Kétšoproň ● Kostol obnovili z fondov EÚ

Rímskokatolícky kostol v Kétšoproni obnovili z fondov Európskej únie. Projekt, ktorého realizácia vyšla na deväť miliónov forintov, dokončili koncom minulého roku, takže kétšopronskí veriaci mohli osláviť narodenie Ježiša Krista v obnovenom kostole. Kostolná veža figuruje aj v erbe obce, čo svedčí o silnej viere miestnych občanov. V osade s približne 1 600 obyvateľmi žije vyše tisíc katolíkov.

Podľa historických dokladov na kraji osady bolo ešte v roku 1773 vidno ruiny základov niekdajšieho kostola, ktoré rozniesli Turci do Gyuly a do Sarvaša. Súčasný kostol začali stavať roku 1937, vysvätený bol o rok neskôr. História výstavby je typická pre tú dobu: najprv sa založil dvanásťčlenný spolok na výstavbu kostola pod vedením Juraja Szásza. Kostol vybudovali z finančných príspevkov veriacich, pričinením ich usilovných rúk. Zasvätený je kráľovi sv. Štefanovi. Je 34 metrov dlhý, 17 metrov široký a veža je vysoká 25 metrov. Kétšopronský kostol je mimochodom orientačným bodom pre amatérskych letcov.

V Kétšoproni je - ako vo väčšine dolnozemských osád - stálym nepriateľom spodná voda. Po výdatnom daždi alebo po tuhšej a na zrážky bohatšej zime sa hladina spodnej vody zdvihne a dostane sa do pivníc, niekedy aj vyššie. Izolácia budov však nie je všade vyhovujúca, preto bola veľkolepá rekonštrukcia už veľmi aktuálna.

Kétšopronský kostol je postavený z kameňa a pokrytý plechom. Je stavaný v miešanom slohu. Okná sú čiastočne gotické, no vnútorné oblúky nesú stopy románskeho štýlu. Podlaha je vykladaná kamennými dlaždicami rôznych farieb. Vo veži je umiestnený zvon. Kostol je ohradený plotom s murovanými základmi. V jeho susedstve sa nachádza farská budova postavená z kameňa, tu je ubytovaný miestny duchovný. Faru spravuje a o duchovný život miestnych veriacich sa stará rímskokatolícky duchovný, opát János Bányai.

Keďže strecha kostola je pokrytá plechom, časom zhrdzavela, preto ju očistili a zafarbili. V rámci rekonštrukcie izolovali všetky steny, obložili základy a zamontovali elektrické vykurovanie lavíc, pričom nezabudli ani na hlavný vchod kostola, ktorý tiež „obliekli do nového šatu“ a na uľahčenie príchodu telesne postihnutých občanov postavili rampu. Vnútorné steny vymaľovali a osviežili aj výzdobu interiéru, za čo patrí vďaka miestnemu maliarovi na dôchodku Lajosovi Bíróovi.

Kétšoproň do roku 1952 patril k Békešskej Čabe. Vznikol spojením niekoľkých sálašov. Preto napríklad v tejto dolnozemskej dedinke je v pomere k počtu obyvateľov malý cintorín. Vzhľadom na to, že obec administratívne patrila k Békešskej Čabe, všetky úradné veci - a tak aj pohreby - sa vybavovali tam.

Od minulého decembra kostol, najvýznamnejšia kultúrna pamiatka obce, zdobí celé okolie, najmä hlavnú ulicu Kétšoproňu.

(ef)