Slávnosť v XII. obvode Budapešti ● Námestie kardinála J. Mindszentyho

Námestie, kde je konečná stanica autobusu č. 53, prvé verejné miesto v XII. obvode Budapešti, pomenovali podľa kardinála, prímasa, arcibiskupa J. Mindszentyho.

Pri príležitosti sviatku sv. Štefana Uhorského sa po celej krajine konali rôzne veľkolepé štátne, cirkevné a kultúrne podujatia. Sv. Štefan Uhorský patrí nepochybne medzi kráľov, ktorí si zasluhujú čestné miesto tak v občianskych ako aj v cirkevných dejinách. Uhorsko - mnohonárodnostnú krajinu - zaradil medzi kresťanské a kultúrne štáty. Žiaľ, mnohí ľudia nepoznajú historické zázemie samotných počiatkov uhorskej štátnosti, ako ani to, že Uhorsko stvorili predkovia dvoch národov - maďarského a slovanského, vo všetkých jeho neskorších vetvách, teda východnej, západnej a južnej. Sv. Štefan Uhorský to rešpektoval a odvoláva sa na to aj vo svojich slávnych pokynoch pre syna sv. Imricha. Kládol mu na srdce, aby si ctil tu žijúce národnosti a prichádzajúcich hostí, na čo sa dnešní politici a rečníci aj často odvolávajú. V každodennom živote sa na to však ešte stále zabúda...

Práve pri príležitosti sviatku sv. Štefana Uhorského sme boli svedkami podobnej skúsenosti. Dňa 20. augusta sa v XII. obvode hlavného mesta konala jedinečná slávnosť, na ktorej sa zúčastnilo vyše 300 ľudí, medzi nimi politici, veriaci a aj predstavitelia národností žijúcich v tomto obvode. Námestie, kde je konečná stanica autobusu č. 53, prvé verejné miesto v XII. obvode Budapešti, pomenovali podľa kardinála, prímasa, ostrihomského arcibiskupa Józsefa Mindszentyho. Iniciátorom bol správca farnosti pri kostole Všechsvätých Dr. Károly Szederkényi, ktorý predniesol návrh poslancom Samosprávy XII. obvodu Budapešti. Poslanecký zbor XII. obvodu ako aj Samosprávy hlavného mesta po dlhej diskusii návrh schválil.

Úvodom svätoštefanskej slávnosti rímskokatolícky kňaz Dr. Károly Szederkényi pozdravil početných prítomných a odovzdal im pozdrav kardinála, prímasa, ostrihomského arcibiskupa Pétera Erdőa. Zdôraznil, že v tento deň pomenujú podľa kardinála Józsefa Mindszentyho prvý verejný priestor v Budapešti a odhalia mu zatiaľ iba provizórnu pamätnú tabuľu, ktorú neskôr vystrieda pomník. Dôstojný pán vyzdvihol, že kardinála J. Mindszentyho poznajú na celom svete, veď bol vzorom pravej kresťanskej lásky a čností, ochrancom kresťanských hodnôt svojej vlasti a Európy. Kardinál Mindszenty môže byť aj v súčasnej dobe príkladom pre každého kresťana, lebo bol do svojej smrti verný Bohu, cirkvi, rodnej vlasti a svojim veriacim. Ukázalo sa, že jeho posolstvo je dodnes aktuálne, veď aj teraz máme spoločný záujem o zjednotenie národa prostredníctvom spoločného všeľudského a všenárodného cieľa.

Slávnostnú reč pri odhalení pamätnej tabule a pomenovaní námestia mal poslanec Národného zhromaždenia MR a starosta XII. obvodu Budapešti Zoltán Pokorni. Hlavný rečník priblížil životnú púť, dušpastiersku, ako aj politickú a novinársku činnosť Józsefa Mindszentyho, ktorý sa narodil v roku 1882 v Zadunajsku. Za kňaza ho vysvätili roku 1915. Už za Maďarskej republiky rád, v roku 1919 sa dostal do väzenia pre svoju politickú a novinársku činnosť. Od tejto chvíle sa stal zarytým antikomunistom. V medzivojnovom období sa angažoval v kresťansko-demokratickom hnutí a podporoval umiernené sociálne reformy. Koncom 30. rokov vystupoval proti zbližovaniu sa Maďarska s nacistickým Nemeckom. V marci 1944 ho vysvätili za biskupa Vesprémskej diecézy, ale do úradu nastúpil až po obsadení Maďarska nemeckými vojskami, ktoré začali deportácie maďarských Židov. Mindszenthy vo svojom biskupskom sídle ukrýval prenasledovaných Židov, za čo ho maďarskí fašisti, členovia strany „Šípových krížov“, v novembri 1944 uväznili. Napriek tomu, že ho osobne oslobodili sovietski vojaci, nepovažoval ich za „osloboditeľov krajiny“, ale za nových kolonizátorov. Vatikán ho roku 1945 vymenoval za ostrihomského arcibiskupa a prímasa. Nová hlava katolíckej cirkvi začala zúfalý boj proti úsiliu pripraviť cirkev o výsadné postavenie, ktoré v krajine po stáročia mala, hlavne však proti snahe premeniť cirkvi za služobníkov nastupujúcej komunistickej moci. Povojnové roky chápal ako obdobie nezmieriteľného boja medzi „kresťanstvom a pohanstvom“, v ktorom kompromisy neprichádzajú do úvahy. Prímasa však stíhala jedna porážka za druhou. Komunisti začali zoštátňovať cirkevný majetok, zakázali kresťanské strany, spolky a tlač a potom zoštátnili aj cirkevné školstvo. Tajná polícia zatkla J. Mindszentyho 23. decembra 1948. Jedným z politických procesov, ktoré vyvolali vo svete najväčšiu pozornosť, bol jeho súd, ktorý sa začal 3. februára 1949. Obvinili ho z vlastizrady, zo špionáže, protivládneho sprisahania a obchodovania s valutami. Na súdnom pojednávaní sa zmučený a pravdepodobne zdrogovaný prímas čiastočne priznal. Odsúdili ho na doživotie. Pápež Pius XII. následne požiadal západné veľmoci o ochranu katolíckych cirkví vo východnej Európe a exkomunikoval katolíkov, ktorí sa na procese podieľali.

Mindszenty sa dostal na slobodu v revolučnom roku 1956, ale odmietol snahu reformovaných komunistov, dištancoval sa od vlády Imreho Nagya a požadoval nezávislosť Maďarska. Na druhý deň, po začiatku sovietskeho útoku, požiadal o azyl na americkom veľvyslanectve, kde strávil 15 rokov. Na základe dohody Budapešti s Vatikánom a na priamy príkaz pápeža sa Mindszenty v roku 1971 nechal previezť do Ríma. Stále však odmietal vzdať sa titulu prímasa. Pápež preto v záujme ďalšej spolupráce s Budapešťou v roku 1973 jednostranne vyhlásil ostrihomský stolec za neobsadený. Kardinál, prímas, ostrihomský arcibiskup József Mindszenty, zatlačený do úzadia a prinútený mlčať, zomrel 6. mája 1975 vo Viedni. Jeho telesné pozostatky opäť pochovali v r. 1991 v krypte Ostrihomskej baziliky.

Čo nám - predstaviteľom tu žijúcich národností - najviac chýbalo v prejave pri odhaľovaní pamätnej tabule a pomenovaní Námestia J. Mindszentyho?

Nuž zmienka o tom, že József Mindszenty sa narodil vo švábskej - teda nemeckej rodine v Zadunajsku. Jeho pôvodné priezvisko bolo Phem. Môžeme len ľutovať, že o jeho národnostnom pôvode nehovoril ani jeden z rečníkov. Bolo to poľutovaniahodné najmä preto, lebo jeho pamätnú tabuľu požehnali a verejné námestie pomenovali práve pri príležitosti sviatku sv. Štefana Uhorského, ktorý si inak vážil tu žijúce národnosti a národy ako dnešní rečníci!

Ildika Fúziková