Blatnohrad ● Svedok panónskych Slovanov

5. júla v Parku sôch v prírode v Blatnohrade položili symbolický základný kameň pamätníka venovaného vierozvestcom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi a kniežatám Pribinovi a Koceľovi.

Z dejín je všeobecne známe, že moravskí Slovania prijali kresťanstvo na rozhraní 8. a 9. storočia, pretože v tomto stredoeurópskom regióne vyvíjali v tých časoch kristianizačnú činnosť talianske a najmä nemecké misie, šíriace kresťanstvo v latinčine.

Tento proces však nebol jednoduchý. Prvá dobová zmienka o Pribinovi znie takto: „Istý Pribina, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanov nad Dunajom, prišiel k Ratbodovi.“ Prišiel, zrejme aj s družinou a domov sa už nikdy nevrátil. Zvyšky svojho života strávil v Zadunajsku, kde ho na dvore salzburského arcibiskupa v Treisme pokrstili a keď mu potom kráľ Ľudovít Nemec zveril roku 846 správu panónskeho Zadunajska, vybudoval Mosapurk - Blatnohrad. O jeho činnosti v Panónii sa zachovalo autentické svedectvo.

„Po uplynutí dvoch alebo troch rokov posvätil kostol ku cti svätého Hrodberta v Salapiugine.“ Významná informácia, pretože Salapiugin je dnešný Zalavár pri Balatone, kde sa Pribinov kostol podarilo nájsť. Jeho základ odkryli v rokoch 1947-1948. Do slovenských dejín sa Pribinu podarilo zakotviť len jedinou vetou:

„Jemu vysvätil niekdajší arcibiskup Adalram kostol za Dunajom na jeho vlastnom majetku zvanom Nitrava.“ Na tomto území bolo Pribinovo kniežatstvo tu zhromažďoval obyvateľov, šíril kresťanstvo, staval kostoly a kláštory, ale aj strategické centrá, kultúrne, hospodárske a vojenské stavby. Na konci Pribinovho života r. 861 je kniežatstvo významným susedom slovanských krajín - Veľkej Moravy, Chorvátska a Bulharska.

Po jeho smrti prevzal vládu jeho syn Koceľ (830-876), ktorý pokračoval v otcovej práci. Podporoval šírenie staroslovienskej kultúry a dielo sv. Cyrila a Metoda, ktorí sa v roku 867 počas svojej misie na Veľkej Morave zastavili na pol roka aj v Blatnohrade. Venovali sa vyučovaniu vyše päťdesiatich vybraných žiakov, pričom aj Koceľ sa naučil čítať knihy napísané v staroslovienčine.

Ako sa však solúnski bratia, apoštoli Slovanov a spolupatróni Európy sv. Cyrila a sv. Metod dostali na Veľkú Moravu?

Moravské knieža Rastislav si z určitých štátnopolitických dôvodov uvedomoval, že je potrebné, aby sa medzi jeho slovansky hovoriacim obyvateľstvom upevňovalo kresťanstvo nie v latinskom, ale v zrozumiteľnom domácom jazyku. Preto požiadal byzantského cisára Michala III., aby poslal na Veľkú Moravu misionárov ovládajúcich slovanskú reč, ktorí by upevňovali a organizovali kresťanstvo v jeho kniežatstve v jazyku zrozumiteľnom pre tamojšie slovanské obyvateľstvo. Byzantský cisár mu vyhovel a v r. 863 prichádza na územie Veľkej Moravy misia veľmi dobre pripravených a mimoriadne vzdelaných solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Význam solúnskych bratov však nespočíva len v ich premyslenom organizovaní cirkvi na pôde moravského kniežatstva, ktoré neskôr vyústilo do pápežom uznaného biskupstva a neskôr arcibiskupstva. Za absolútny kultúrno-spoločenský a jazykový význam ich misie sa považuje Konštantínovo geniálne zostavenie prvého slovanského písma - hlaholiky, oficiálne uznanie staroslovienčiny pápežom Hadriánom II. ako 4. liturgického jazyka popri latinčine, gréčtine a hebrejčine, preklady bohoslužobných kníh a iných textov v spolupráci s bratom Metodom, ako aj vytvorenie pôvodnej staroslovienskej literatúry písanej hlaholikou.

V lete 869 pápežská kúria na podnet Koceľa ustanovila Metoda za panónskeho a veľkomoravského metropolitu. Knieža Koceľ zomrel v roku 876-77, keď sa blížil koniec Veľkomoravskej ríše.

Maďari prichádzali do Zadunajska v rokoch 900-901. Zaujímavá je história samotných počiatkov uhorskej štátnosti, veď staré Uhorsko stvorili predkovia dvoch národov - národa maďarského a národa slovenského vo všetkých jeho neskorších vetvách, teda východnej, západnej i južnej. Maďari neprišli do opustenej krajiny, ale stretli sa tu so starším slovanským osídlením. Toto si na dvoch budúcich kľúčových miestach Uhorska utvorilo svoju štátnosť. Stalo sa tak dávno pred príchodom Maďarov. Menovite na dnešnom Slovensku, ktoré bolo súčasťou Nitrianskeho kniežatstva, neskôr Veľkej Moravy a okolo Blatného jazera, teda Balatonu - kde bolo Panónske kniežatstvo Pribinu, jeho syna Koceľa a ešte neskôr južnopanónskeho Braslava.

Kresťanstvo v týchto dvoch kniežatstvách zapustilo veľmi hlboké korene už od 9. storočia, o čom nás informuje niekoľko historických prameňov. Prvý oficiálne kresťanský kostol bol v Nitre, vysvätený Soľnohradským arcibiskupom okolo roku 930. V oboch prípadoch, ako v Nitre, tak v Blatnohrade, významnú úlohu pri upevňovaní kresťanstva zohrala cyrilo-metodská misia. Podľa slov životopisca jedného zo svätých bratov Slovania s radosťou prijali slovo Božie hlásané v ich jazyku. Čo nemožno povedať o iných národoch vtedajšej Európy. Príchod starých Maďarov sčasti narušil toto bohoľubé dielo, najmä však úplne rozložil oficiálnu štruktúru Moravskej cirkvi, ktorá sa ešte i jej poslednému panovníkovi Mojmírovi II. s pomocou samotného pápeža darila nielen udržať, ale aj upevniť. Moravské arcibiskupstvo a jeho štyri biskupstvá teda padli, nie však slovanskí veriaci. Dôkazom tohto môže byť aj fakt, že maďarčina prijala do svojej slovnej zásoby množstvo slov, ktorých pôvod je všeslovanský a ktoré patrili a patria vlastne dodnes k základnej náboženskej terminológii každého Slováka - kresťana. Kresťanská kultúra a predchádzajúca štátnosť - to sú skúsenosti, ktorými domáci Slovania obohatili rodiace sa Uhorsko. Nie je a nemôže to byť náhoda, že taktiež najvyšší štátnický titul kráľ, ktorý nosili po stáročia uhorskí panovníci, má svoj pôvod v západoslovenskom slove kráľ, maďarský király. Mimochodom tento titul je na večné veky zapísaný aj na Svätoštefanskej korune. Staré Panónske kniežatstvo, spolu s kniežatstvom Nitrianskym, sú hlavnými oporami veľkniežaťa Gejzu pri jeho budovaní Uhorska. Rovnako však i jeho syna Vajka, neskôr sv. Štefana.

Slovanský podiel na počiatkoch kresťanstva v Uhorsku je podčiarknutý v krste sv. Štefana, ktorý mal previesť sv. Vojtech (Adalbertus). Bol to on, ktorý nielen podľa Kroniky Uhorsko-poľskej, ale aj podľa iných starých uhorských prameňov, hlavne však Životopisu sv. Štefana, sa na svojej ceste do Poľska zastavil v Uhorsku, aby tu vykonal tento cirkevný obrad. Aj preto nie je náhoda, že sv. Vojtech sa stáva patrónom prvého uhorského arcibiskupstva založeného v Ostrihome. Takisto nemôže byť náhoda, že územie tohto arcibiskupstva bolo až donedávna položené najmä na dnešnom Slovensku, ktoré je bývalým územím Nitrianskeho kniežatstva.

Sv. Štefan Uhorský sa nie náhodou stal patrónom Maďarov, veď si zasluhuje čestné miesto tak v cirkevných, ako aj občianskych dejinách Uhorska. Niekoľkými víťazstvami nad pohanskými uhorskými kniežatami umožnil Štefan prenikanie kresťanstva v celej krajine a Uhorsko zaradil medzi kresťanské a kultúrne národy. Spolu so svojou manželkou Gizelou zakladali kostoly a kláštory, podporoval prácu mníchov a misionárov a založil niekoľko biskupstiev a arcibiskupstiev. Štefan pre veľké zásluhy o Cirkev v rodiacom sa Uhorsku dostal titul „apoštolského kráľa“ a rozličné privilégiá pri udeľovaní cirkevných hodností.

Štefan, prvý uhorský kráľ, v roku 1019 založil v Blatnohrade kláštor na počesť sv. Hadriána. Od konca 11. storočia je bývalý Pribinov hrad župným hradom a sídlom Zalánskej župy. V 16. storočí po rekonštrukciách bol začlenený do systému protitureckých pohraničných pevností. V roku 1702, aby sa nedostal do rúk kurucov, bol vyhodený do vzduchu.

Na jeho mieste postavilo Západodunajské vodohospodárske riaditeľstvo Dom Malého Balatonu, ktorý bol otvorený v Jubilejnom svätom roku 2000.

Archeologický výskum sa tu začal v roku 1946, počas ktorého sa podarilo nájsť základy Pribinovho hradu s rozmermi 150 x 200 metrov, podhradie, hradný dvor, základy kostolov zasvätených Panne Márii a sv. Hadriánovi, rozsiahle pohrebisko. Mnohé nálezy a pamiatky z 9. storočia sa nachádzajú v Balatonskom múzeu v Keszthelyi.

Kostol sv. Štefana v Zalavári obnovili pri príležitosti jubilejného roka. Pamätný stĺp sv. Cyrila a Metoda bol postavený v roku 1985. Súsošie sv. Cyrila a Metoda na mieste niekdajšieho Pribinovho mesta financovali Bulhari, Zalánska župa a Univerzita ELTE v Budapešti.

5. júla 2007 pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda v Parku sôch v prírode v Blatnohrade položili symbolický základný kameň pamätníka venovaného vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi a kniežatám Pribinovi a Koceľovi, ktorý slávnostne odhalia 29. septembra.

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5237

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5386

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2386

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=357

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4174