými miestami. Na Slovensku zvlášť uctievajú našu nebeskú Matku - Pannu Máriu. Boli sme už v Marianke, Šaštíne, Nitre, Levoči, Bardejove, Spišskej Kapitule, Bratislave a Trnave.

- Bratstvo svätého ruženca pôsobí v Mlynkoch od nepamäti. Zapájajú sa do neho aj mladí veriaci?

- Október je mesiac mariánskej úcty, v ktorom častejšie ako inokedy berieme do rúk svätý ruženec. Posvätný ruženec je rozjímavo-ústna modlitba. Medzi katolíkmi je veľmi obľúbená modlitba posvätného ruženca, ktorá siaha ďaleko do minulosti. Vznikla ako modlitba jednoduchých ľudí, ktorí napodobňovali mníchov v modlitbe liturgie hodín, vynašli si vlastný „žaltár“ pozostávajúci z modlitby 150 Zdravasov. Do Zdravasov vkladali tajomstvá z Ježišovho a Máriinho života. Modlitba posvätného ruženca sa rozšírila v 13. storočí za života sv. Dominika, ktorý v období, keď sa v Európe šírili bludy, založil rehoľu kazateľov - dominikánov. Sv. Dominik rozširoval modlitbu ruženca a nosil modlitbovú šnúru, zvanú Paternoster (Otčenáš), z čoho vznikol ľudový názov „pátričky“. V 16. storočí vznikla dnešná podoba ruženca. Veriaci, ktorí sa chceli modlievať ruženec pravidelne, združovali sa do bratstiev, aby sa vzájomne povzbudzovali a pomáhali si. Ružencové bratstvá z poverenia pápežov po stáročia viedli a vedú bratia dominikáni ako cenné dedičstvo po svojom zakladateľovi. Dnes sú k dominikánskej rehole pripojené: Bratstvo svätého ruženca a Bratstvo živého ruženca. Člen bratstva svätého ruženca sa v priebehu každého týždňa pomodlí jeden veľký ruženec, t. j. 15 desiatkov na úmysel za zosnulých a živých členov bratstva a za obrátenie hriešnikov. Členovia Bratstva živého ruženca sa modlia denne jeden desiatok za obrátenie hriešnikov a za seba navzájom. Stretávajú sa každú prvú nedeľu v mesiaci po litánií a vymieňajú si ružencové tajomstvá. Musím však povedať, že dnes ľudia žijú v neustálom zhone a, žiaľ, odvykli si modliť sa. Našťastie do tejto peknej modlitby sa u nás zapájajú aj príslušníci strednej a mladšej generácie, a to napriek tomu, že ruženec si vyžaduje určitý čas. Zároveň by som chcela pripomenúť, že všetci tí, ktorí sa začnú pravidelne modlievať posvätný ruženec, čoskoro obsiahnu osobitné milosti a pocítia i pomoc vo svojom živote. Ak sa dobre pamätám, pápež Lev XIII. povedal: „Ruženec Panny Márie je najlepším prostriedkom na dosiahnutie dvojakého cieľa: dobre sa modliť a správne žiť.“

- Keďže oslavujeme najväčší kresťanský sviatok - Veľkú noc, chcem sa spýtať, či je aj v Mlynkoch obľúbená pobožnosť Krížovej cesty.

- Pobožnosť Krížovej cesty vznikla v stredoveku. Približne v roku 1300 sa objavili prvé rozjímania Krížovej cesty. Pochádzajú z františkánskeho prostredia. Pobožnosť sa ich zásluhou rýchlo rozšírila medzi ľuďmi. Od 18. storočia začali stavať na viditeľných miestach, najmä na vŕškoch za dedinkami a mestami, „Kalvárie“. Veriaci sa rozhodli umiestniť tu „malé Krížové cesty“, štácie, aby mohli rozmýšľať o Kristovom umučení. Veď Krížová cesta sleduje udalosti Ježišovho umučenia podľa Svätého písma. Na konci je vzkriesenie a oslávený život. Tradične v pôstnom období vykonávame túto pobožnosť Krížovej cesty aj na našej Kalvárii. Osobne však každý môže vykonávať túto pobožnosť kedykoľvek sa mu páči.

„Svetlo Krista, ktorý slávne vstal z mŕtvych, nech zaženie tmu z našich sŕdc a myslí.“ /Rím. misál/ Modleníčke Márii Czinkovej z Mlynkov prajeme, aby jej šľachetnú službu sprevádzala Božia láska v prospech rodákov - bratov a sestier v Kristovi. Nech raz dobrotivý Pán Boh roztvorí pre ňu na príhovor Panny Márie náruč svojho milosrdenstva!

(fúziková)