Békešská Čaba ● Na pamiatku predkov, do pamäti potomkov

Evanjelická cirkev v Békešskej Čabe usporiadala slávnostné podujatia pri príležitosti 200. výročia položenia základného kameňa Veľkého evanjelického chrámu.

200. výročie položenia základného kameňa

Veľkého evanjelického chrámu

„Lebo nik nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. Ale ak na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, dielo každého vyjde najavo. Lebo onen deň to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je.“

(1 Kor 3,11-13)

Prvý deň niesol názov Na pamiatku predkov, do pamäti potomkov. Séria podujatí v dňoch 5. až 7. októbra sa začala otvorením výstavy zlatníka Jána Dévényiho v evanjelickom gymnáziu a kladením vencov pri pamätných tabuliach farárov Michala Draskócziho Milecza, Ondreja Uhrina a Jána Haana, ktorí boli prítomní pri položení a posvätení základného kameňa.

Motto druhého dňa znelo: Chrám je nositeľom architektonických kvalít, vyjadruje morálnu pevnosť spoločnosti, je duchovným centrom a ozajstným strediskom osady, najvýraznejšou črtou svojho charakteru. V duchu týchto myšlienok usporiadala cirkev spomienkové vedecké zasadnutie. Vo Veľkej sále Evanjelického cirkevného domu sa zišlo veľa záujemcov. Prítomných v mene organizátorov pozdravil miestny farár Mihály Németh a predstavil prednášateľov dňa, bývalého farára Pavla Kovácsa z Békešskej Čaby, univerzitného docenta Dr. Jána Krählinga z Budapešti a historika Štefana Tótha zo Segedína. Prítomní si po prvýkrát mohli vypočuť prednášku o histórii stavby Veľkého evanjelického chrámu od Pavla Kovácsa.

„V týchto dňoch oslavujeme 200. výročie položenia základného kameňa Veľkého evanjelického chrámu. Pekné okrúhle číslo. Oslavujeme nielen rok a udalosť, ale aj samotnú myšlienku, na základe ktorej cirkevný zbor postavil evanjelický chrám. Slováci tu našli svoj nový domov začiatkom 18. storočia, keď utekali z Horného Uhorska pred hospodárskou biedou, ale aj pred prenasledovaním kresťanov - evanjelikov. V roku 1718 si tu najprv postavili malý kostolík z hliny a prútia, o päť rokov neskôr kostol z nepálených tehál a v roku 1745 tehlový kostol s vežou. Ten čoskoro nestačil, preto v roku 1807 začali stavať veľký chrám. Dobudovali ho v roku 1824, keď sa stal najväčším kostolom v rakúsko-uhorskej monarchii. Farár Milecz veľmi trval na tom, aby bol postavený jeden veľký kostol v centre mesta, aby cirkevný zbor bol jednotný,“ začal svoju prednášku farár na dôchodku. „V tej dobe tu bola močaristá pôda. Vedeli to aj naši predkovia, preto zatĺkli do zeme veľa stĺpov z dubového dreva, ktoré pospájali tehlovou klenbou a na tomto základe vybudovali chrám. Čas odôvodnil ich odbornosť. Dvakrát tu bolo zemetrasenie a chrámu sa nič nestalo. Veľký evanjelický kostol má 70 metrov vysokú vežu, vnútornú dĺžku 55 metrov a šírku 25 metrov,“ povedal Pavol Kovács a informoval prítomných o priebehu budovania kostola.

Dr. Ján Krähling hovoril o význame čabianskeho Veľkého evanjelického chrámu a Dr. Štefan Tóth o účasti evanjelických cirkevníkov na posilňovaní identity čabianskych Slovákov v 19. a 20. storočí.

Nedeľa sa niesla v znamení motta Cirkev zo živých kameňov je tým svätým Božím chrámom. Vo Veľkom evanjelickom chráme sa konali slávnostné slovensko-maďarské bohoslužby. Slovo Božie hlásali generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik a biskup Južného dištriktu evanjelickej cirkvi v Maďarsku Péter Gáncs. Miloš Klátik sa prítomným prihovoril slovami: „Milosť Vám, bratia a sestry, od Boha Otca nášho a od pána spasiteľa Ježiša Krista... Keď vaši predkovia prišli z terajšieho Slovenska do Békešskej Čaby, mali nádej, že ich svedomitá, usilovná práca tu bude požehnaná väčšou úrodou, ako bola v ich pôvodnej vlasti. Utekali pred hospodárskou biedou, ale vtedy bolo dôvodom aj prenasledovanie evanjelikov a tak utekali do slobody. Našli tu, na Dolnej zemi, nový domov. Okrem príbytkov si tu hneď postavili kostoly a tento veľký chrám...“ Generálny biskup hovoril aj o tom, že pred niekoľkými desiatkami rokov tu bol čulý náboženský život. Odvtedy však veľa vecí zmenilo, ich domov je tu, v Maďarsku, ale prichádzajú k nim predstavitelia evanjelickej cirkvi zo Slovenska, ktorí im prinášajú pozdravy predsedníctva cirkvi a evanjelikov. Po jeho slovách Péter Gáncs prečítal Vyhlásenie Rady biskupov Evanjelickej cirkvi v Maďarsku o maďarsko-slovenskom uzmierení:

- Rada biskupov - vzhľadom na znepokojujúce tendencie a nacionalistické atrocity v slovensko-maďarských vzťahoch - odcudzuje všetky prejavy roznecujúce nenávisť, ktoré urážajú práva a dôstojnosť iných národov či národných menšín. Odmietame všetky formy násilia a tmavej kampane na etnickom alebo náboženskom základe na všetkých fórach verejného a cirkevného života. Podporujeme riešenie konfliktov a historických rán pokojnou cestou na základe vzájomnej dobroprajnosti, medzinárodných právnych noriem a našej kresťanskej viery. Kresťanská spolupatričnosť znamená také spoločenstvo, ktoré nás neoddeľuje, ale spája v Kristovi. Odlišné kultúrne a národnostné tradície neohrozujú, ale obohacujú naše cirkvi a národy. Dôležitou skúsenosťou historického dedičstva Evanjelickej cirkvi v Maďarsku je sila bratského spoločenstva Slovákov, Maďarov, Nemcov a Slovincov, ktorá čerpá zo spoločnej viery v Krista. Vyzývame členov našej cirkvi a slovenskej bratskej cirkvi k pokojnému spolunažívaniu, aby sme podporovali všetky dobroprajné snahy v záujme tejto záležitosti.

Slávnostná bohoslužba sa skončila odhalením pamätných tabúľ na pamiatku 200. výročia položenia základného kameňa Veľkého evanjelického chrámu a na pamiatku bývalého čabianskeho farára, seniora Ladislava Táborského.

Oslavy 200. výročia položenia základného kameňa Veľkého evanjelického chrámu podporili evanjelická cirkev, samospráva mesta, Čabianska organizácia Slovákov, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, slovenská samospráva Békešskej Čaby a Spolok ochranárov mesta.

(aszm)